Hanba východu: Zemplínsku šíravu stále trápia ruiny kedysi ikonických stavieb z čias socializmu

V lete pri nej ležali dva milióny ľudí: Zemplínska šírava dopláca na divoké deväťdesiate roky

Prešli sme sa okolo Zemplínskej šíravy: Turisti si chvália milých ľudí, no retro ich už neláka

Ján Dzúr

Na samom konci prázdnin prehrieva vzduch nad Zemplínskou šíravou horúce slnko. Na okolitých vŕškoch svietia vynovené chaty, od brehov jazera vykúkajú početné penzióny a&nbsp;hotely. Z&nbsp;Vinianskeho hradu vyzerá okolie umelého jazera viac ako malebne, no v&nbsp;ospalom kempe v&nbsp;Kaluži nám na zrátanie všetkých výletníkov stačia prsty na rukách. Iba dve autá sem prišli z&nbsp;väčšej diaľky ako z&nbsp;Košíc. Pri jednom z nich na rozkladacej stoličke sedí Oliver od Krompách. Jeho manželka s&nbsp;jedenásťročnou dcérkou sa kúpu v&nbsp;blízkom akvaparku, on vychutnáva pohľad na hladinu priehrady. „Túžili sme, aby dcérka zažila stanovanie, aké sme so svojimi rodičmi kedysi okúsili my,“ podotkne muž, ktorý sa na Zemplínsku šíravu vybral po dlhšom čase. Kým v&nbsp;80. rokoch si tu turisti z&nbsp;celého Československa nemali kde rozložiť deku, teraz pláž v&nbsp;Kaluži zíva prázdnotou. Zato z&nbsp;trávy občas vykúka kus železa alebo betónu. „Šírava na mňa pôsobí socialistickým dojmom. No netreba pri nej nič nové vymýšľať. Stačí opraviť stavby, ktoré postavil niekdajší režim, a&nbsp;zanedbané oblasti pri priehrade zveľadiť. Je tu pekná príroda, ľudia sa sem určite vrátia,“ myslí si Oliver.

Podľa rozlohy hladiny je Zemplínska šírava po Liptovskej Mare druhá najväčšia priehrada na Slovensku. Začali ju stavať pred 65 rokmi, s&nbsp;jej rekreačným využitím však pôvodne nerátali. Prvoradé boli vodohospodárske funkcie. Hrádza mala jednak znižovať povodňové prietoky na rieke Laborec, na druhej strane zavlažovať Východoslovenskú nížinu. Na rozdiel od iných hatí kvôli nej nemuseli vysťahovať jedinú obec, viacerí starousadlíci však svoje domy opustili. Vláda v&nbsp;Prahe, ktorá ich presvedčila urobiť&nbsp;tento krok, dostala za úlohu preložiť aj cestu a&nbsp;tri školy, rovnako zatopiť úzkokoľajnú železnicu. Chýr o&nbsp;mohutnej vodnej ploche s&nbsp;dĺžkou vyše jedenásť kilometrov rýchlo prekročil hranice Zemplína. Už v&nbsp;lete 1966 prilákala priehrada do kraja s&nbsp;veľkým počtom slnečných dní – komu bolo teplo, mohol sa ochladiť horskou klímou na výlete v&nbsp;blízkom Vihorlate – desaťtisíce ľudí. Hoci v&nbsp;čase politického odmäku sa Slováci ľahšie dostali k&nbsp;Jadranskému moru, mnohí si radšej užívali na Zemplínskej šírave. Po nej v&nbsp;roku 1968 začala premávať prvá výletná loď Laborec. Lenže inak to žiadna veľká sláva nebola. Chýbala infraštruktúra a&nbsp;situáciu komplikovala aj živelná výstavba súkromných chatiek.

Pre Zemplínsku šíravu bol zlomový rok 1970. Normalizačný režim ľuďom vtedy sťažil vycestovanie do Juhoslávie či Nemeckej demokratickej republiky, no začal vo veľkom investovať do domáceho turizmu. Na východe Slovenska vyrástli strediská Biela Hora, Hôrka – Slnečný lúč, Medvedia hora, Kaluža, Kamenec, Klokočov a&nbsp;Paľkov. Pribudli upravené pláže, prístav, parkoviská, športoviská i&nbsp;kanalizácia. Investičný rozmach na Zemplíne neustal ani v&nbsp;ďalšom desaťročí. Pri vodnej ploche vyrástli hotely, penzióny, salaše, reštaurácie, chatové osady i&nbsp;firemné rekreačné zariadenia. Mnohé z&nbsp;nich boli architektonické skvosty. Hoci región bol mimo hlavných turistických trás, v&nbsp;roku 1975 sa Zemplínska šírava stala najpopulárnejšou priehradou v&nbsp;Československu. V&nbsp;80. rokoch ju dokonca zaradili do kategórie najkvalitnejších rekreačných oblastí pre zahraničnú klientelu u&nbsp;nás. Pobyt pri nej bol znakom spoločenskej prestíže. Lákala politické špičky aj umelcov. Miestni spomínajú, že tu vystupovali trebárs Helena Vondráčková a&nbsp;Václav Neckář. Návštevnosť Zemplínskej šíravy sa šplhala k&nbsp;dvom miliónom a&nbsp;málokto veril, že sa to zmení.

