Šiesti muži zomreli na mieste, siedmy v nemocnici: Veľká tatranská dráma je stále plná otázok

Šiesti zomreli na mieste, siedmy v nemocnici: Žena, ktorú zachraňovali, zišla po vlastných

V Medenej veži hral namiesto Kvietika: Bernard Jamnický umrel vo vrtuľníku odkiaľ vyhodil brata

Ján Dzúr

V 70. rokoch minulého storočia zažívali Vysoké Tatry nebývalý rozmach, v&nbsp;celom Československu sa im v&nbsp;popularite vyrovnala iba Praha. Vyrástli v&nbsp;nich nové moderné hotely, v Štrbskom Plese sa konali u&nbsp;nás stále návštevnícky neprekonané majstrovstvá sveta v&nbsp;severskom lyžovaní. Skoky z&nbsp;veľkého mostíka v&nbsp;Areáli snov vtedy sledovalo okolo 140-tisíc divákov, tí televízni ich prvý raz mohli vidieť vo farbách. Natočili tam dnes kultové filmy Medená veža, Orlie pierko a&nbsp;Stratená dolina, prichádzali zájazdy z&nbsp;celého východného bloku. Návaly ľudí v&nbsp;tatranských dolinách však kládli čoraz vyššie nároky na horskú službu. „Chlapi z&nbsp;nej sa zdokonaľovali vo všetkých oblastiach svojho povolania, no prelomom sa stali záchranné akcie pomocou helikoptéry. Takou mal byť aj príbeh, ktorý sa odohral 25. júna 1979,“ vracia sa do minulosti <a rel="noopener" href="https://www.knihomol.sk/autor/jaroslav-svorc" target="_blank">Jaroslav Švorc</a>, ktorý nás toto leto sprevádza najväčšími tatranskými drámami. V&nbsp;ten deň dlhoročný dobrovoľný záchranár a jeho spolulezec Paľo vyrazili do Mengusovskej doliny. Kým oni si po zdolaní viacerých skalných ciest užívali pohodu, v&nbsp;Starom Smokovci vládol nebývalý ruch.

Tatry boli v&nbsp;kurze a&nbsp;opäť očakávali návaly turistov, nikto nechcel nič nechať na náhodu. Konala sa v&nbsp;nich pravidelná porada záchranárov, dve posádky vrtuľníka Mi-8 súčasne absolvovali výcvikové lety pred hlavnou sezónou, letnými prázdninami. Všetko bežalo hladko až do skorého popoludnia. Vtedy o&nbsp;14.35 zazvonil na dispečingu horskej služby telefón. Volal recep­čný z&nbsp;hotela v Štrbskom Plese. Na snehovom poli pod Bystrým sedlom sa zranila turistka z&nbsp;Nemecka. Nevedela kráčať, potrebovala pomoc. Službukonajúci konal, nemal nad čím špekulovať. Niečo po pätnástej hodine vzala trojčlenná posádka helikoptéry na palubu šesť profesionálov z&nbsp;Vysokých Tatier. „Pre niektorých to bola prvá služba po návrate z&nbsp;Himalájí, kde na horolezeckej expedícii strávili pár mesiacov,“ odvíja niť príbehu Jaroslav Švorc. S&nbsp;kamarátom práve zostupovali Mengusovskou dolinou do podhoria, keď v&nbsp;susednej Mlynickej doline čosi zvláštne zahrmelo. V&nbsp;tom momente chlapi z&nbsp;údolnej stanice sedačkovej lanovky v Štrbskom Plese zazreli nad údolím čierny dym a&nbsp;letisko v&nbsp;Poprade stratilo s&nbsp;vrtuľníkom spojenie. A&nbsp;všade zavládlo zlovestné ticho.

Začala sa jedna z&nbsp;najväčších záchranných akcií na Slovensku. Z&nbsp;letiska v&nbsp;Poprade vyletelo nad Tatry malé športové lietadlo, aby zistilo, čo sa stalo. Dispečer zvolal všetkých dostupných záchranárov a&nbsp;tí postupne prichádzali do domu horskej služby. Ešte pred nimi vykročili do oblasti explózie dobrovoľní členovia horskej služby, ktorí mali službu na lanovke a&nbsp;prví zbadali kúdoly čmudu. Na mieste bol aj Jozef Gürtler. Keď sa s&nbsp;ostatnými chlapmi blížil k&nbsp;miestu výbuchu, stretol skupinku turistov. Na akomsi kuse plechu či časti rotora niesli jedného zo zranených členov posádky. Tušil, že je zle. „O&nbsp;osude ostatných sme ešte nevedeli. Rozsah tragédie sme zistili až pri dôkladnejšej obhliadke. Bol to hrozný pohľad. Všade sa váľali tlejúce roztrúsené trosky. Nad spálenou zemou sa vznášal zápach leteckého paliva,“ prezradil neskôr Jozef v knihe Smrť si nevyberá. Okolo na snehu i&nbsp;kameňoch ležalo päť chlapov bez známok života, poslednú obeť našli, až keď dohoreli zvyšky rozbitého vrtuľníka. Nebol čas na smútok, ťažko ranených a&nbsp;spálených chlapov záchranári rýchlo zniesli na nosidlách do Štrbského Plesa. Po zvyšok prišli na druhý deň.

