Ivan Mego

Jana Šimíčková

Jeho meno sa doteraz ani raz nespomenulo. Ide pritom zrejme o kľúčového svedka, ktorý vypovedá v horúcej kauze obvinenia bývalého mediálneho magnáta a ministra hospodárstva Pavla Ruska z prípravy vraždy jeho exspoločníčky v televízii Markíza Sylvie Volzovej. Ako je známe, tento skutok si vraj ešte v roku 1997 objednal u vtedy silných mužov banskobystrického podsvetia Mikuláša Černáka a Miloša Kaštana.

Nuž a zatiaľ čo doteraz sa v súvislosti s výpoveďami proti Ruskovi hovorilo najmä o menách týchto dvoch vrahov, nám sa podarilo zistiť, že polícia už v prípade vypočula viacero svedkov. Medzi nimi aj človeka, ktorý Černákove a Kaštanove slová nepriamo potvrdzuje. Je to bývalý ochrankár Pavla Ruska Boris Pravda. Ten svojho šéfa na stretnutie s mafiánskym bosom doviezol. Dokonca, podľa vlastných slov, bol pri tom, keď Pavol Rusko s obávanými mafiánmi rokoval. Na čo si z tých čias spomenul?

Dnes 49-ročný Boris Pravda sa k Pavlovi Ruskovi dostal krátko po vzniku televízie Markíza, teda niekedy v roku 1996. Kontakt s jej vtedajším generálnym riaditeľom mu vraj sprostredkoval v kulturistickej komunite známy Boris Mlsna. Pravdu oslovil vo svojom fitnescentre s tým, že Rusko by potreboval zabezpečiť nejakú ochranu.

Keďže obaja páni si po vzájomnom kontakte a krátkom oťukávacom období padli do oka, ich spolupráca sa mohla rozbehnúť naplno. „Dlho som túto robotu robil sám. Viac som fungoval ako asistent, sprievod a šofér než ochranka. Prakticky to takto fungovalo neustále,“ zaspomínal si Boris Pravda.

Neskôr, keď práce pribudlo, do tímu pribrali šoféra. Išlo o Rada Ondruša, brata vtedy populárneho moderátora televízneho spravodajstva, dnes vysokospostaveného politika Branislava Ondruša. Ako však Boris Pravda v tejto súvislosti zdôraznil, Rado sa k Ruskovi nedostal cez svojho brata, ale prostredníctvom akejsi kamarátky.

V tom čase Pavla Ruska vozili na Volve 850 petrolejovozelenej farby s tmavými fóliami na zadných oknách. Na želanie televízneho pána generálneho riaditeľa bolo vybavené aj modrým majákom na magnet.

Čo sa týka samotnej udalosti, Pravda ju komentoval slovami, že sa to stalo niekedy na jeseň v roku 1997 alebo 1998, keď sa spolu so šéfom vracali z chaty z Krpáčova. Pavol Rusko vraj v istom okamihu zrazu povedal, že sa ešte zastavia za Černákom.

„Ja som vtedy nevedel, že myslí toho Černáka. Myslel som si, že hovorí o Ľudovítovi Černákovi, lebo Rusko sa v tom čase stretával s mnohými politikmi. Išli sme k McDonald’s, kde sa k nám na parkovisku ako sprievod pripojil Mercedes ružovej farby. Mal tmavé fólie,“ zaznelo v úvode výpovede z úst Borisa Pravdu. Dodal, že nevie, koľko ľudí v Mercedese sedelo. Videl len šoféra. Toto auto ich doviedlo k jednej firme v Banskej Bystrici. Schádzalo sa k nej z hlavnej cesty. Keď prišli, otvorila sa zaťahovacia brána, vošli do areálu, zaparkovali a spoločne s Ruskom vstúpili do budovy.

„Dole bolo veľa chlapov. Tí nás odprevadili hore do kancelárie. Tam sedel Mikuláš Černák, bol tam aj Kaštan a Kán. V tom období som síce nevedel, kto to je, ale neskôr, keď boli mediálne známejší, som si tieto mená spojil s osobami a boli to na sto percent oni,“ tvrdí Boris Pravda vo výpovedi pred vyšetrovateľom. Okrem nich boli vraj v kancelárii dvaja či traja ľudia, asi Černákovi ochrankári.