Prvá rana pre dobre rozbehnutý cestovný ruch na Zemplíne prišla po roku 1989, keď sa našinci rozbehli oddychovať k&nbsp;moru. Regiónom ešte viac zatriaslo prijatie eura. Poliaci, ktorí sú na zdražovanie hákliví, sem po roku 2009 prestali vo veľkom chodiť. Miestnych zasa odradili správy o&nbsp;zlej kvalite vody a&nbsp;sezónu nie tak dávno dokonca ohrozila epidémia osýpok v&nbsp;okrese Michalovce a&nbsp;Sobrance. Rovnako ako teraz vojna na Ukrajine mali za následok pokles ná­vštevníkov a&nbsp;počet prenocovaní. Ako je na Zemplínskej šírave dnes? Ľudí zo západu či stredu Slovenska odrádza od pobytu na nej dlhá cesta. Rovnako rýchlo sa z&nbsp;Bratislavy dostanú na Jadran. Diaľnica, ktorá obchádza Košice, však trasu podstatne uľahčuje a&nbsp;skracuje. Od Ivachnovej vedie autostráda až pod horský priesmyk Dargov, odkiaľ je to na Zemplín na skok. My zahneme do strediska Medvedia hora, ktoré kedysi patrilo k&nbsp;najlukratívnejším. Na okraji areálu stojí nový akvapark s&nbsp;wellnessom, ktorý na Zemplínskej šírave predlžuje letnú sezónu do neskorej jesene. Na opačnej strane vulkanického výbežku stojí hotel, kde sa budete cítiť ako na Sardínii. Je tu aj pláž so slnečníkmi na plávajúcom móle, ktoré pokrstil Paľo Habera a&nbsp;muzikanti zo skupiny Team.

Stredná časť polostrova, kam podľa miestnych chodila naša štátna elita, žiaľ, dobrý dojem z&nbsp;miesta kazí. Zub času tu od roku 2018 nahlodáva vojenskú zotavovňu z&nbsp;konca 70. rokov. Budova, ktorá sa dostala aj do registra modernej architektúry, napriek ohlásenej rekonštrukcii za dvadsať miliónov eur chátra. Na balkónoch už rastie tráva, drevo hnije, betón sa drobí. A&nbsp;rovnako na tom je aj jej okolie. Viacero chatových osád na pláži už zrejme od totálneho rozkladu nič nezachráni. Do večnosti sa porúča kedysi skvostný bufet, z&nbsp;ktorého rekreanti po móle vstupovali do priehrady. Posledné informácie hlásia, že pre sinice hygienici vstup do vody neodporúčajú, no vidíme, že to prekáža málokomu. Kto sa práve nekúpe, jazdí na kanoe alebo paddleboarde, opaľuje sa na trávnatej pláži, prípadne sa s&nbsp;miestnym vínom v&nbsp;ruke chladí v&nbsp;borovicovom lesíku. „Kedysi tu chodievalo viac ľudí, boli lepšie služby. Teraz k&nbsp;malebnosti kraja neprispieva množstvo ruín. Nám sa však páči príroda. Aj dobrosrdeční ľudia,“ prezradí Lucia, ktorá sem prišla s&nbsp;rodinou na tri noci karavanom od Košíc. Na Zemplínsku šíravu chodia dvadsať rokov a&nbsp;dorazia aj na budúce leto.

O&nbsp;svojom návrate už nie sú presvedčení manželia od Humenného. Celý život pracovali v&nbsp;Česku, na dôchodok sa vrátili na Slovensko. Odchádzali do sveta z&nbsp;kraja, ktorý aj za Prahou vnímali ako veľké turistické lákadlo. A&nbsp;teraz? „Prekáža nám prostredie. Retro dovolenka, na akú sem vábili ľudí pred desiatimi rokmi, možno oslovila pár starších. Tí spomínajú a&nbsp;porovnávajú, ale na mladých nostalgia za starými časmi nezaberá. Košičania a&nbsp;Prešovčania radšej idú do Tatier alebo na Liptov, kde sú ešte rýchlejšie ako tu,“ vzdychne si pani Elena. „Máme čo ponúknuť. Bývajú tu víkendové akcie pre mladých, na zrazy k&nbsp;nám jazdia motocyklisti. Pribúdajú nové apartmány a&nbsp;okolo celej nádrže by čoskoro mal viesť turistický chodník,“ oponuje jej Gabriela, ktorá sa k&nbsp;priehrade presťahovala z&nbsp;Michaloviec. Ceny jedla a&nbsp;nápojov sú tu stále nižšie ako v&nbsp;strede Slovenska, no niet nad roztomilé služby. „Pán oslavuje päťdesiatku, pripite si na jeho zdravie!“ vysvetlí nám recepčná a&nbsp;zo susednej miestnosti, kde tancuje asi tridsať ľudí, donesie na náš stôl kalíšky so slivovicou. O&nbsp;chvíľu sme so všetkými kamaráti...