Správa o&nbsp;tragédii obletela Slovensko. V&nbsp;jedinom okamihu v&nbsp;Mlynickej doline zahynuli dvaja piloti a&nbsp;štyria skúsení záchranári. Jedným z&nbsp;nich bol vtedy 36-ročný Bernard Jamnický, ktorý vo filme <a rel="noopener" href="https://www.csfd.sk/film/23839-medena-veza/prehlad/" target="_blank">Medená veža</a> v&nbsp;náročných horolezeckých scénach nahradil herca Štefana Kvietika. „Boli sme siedmi súrodenci, ja jediný som sa dostal na vysokú školu. Na medicínu ma pre kádrový profil nevzali. Na fakulte telesnej výchovy a&nbsp;športu som mal pocit, že študujem za všetky sestry a&nbsp;bratov, ktorým to osud nedožičil. A&nbsp;vzorne som sa učil,“ vracia sa do minulosti brat nebohého Gabriel Jamnický. Pred 45 rokmi prežil známy Tatranec asi najťažší deň svojho života. Počas vojenského sústredenia vysokoškolákov pri Mikulove mu poľným telefónom oznámili, že prišiel o&nbsp;brata. „Mal som troch, neprajem nikomu zažiť tú noc hrôzy, kým som zistil, o&nbsp;ktorého ide. A&nbsp;ako som musel kalkulovať, ktorý súrodenec mi je bližší.“ Bernard sa podľa neho lietaniu vyhýbal. V&nbsp;roku 1969 totiž prežil haváriu vrtuľníka vo Veľkej Studenej doline, keď zahynul záchranár Eugen Šándory. Vtedy si sľúbil, že viac do helikoptéry nesadne, osudu však neunikol.

„V&nbsp;roku 1979 svoj sľub porušil, čím nevedomky zachránil nášho ďalšieho brata Františka. V&nbsp;čase, keď sa záchranári chystali vyraziť na pomoc turistke do Mlynickej doliny, mal na palube vrtuľníka sedieť práve on. No krátko predtým sa vrátil z&nbsp;ťažkého výstupu, bol rozospatý a&nbsp;strapatý. Keď už ostatní nastupovali do auta, ktoré smerovalo na heliport, poslal ho Bernard preč. So žartovnou poznámkou, aby si najprv našiel hrebeň a&nbsp;išiel sa učesať. To boli posledné slová, ktoré si povedali. O&nbsp;pár hodín videl František už len nevládne telo brata,“ vzlykne si Gabriel Jamnický. Vysoké Tatry akoby zahalilo čierne súkno, no ani to nestačilo. Na následky zranení umrel čoskoro aj jeden z&nbsp;trojice chlapov, ktorí nešťastie prežili, <a rel="noopener" href="https://www.lidovky.cz/relax/lide/pohnute-osudy-skvely-horolezec-milan-krissak-zahynul-po-zbytecne-zachranne-akci.A160107_205004_lide_ELE" target="_blank">Milan Kriššák.</a> Vtedy uznávaný horolezec, záchranár a&nbsp;horský vodca nemal byť vo vrtuľníku. V&nbsp;osudný deň neslúžil, po návrate z&nbsp;cudziny sa chcel s&nbsp;kolegami z&nbsp;horskej služby iba zvítať. Napokon sa stal vedúcim akcie, ktorá sa skončila nešťastne. „Po páde helikoptéry bol celý čas pri vedomí, usmerňoval záchranárov a&nbsp;pomáhal vyťahovať kamarátov z&nbsp;trosiek. Zrejme sa pri tom nadýchal splodín, čo sa mu stalo osudným,“ zamyslí sa Gabriel. Jeho brat mal smolu, dopadol na kameň. Všade okolo bol sneh, ak by letel o&nbsp;meter menej či viac, možno by ostal nažive.