Podľa Pravdu prišiel Rusko za Černákom s tým, že má problémy so Sylviou Volzovou a potreboval by ich nejako vyriešiť. Na to vraj mafiánsky bos reagoval slovami, že všetko sa dá riešiť. „Povedal aj to, že v betonárke má dosť miesta. Chcel tým naznačiť, že Volzová skončí zaliata v betóne,“ vydoloval v pamäti Boris Pravda. Doplnil, že Rusko na tieto slová údajne nijako nereagoval.

Šéf televízie si vraj vzápätí od mafiánskeho bosa vypočul výčitku, že treba prehodnotiť správy, ktoré Markíza o ňom vysielala. Na to Rusko údajne poslušne odvetil, že sa s tým určite dá niečo urobiť.

„Na celú vec si spomínam tak, že Rusko hovoril o problémoch s Volzovou ohľadom Markízy, respektíve nejakých podielov. Pochopil som, že Rusko hľadal spôsob a niekoho, kto by mu pomohol tieto podiely v televízii získať. Neviem, či ju chcel zastrašiť, alebo niečo viac, ale túto pomoc hľadal u Mikuláša Černáka,“ uviedol vo svojej výpovedi Boris Pravda, ktorý však nevedel povedať, či sa na inkriminovanom stretnutí spomínala aj finančná odmena. „Ale je možné, že to preberali, keď som v miestnosti nebol, pretože v istom okamihu ma poslali von,“ tvrdí dnes bývalý Ruskov ochrankár.

Na záver dodal, že jeho šéf odchádzal zo stretnutia nie celkom spokojný. Navyše, tento okamih vraj naštrbil ich vzájomné vzťahy, pretože Pravda mu údajne spájanie s Černákom vytkol. „Bol to začiatok, keď sa to začalo kaziť. Vadilo mi, že ma zatiahol do kontaktu s takými osobami. Aj som ho upozornil, nech nedovolí, aby boli všetci v Televíznych novinách, že by z toho mohli byť problémy. Postupne to celé išlo do stratena,“ uzavrel výpoveď vo veci aktuálnej kauzy okolo Pavla Ruska svedok Boris Pravda.

Všetko spomenuté sa uvádza v uznesení o vznesení obvinenia proti štyrom osobám, ktoré sú vraj do prípravy vraždy Sylvie Volzovej priamo zainteresované. Ide o Pavla Ruska, Mikuláša Černáka, Miloša Kaštana a doteraz nemenovaného šéfa bratislavskej mafiánskej skupiny sýkorovcov Róberta Lališa, prezývaného Kýbel. Čítanie je to vskutku zaujímavé. Ak je z toho, čo sa v uznesení, ktoré má týždenník PLUS 7 DNÍ k dispozícii, uvádza, hoci len polovička pravdy, je veru nad čím rozmýšľať. Policajný dokument totiž v plnej nahote odkrýva fungovanie našej spoločnosti v druhej polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia, keď mali podľa všetkého skutočnú moc v rukách mafiánske skupiny. A fakt je, že ak štát spolupracoval s najobávanejšími vrahmi v krajine, tak sa to mohlo diať len s požehnaním vysokopostavených predstaviteľov štátu i jeho bezpečnostných a spravodajských zložiek.

V súvislosti s prípadom Sylvie Volzovej sa totiž na verejnosť dostalo množstvo zaujímavých, ba až zarážajúcich informácií, ktoré prezradil Mikuláš Černák a Miloš Kaštan, čiže ich pravdivosť dnes naozaj ťažko posúdiť. Ale… Mafiánsky bos napríklad vo svojej výpovedi okrem iného povedal, že Pavol Rusko pri objednávaní vraždy svojej spoločníčky vyslovil požiadavku, aby to bolo urobené spôsobom, akým sa mafia zbavila prednostu Okresného úradu v Poprade Vladimíra Bachledu. Ten zmizol bez stopy na jar roku 1997. Polícia sa dlho trápila s vyriešením tohto prípadu. Indície síce mala, ale až po prelomení mlčania samotného Černáka v roku 2014 sa jej podarilo vyšetrovanie dotiahnuť do štádia obvinenia konkrétnych osôb.

