Rozkvitnuté Hriňovské lazy lákajú ľudí z celého Slovenska. Tvrdia, že slávna Brdárka sa nechytá

Pasúce sa ovce, ale aj tenisové kurty pri domoch. Kvitnúce Hriňovské lazy sú pýchou Slovenska

Kostol je loď, krajina more. V bielych sadoch nad Hriňovou čerpal silu aj slávny Štefan Nosáľ

Ján Dzúr

Laznícke osídlenie v&nbsp;okolí Hriňovej patrí k&nbsp;európskym unikátom. Na vŕškoch, v&nbsp;údoliach, či horských lúkach žije skoro tridsaťpäť tisíc ľudí. Ich domy obklopujú terasovité políčka a&nbsp;sady, pri mnohých sa stále pasú ovce a&nbsp;kravy, štekajú psy, ale pri niektorých sú už nielen maštale a&nbsp;traktory, ale aj tenisové kurty, či bazény. Výnimočná je nie iba miestna krajina, ale aj laznícky spôsob života, ktorý tu pretrval dodnes. <strong><em>„Chýrnu Brdárku na Gemeri, ktorú preslávili kvitnúce čerešne, sme prešli za hodinu, tu sa motáme celý deň,“ </em></strong>prezradil nám Pavol z&nbsp;Považskej Bystrice, ktorý do Hriňovej prišiel na cyklovýlet s&nbsp;partiou.

Mnoho ľudí ostáva žiť na lazoch, iní sem chodia na chalupu, ďalší si tu stavajú nové domy, či chaty. Jednotlivé lazy sa volajú podľa priezvisk rodín, ktorým rozsiahle územia patrili a&nbsp;práve teraz sa sfarbili do biela. Kvitnú tu totiž stovky ovocných stromov, ktoré sú veľkým lákadlom pre fotografov i&nbsp;romantikov. Neodmysliteľným prvkom v&nbsp;krajine je už tridsať rokov aj moderný katolícky kostol Panny Márie Fatimskej na Raticovom vrchu. Z&nbsp;diaľky vyzerá ako loď, možno aj preto, že zvlnená krajina pod ním &nbsp;mnohým pripomína morské vlny.

Hriňovské Podpoľanie bolo odnepamäti poľnohospodárskou krajinou. Pôvodne tu stál les, ktorí ľudia vyklčovali a&nbsp;stavali si na ňom dreveničky. Región Podpoľanie na svojom webe uvádza, že terasovité políčka pri nich vznikali postupným delením polí, na základe princípu dedenia majetku medzi všetkých súrodencov, ktorí si ich ohraničovali navršovaním kamenných medzí. Sú jedinečnou spomienkou na minulosť, uznávanou historickou krajinnou štruktúrou a navyše kultúrnym dedičstvom. Veľká časť z nich pretrvala vďaka stále živému hospodáreniu až dodnes a dotvára očarujúcu malebnosť kraja.

Odlesnené územie bolo územie vhodné pre pastvu oviec salašníckym spôsobom, neskôr na pestovanie zeleniny. Polia si obyvatelia zavlažovali vodou z potokov takzvanými odrážkami. Tieto išli naprieč lazmi a prinášali vodu aj na neúrodné miesta. Na mnohých dnes starousadlíci stále sadia zemiaky, pričom viac ako traktory stále používajú kone. Hriňovské lazy sú súčasťou Biosférickej rezervácie Poľana. Z Raticovho vrchu, odkiaľ sa z&nbsp;Hriňovej môžete dostať do Detvy, pochádzal aj Štefan Nosáľ, zakladateľ celosvetovo známeho umeleckého súboru Lúčnica.

Rozkvitnuté Hriňovské lazy lákajú ľudí z celého Slovenska. Tvrdia, že slávna Brdárka sa nechytá

Súvisiace články

Spisovateľ Mark Twain si energiu dopĺňal najvzácnejším ovocím sveta. Ani to ale nemá na jablko

Odolala len pirátom: Svadby v bývalej pevnosti na Malorke už mali Nadal, Bale, White i Llorente

Z chudoby k elite: Maďarský utečenec Sam Havadtoy nadchol Lennona a žil s jeho vdovou

Päťdesiat odtieňov bielej: Náš cestovateľ má za sebou expedície na najmrazivejšie miesta sveta

Drsná krása: Na maltskom ostrove Gozo sme hľadali skryté zákutia. Objavili sme soľ a kone

Výber pre vás