Zlyhala pri jednej z&nbsp;najväčších<a rel="noopener" href="https://spravy.rtvs.sk/2023/11/tatry-zmenil-zivel-za-dve-hodiny-na-nepoznanie-uplynulo-19-rokov-od-silnej-veternej-smrste/" target="_blank"> tatranských katastrof</a> technika či človek? Oficiálne stanovisko poskytli vyšetrovatelia, ktorí prípad preverovali. Podľa nich boli záchranári pripravení na vysadenie z&nbsp;kabíny, aby po zemi prehľadali terén a&nbsp;prípadne ranenú ženu pripravili na transport. Keďže prvý pokus nebol úspešný, pilot sa rozhodol zosadnúť v&nbsp;závere Mlynickej doliny, na terase Capieho plesa. Pod vplyvom vzdušných prúdov a&nbsp;momentálnych turbulentných podmienok nalietaval ťažký a&nbsp;veľký vrtuľník na miesto pristátia zotrvačnou rýchlosťou. Došlo k&nbsp;tvrdému kontaktu stroja s&nbsp;terénom. Helikoptéru zotrvačná sila následne vyhodila dopredu, pričom došlo k&nbsp;odlomeniu chvostovej časti. „Stroj sa stal neovládateľným, jeho palivové nádrže vybuchli a&nbsp;posádku vymrštilo z&nbsp;kabíny,“ uvádza úradná správa. Okrem Bernarda Jamnického (†36) prišli v&nbsp;horiacich troskách helikoptéry o&nbsp;život záchranári Pavol Húska (†35), Štefan Estočko (†25) a&nbsp;Martin Hudák (†33), rovnako pilot Vladimír Bačák (†49) a&nbsp;palubný mechanik Václav Dvořák (†42). Na ich pohreb do amfiteátra v&nbsp;Starom Smokovci štyri dni po tragédii prišlo vyše päťtisíc ľudí. Milan Kriššák (†35) zomrel na následky zranení 2. júla 1979. Druhý pilot Svätopluk Nitsch a&nbsp;záchranár Ladislav Janiga prežili, no o&nbsp;život dlho bojovali v&nbsp;bezvedomí. O&nbsp;tom, že ich siedmi kamaráti sú mŕtvi, sa dozvedeli až o&nbsp;niekoľko týždňov z&nbsp;novín v&nbsp;košickej nemocnici. Zranenie nohy nemeckej turistky, kvôli ktorej vrtuľník vyrazil do hôr, sa napokon neukázalo ako vážne. Sedem mužov z&nbsp;horskej služby, ktorí pri jej záchrane zahynuli, dnes pripomína sedem sĺz v&nbsp;ich novom pamätníku.

Vo Vysokých Tatrách od toho leta drámu v&nbsp;Mlynickej doline pripomína pamätník, pri ktorého vzniku stál práve Gabriel Jamnický. „Prišiel som o&nbsp;kamarátov, s&nbsp;ktorými som vyrastal. Nikdy na nich nezabudnem, moje srdce je aj po takom dlhom čase plné smútku,“ povedal nám Tatranec, ktorý sa s&nbsp;myšlienkou postaviť nebohým záchranárom pietne miesto zaoberal pätnásť rokov. V&nbsp;Starom Smokovci ho posvätil a&nbsp;zároveň odkryl spišský diecézny biskup František Trstenský. Je na ňom vyobrazenie Jána Pavla II. ako patróna horských záchranárov aj sedem sĺz za sedem obetí. Na pietnej spomienke zaspievali vyše tisícke ľudí Horehronskí chlopi, súrodenci Babjakovci, Pavol Hammel, čilský spevák David Klein a&nbsp;Angličan James Evans.

Šiesti muži zomreli na mieste, siedmy v nemocnici: Veľká tatranská dráma je stále plná otázok

Súvisiace články

Záchranári ratovali školáka, popoludní chcel sám vyjsť na Rysy: Nie ste pestúni, hromžia ľudia

Zomrel kvôli tvrdohlavosti: Legendárny Laco Kulanga chcel zniesť na chrbte Vladimíra Mečiara

Smútok utopila v alkohole: Slávnu vojnovú fotografku preslávil záber, ktorý urobil jej milenec

Záhorák, ktorý vyhral milióny eur, by mal byť ostražitý: Jeho predchodca skončil ako smetiar

Medveď zaútočil na Orave: Na turistickom chodníku v Bobroveckej doline mal napadnúť výletníka

Výber pre vás