Z&nbsp;Medvedej hory zatočíme do najstaršieho strediska Hôrka, odkiaľ vyráža na plavbu výletná loď Labe. Nanešťastie najväčšia atrakcia Zemplína začala premávať až na sklonku prázdnin a&nbsp;jej sezóna tak potrvá pár dní. Pohľad na loď nám, žiaľ, kazia kedysi veľké lákadlá Zemplínskej šíravy. Lodenica a&nbsp;vyhliadková veža v&nbsp;Hôrke sú už večnosť z&nbsp;rôznych dôvodov v&nbsp;troskách a&nbsp;napriek sľubom sa na nich zrejme nič tak skoro nezmení. Pred dvomi rokmi ich okolie síce očistili od náletových drevín, no projekt odvtedy stojí. „Zemplínska OOCR má záujem o&nbsp;dlhodobý nájom tohto pozemku spolu so stavbou vyhliadkovej veže. Tú chceme zrekonštruovať a&nbsp;sprístupniť verejnosti,“ informovala organizácia cestovného ruchu ešte v&nbsp;roku 2022. Ako doplnila, zámer zároveň ráta so zachovaním pôvodnej architektúry, ktorá je súčasťou strediska, a&nbsp;s&nbsp;revitalizáciou jej priľahlého okolia. Na veži budú aj ďalekohľady a&nbsp;stane sa vyhliadkovým miestom, odkiaľ budú vyvolení sledovať jachtárske preteky. Zatiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že sa tak skutočne stane.

POZRITE SI ZÁBERY ZO ZEMPLÍNSKEJ ŠÍRAVY. IŠLI BY STE TAM NA DOVOLENKU?

Riaditeľa Zemplínskej oblastnej organizácie cestovného ruchu Tibora Tabaka sme sa opýtali, čo návštevníci na Zemplínskej šírave oceňujú a&nbsp;čo im prekáža.
– V&nbsp;posledných rokoch sa im páči čistá voda i&nbsp;viacero upravených pláží. Zemplínska šírava je stále vyhľadávanou turistickou destináciou aj vďaka okoliu a&nbsp;jej prírodným a&nbsp;historicko-kultúrnym krásam. Turisti radi spoznávajú Vihorlatské vrchy, Kyjovský prales, Morské oko či vinohradnícke oblasti v&nbsp;okolí Sobraniec. Určite je potrebné do budúcna zlepšiť celkovú infraštruktúru: vybudovanie parkovísk, opravu chodníkov a&nbsp;osvetlení, viacero upravených pláží so službami, viac atrakcií pre rodiny so zážitkom. To vníma turista najčastejšie, lebo Zemplínska šírava by mala byť o&nbsp;zážitku. Štatistiky za túto sezónu ešte nemáme, ale vlani sme zaznamenali skoro 71-tisíc prenocovaní.
Naše skúsenosti sú také, že ľudia najviac krútia hlavou nad zničenými hotelmi.
– V&nbsp;90. rokoch riadila Zemplínsku šíravu správa cestovného ruchu, bolo tu množstvo podnikových chát, pionierske tábory. Postupne po roku 1989 však prešli jednotlivé časti pod správu obcí. A, samozrejme, tie neboli pripravené na takúto úlohu z&nbsp;materiálno-technickej ani z&nbsp;finančnej stránky. Nejaký čas trvalo, kým sa našli riešenia. Mnohé schátrané objekty aj zarastené pozemky prešli za tie roky do súkromného vlastníctva. Majitelia ich zrekonštruovali, upravili a&nbsp;príkladne sa o&nbsp;ne starajú. Pripravujú rôzne podujatia pre mladých aj skôr narodených, pre deti, zlepšujú a&nbsp;skrášľujú svoje okolie. Vďaka čoraz kvalitnejším službám sa tu teda postupne vracajú ľudia nielen v&nbsp;lete, ale aj počas celého roka.

Hanba východu: Zemplínsku šíravu stále trápia ruiny kedysi ikonických stavieb z čias socializmu

Súvisiace články

Panorámu Bratislavy zmenia nové MRAKODRAPY: Budeme mať DRUHÚ najvyššiu budovu v Európskej únii?

Emotívny pohreb dobodaného Michala (†24): Rodina kolabovala, prejavy sústrasti zastavili

Budete jej ZÁVIDIEŤ... Takúto NÁDHERNÚ ZÁHRADU s jazierkami má speváčka Eva Máziková!

Mladého Liptáka smrteľne dorezal tínedžer z Portugalska: Bodal ho do chrbta, tvrdí jeho otec

Šiesti muži zomreli na mieste, siedmy v nemocnici: Veľká tatranská dráma je stále plná otázok

Výber pre vás