Rozprávkové kulisy. Väčšina vianočných príbehov vznikla na Orave, vymrzli na nej Vetchý i Kotek

Sneh po kolená a slivovica pre štáb. Pri vianočných rozprávkach vymrzol Vetchý, Kotek aj Ramba

Poznáme miesta, kde vznikli naše najkrajšie rozprávky. Herci pri nich mrzli, štáb pil slivovicu

Ján Dzúr

Leňošenie pri romantických snímkach, ktorými nás na sklonku roka lákajú k&nbsp;obrazovkám televízne stanice, patrí ku koncoročným tradíciám rovnako ako zdobenie stromčeka či pečenie koláčov. Zasnežené pozadie mnohých rozprávkových príbehov zo Slovenska a&nbsp;z&nbsp;Česka vytvorilo Múzeum oravskej dediny v&nbsp;Zuberci. Pravú severskú zimu si tu v&nbsp;bájke Šťastný smoliar v&nbsp;postave kominára vyskúšal slávny Ondřej Vetchý, mrazivú atmosféru v&nbsp;rozprávke Vianočná hviezda zažili Vojtěch Kotek aj nemecká herečka Leonie Brill.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/rozpravkove-kulisy-vacsina-vianocnych-pribehov-vznikla-orave-vymrzli-nej-vetchy-kotek" target="_blank">TISÍCROČNÁ VČELA AJ SEDEM HAVRANOV. POZRITE SI MIESTA, KDE VZNIKLI SLÁVNE SLOVENSKÉ ROZPRÁVKY</a>

„Keď už niekde má byť biela zima, tak určite v&nbsp;Roháčoch,“ prezradil o&nbsp;príbehu režisér Karel Janák, ktorý do vianočnej rozprávky obsadil nielen Terezu Ramba, ale aj svoju manželku Romanu. Kým pri zámku Žleby v&nbsp;Česku, kde sa tiež odohrávala časť deja, si štáb pomáhal technickým snehom, na Orave sa komparz do snehových vločiek zabáral po kolená. S&nbsp;hercami rozprávky Petra Bebjaka Vianočné želanie, ktorá sa okrem Zuberca rodila na moravskom hrade Bouzov či v&nbsp;českom Adršpachu, by však sotva menili.

Na začiatku marca roku 2018 vládla v&nbsp;Zuberci taká zima, že kostymérky každých desať minút natierali deťom pery vazelínou a&nbsp;folkloristi zahrievali štáb slivovicou. V&nbsp;príbehu sa objavil Richard Autner i&nbsp;Ján Gallovič, zákernú ježibabu si zahral Csongor Kassai a&nbsp;zloducha Tomáš Maštalír. Naposledy na Orave vznikla rozprávka Mariany Čengelovej Solčanskej Tri zlaté dukáty, ktorú verejnoprávna televízia uvedie na Štedrý večer. „Prináša príbeh statočného pastiera Juraja. Pre zdieranie zámockého pána Blažeja vidí svoju jedinú možnosť v&nbsp;ceste do ďalekej Ameriky,“ pozýva k&nbsp;obrazovkám RTVS. V&nbsp;bájke, ktorú opäť natočili aj na severe Slovenska, sa ukážu Jozef Vajda, Jana Hubinská či Marián Labuda mladší. „Diváci sa môžu tešiť na klasický príbeh o&nbsp;boji dobra so zlom. Ten sa neodohráva na kráľovskom dvore, ako je častým pravidlom, ale v&nbsp;dedinskom prostredí,“ pokračuje RTVS. V&nbsp;prípade Troch zlatých dukátov ide o&nbsp;tretiu rozprávku Mariany Čengelovej Solčanskej, ktorá sa k&nbsp;tomuto žánru vrátila po filmoch Únos a&nbsp;Sviňa. Nakrútiť štedrovečerný príbeh mal pôvodne Stanislav Párnický, po jeho náhlom úmrtí prevzala túto úlohu jeho žiačka.

Čím všetkým láka skanzen v&nbsp;doline za Zubercom filmové štáby? V&nbsp;múzeu pod holým nebom okrem domov pre bedač, zemepánov i&nbsp;obchodníkov Paliderovcov, ktorí plátno z&nbsp;Oravy vyvážali až do Turecka, nechýbajú ani technické stavby. Je tam vodný mlyn, plátennícky mangeľ na hladenie modrotlače aj hrnčiarska pec. Cez umelo vytvorenú dedinu tečie horský potok Studená, nad ňou sa týči drevený gotický Kostol svätej Alžbety Uhorskej s&nbsp;maľovaným stropom. Ten dôkladne zachytili filmové kamery už v&nbsp;Tisícročnej včele. „A&nbsp;takisto v&nbsp;Jozefovi Makovi&nbsp;aj v&nbsp;Siedmich zhavranených bratoch,“ vysvetľuje Tomáš Galierik, autor knihy Filmové miesta. Najpokojnejšia atmosféra vyžaruje z&nbsp;časti, ktorá sa volá Goralské lazy. Izba v&nbsp;drevenici šoltýsa Jurčáka z&nbsp;Novote patrila k&nbsp;najkrajším v&nbsp;obci – dievčatá a&nbsp;ženy sa v&nbsp;nej schádzali na priadky. Práve táto komnata sa mihla v&nbsp;rozprávke Sedem zhavranených bratov, kde si zahrali Jana Oľhová či Marián Geišberg. Mimochodom, príbeh z&nbsp;roku 2015 dostal na portáli, ktorý sa zameriava na recenzie filmov, 75 percent. Z&nbsp;česko-slovenských vianočných rozprávok patrí k&nbsp;tým najlepšie hodnoteným.