„Rusko konkrétne povedal, že potrebuje pomôcť so svojou spoločníčkou Volzovou, a to takým spôsobom, ako sme to urobili aj u Bachledu, to znamená uniesť ju, prepísať nejaké obchodné podiely v televízii Markíza a následne potom fyzická likvidácia… Tiež povedal, že bude za to viac, ako sme dostali za Bachledu, čo bolo dvadsať miliónov korún,“ prezradil Černák vyšetrovateľom Ruskove požiadavky.

Vyplýva z toho, že už na jeseň 1997, teda asi pol roka po zmiznutí popradského prednostu, vtedajší generálny riaditeľ televízie Markíza údajne presne vedel, čo sa s Vladimírom Bachledom stalo. Že si jeho vraždu objednal bratislavský mafián Peter Steinhübel, alias Žaluď, a to preto, že chcel získať podiel v popradskej Tatravagónke. Rusko mal vraj vedomosť o celom priebehu skutku, teda kto, čo, prečo, za čo. Ak to tak naozaj bolo, a zdôrazňujeme, že zatiaľ to tvrdí len Mikuláš Černák, na jazyk sa tlačí otázka, ako je možné, že človek v takom postavení tieto skutočnosti ihneď, ako sa ich dozvedel, neoznámil polícii. Mikuláš Černák vo svojej výpovedi dokonca dedukoval, že Rusko mohol mať tieto informácie z pro-stredia tajnej služby.

Rozrečnený Mikuláš Černák namočil do celej záležitosti okolo televízie Markíza aj vplyvného podnikateľa a súčasného šéfa Slovenského futbalového zväzu Jána Kováčika. Práve ten údajne na jeseň 1997 Ruskovi sprostredkoval stretnutie s obávanými bystrickými mafiánmi. Urobil to cez svojho kamaráta z detstva Miloša Kaštana. „Jano Kováčik bol takým garantom, že si môžeme dôverovať navzájom,“ poznamenal Černák, ktorý si po rokoch nebol celkom istý, či Kováčik prišiel s Ruskom až do ich firmy v Banskej Bystrici, alebo mu robil len sprievod pred budovu a potom odišiel.

Mafiánsky bos tiež vypovedal, že po tom, ako do celej záležitosti okolo likvidácie Sylvie Volzovej zainteresovali skupinu sýkorovcov, s ktorou sa podieľali aj na Bachledovej vražde, ďalšie spoločné stretnutie sa konalo v Bratislave. „Ďalšie stretnutie, teda druhé s Ruskom, bolo v bratislavskom hoteli Holiday Inn, kde som bol s Milošom Kaštanom… Bol tam aj Peter Steinhübel, prezývaný Žaluď, Kýbel, teda Róbert Lališ, Jano Kováčik a ešte niekto od sýkorovcov… Neviem, či Čongrády alebo Havel. Toto stretnutie, čo si pamätám, bolo aj v kancelárii u Jána Kováčika. Mal ju na vyššom poschodí…“ zaspomínal si Černák. Zdôraznil však, že nemá také informácie, ktoré by naznačovali, že Kováčik mohol vedieť o požiadavke Pavla Ruska na likvidáciu Volzovej. „Jano sa nezapájal do našej debaty v takom zmysle slova, že by o tom vedel,“ vypovedal Černák.

Samotný Ján Kováčik priznáva, že stretnutie Pavla Ruska a Mikuláša Černáka skutočne sprostredkoval. To však bolo všetko. „Urobil som tak prostredníctvom Miloša Kaštana, ktorého som poznal zo školy, na ktorú sme spolu chodili. Bolo to na požiadanie Pavla Ruska,“ povedal nám Kováčik a dodal, že Rusko si chcel podľa jeho vedomostí overiť u Černáka nejaké informácie.

Nech už je pravda akákoľvek a je na orgánoch činných v trestnom konaní, aby ju podľa pravdy odhalili, fakt je, že jeden vážený generálny riaditeľ najsledovanejšej televízie na jeseň v roku 1997 hľadal pomoc u vtedy už obávaných mužov podsvetia a nie u polície. A za tým nič dobré hľadať nemožno. Aj keď sa dnes môže vyviňovať, že tak urobil nie preto, aby si objednal vraždu svojej spoločníčky, ale, naopak, potreboval si pred ňou chrániť vlastnú kožu, nič to nemení na skutočnosti, že Pavol Rusko sa spriahol s jedným z najobávanejších mafiánov Mikulášom Černákom a jeho skupinou. S vrahmi, o ktorých v roku 1997 už aj banskobystrickí školáci vedeli svoje.