Veľmi populárne medzi filmármi, ktorí sa odhodlajú natočiť vianočný príbeh, sú okrem skanzenov hrady a&nbsp;centrá historických miest. „Dnes už kultová česká rozprávka Šialene smutná princezná s&nbsp;Helenou Vondráčkovou a&nbsp;Václavom Neckářom využila do svojich scén pohľad na výnimočnú architektúru Bojnického zámku. V&nbsp;ňom natočili aj prvú hranú slovenskú rozprávku vo farbe Pán a&nbsp;hvezdár (1959), ale aj slávnu Fantaghiró 2 (1992),“ dodáva Tomáš Galierik. Naposledy tu vznikli rozprávky Johankino tajomstvo s&nbsp;Dominikou Morávkovou-Zeleníkovou či snímka O&nbsp;liečivej vode, ktorá mala premiéru pred tromi rokmi. Kráľa v&nbsp;nej stvárnil Marián Mitaš. K&nbsp;rozprávkam, ku ktorým cez Vianoce sadajú celé rodiny, patrí už kultový Sokoliar Tomáš s&nbsp;Braňom Holíčkom a&nbsp;Jurajom Kukurom. Nezabudnuteľnú Perinbabu nakrúcali v&nbsp;Jahodníckych hájoch pri Martine, v&nbsp;českom Rožnove pod Radhoštěm aj v&nbsp;pajte v&nbsp;Malatinej. Tá tiež účinkovala v&nbsp;Sokoliarovi Tomášovi a&nbsp;v&nbsp;Jozefovi Makovi. „Najnovšiu Perinbabu a&nbsp;dva svety už natáčali v&nbsp;Slovenskom raji, v&nbsp;Markušovciach, v&nbsp;Gelnici či v&nbsp;Kežmarku,“ podotýka pán Galierik.

Tradičný sviatočný trhák Šťastný smoliar s&nbsp;Jiřinou Bohdalovou a&nbsp;Ivanom Trojanom vznikal aj v&nbsp;okolí minaretu pri zámku Lednice, neopakovateľný Anjel Pána s&nbsp;Vicou Kerekes v&nbsp;Českom Krumlove. Premiéru počas Vianoc bude mať na našich obrazovkách aj koprodukčná rozprávka Kľúč svätého Petra, ktorú režisér Karel Janák tentoraz zasadil aj do malebného moravského mestečka Slavonice. Všetky tieto lokality Slováci milujú a&nbsp;mnohé zákutia pri vianočnom leňošení pred obrazovkou istotne spoznajú.

V poslednom období natočili v&nbsp;Tatrách viacero romantických snímok, ktoré mnohým Slovákom určite spestria vianočné večery. Stačí spomenúť Román pre ženy, Žena na vrchole či Šťastný Nový rok. Najznámejší televízny príbeh z&nbsp;Jasnej sa volá Román pre mužov a&nbsp;zahrali si v&nbsp;ňom Miroslav Donutil, Táňa Pauhofová či Vanda Hybnerová. Film sprevádzali viaceré škandály. Pre odhalené ženské poprsie museli reklamu naň napríklad stiahnuť zo slovenských vlakov.
Lákadlom pre milovníkov starých filmov, na ktoré sa pozvania ešte zaobišli bez pohoršenia, je dva kilometre dlhá bežecká Andělova trať na Štrbskom Plese. Názov zdedila z&nbsp;populárnej komédie Anděl na horách. Hlavnú rolu si v&nbsp;nej v&nbsp;polovici päťdesiatych rokov minulého storočia zahral jeden z&nbsp;najpopulárnejších českých hercov všetkých dôb Jaroslav Marvan. Už v&nbsp;čase uvedenia šlo o&nbsp;mimoriadnu propagáciu Tatier a&nbsp;zatiaľ najvýraznejšiu filmovú rolu s&nbsp;lanovkou a&nbsp;Lomnickým štítom „v&nbsp;hlavnej úlohe“.

Rozprávkové kulisy. Väčšina vianočných príbehov vznikla na Orave, vymrzli na nej Vetchý i Kotek

Súvisiace články

Pôvabný francúzsky juhozápad: Užili sme si povestný Canal du Midi spolu s domácimi

Smrť si nevyberá. Horského záchranára šokovali dve tragédie, ktoré sa stali na rovnakom mieste

Na posádku slovenskej plachetnice zaútočili kosatky. Jeden z moreplavcov opísal chvíle hrôzy

Sex na štvrtom rande a dvetisíc eur za darčeky. Nový trend nabáda Slovenky k lakomej cudnosti

Olympijský víťaz Jozef Pribilinec túžil postaviť športový raj. Z jeho sna je miesto duchov

Výber pre vás