V tejto súvislosti sa nedá nespomenúť ani ďalší fakt, ktorý vyplýva z uznesenia o obvinení z objednávky vraždy pre Pavla Ruska. Z výpovede vysokopostaveného člena mafiánskej skupiny sýkorovcov vyplýva, že Sylvia Volzová len niekoľko mesiacov po objednávke jej vraždy začala využívať služby bratislavských mafiánov. Bos sýkorovcov Róbert Lališ, prezývaný Kýbel, totiž podľa výpovede Daniela Vaniša nariadil v roku 1998 stráženie Sylvie Volzovej. Priamym ochrankárom Volzovej sa stal neskôr zavraždený mafiánsky bos Peter Čongrády spolu s mužom, ktorého pri jeho likvidácii postrelili. „Za to stráženie Volzovej mu Lališ vyplatil štyri-stotisíc korún a viem, že v tom čase vystupoval v tej veci aj Kočner. Volzová bez jeho prítomnosti nepodpísala žiadne papiere, v tom období sa teda strážil aj Kočner,“ ozrejmil vo výpovedi sýkorovský mafián Vaniš napojenie ženy vystupujúcej ako obeť na jednu z najsilnejších skupín slovenského podsvetia. Práve v tejto súvislosti opisuje svoj strach o život Pavol Rusko. A tak nie je vylúčené, že v rámci vyšetrovania nevídanej kauzy môžu začať padať ďalšie obvinenia.

Niekedy na prelome októbra a novembra 1997 vyhľadal Mikuláša Černáka vtedajší šéf televízie Markíza Pavol Rusko. Vraj si u neho za 20 miliónov korún objednal vraždu svojej spoločníčky Sylvie Volzovej. Ešte pred likvidáciou mala u notára prepísať svoj podiel na Ruska

Niekoľko týždňov po stretnutí v Banskej Bystrici sa uskutočnilo ďalšie v bratislavskom hoteli Holiday Inn už aj za prítomnosti členov tamojšej skupiny sýkorovcov, s ktorými černákovci pri takýchto objednávkach spolupracovali.

Skupiny si prácu rozdelili nasledovne - sýkorovci pozisťujú všetko o zvykoch a pohybe Sylvie Volzovej, získané vedomosti odovzdajú černákovcom a tí zabezpečia prepis podielu a jej likvidáciu.

Niekedy v tom čase Pavol Rusko údajne odovzdal na parkovisku hotela Holiday Inn zálohu pol milióna korún. Peniaze z jeho rúk preberal Miloš Kaštan.

Ku skutku napokon nedošlo, pretože na Mikuláša Černáka 16. decembra 1997 vydali zatykač a mafiánsky bos sa na druhý deň na polícii sám prihlásil. Krátko nato sa karta obrátila a skupina sýkorovcov Sylviu Volzovú chránila.

Prípadu údajnej prípravy vraždy Sylvie Volzovej sa prekvapujúco venuje špeciálny policajný tím, ktorý sa doteraz vraždami nezaoberal. Prioritne je totiž určený na riešenie jednej z najväčších politických káuz s názvom Gorila. Týka sa prepojenia politických špičiek na finančnú skupinu Penta v rokoch 2005 a 2006. Za jej prepuknutím je uniknutý spis z SIS. Tím Gorila sa Ruskom už raz zaoberal a v roku 2012 ho dokonca obvinil. Stalo sa tak v súvislosti s údajným podvodom pri privatizácii Paroplynového cyklu. Podľa bývalého ministra vnútra Daniela Lipšica vraj Penta v tejto súvislosti obrala štát o 15 miliárd korún. Obvinenie Ruska však bolo po niekoľkých dňoch pre nedostatok dôkazov zastavené. V súčasnosti sa špekuluje, že tím Gorila môže bývalého ministra hospodárstva využiť na výpovede v ďalších skutkoch zo spisu Gorila. A potopiť vraj môže dosť ľudí od vplyvného finančníka až po bývalého premiéra. Otázka teda je, či Rusko urobí zo seba kajúcnika a na záchranu svojej kože začne spievať.

Ruskov šofér o schôdzke s Černákom: Mal šokujúce narážky na to, ako skončí mŕtvola Volzovej

Výber pre vás