Hlavné mesto sa konečne dočká obchvatu, ktorý by mal uľahčiť život obyvateľom Bratislavy. O jeho výstavbe a najmä potrebe hovorila už prvá vláda Roberta Fica, k realizácii pristúpila až tá druhá, a to doslova pár dní pred voľbami.

Každodenné dopravné zápchy v Bratislave a okolí by mali byť minulosťou o štyri roky, na konci roku 2020. Veľkopodnikateľ a údajný sponzor Smeru Juraj Široký si však môže mädliť ruky už dnes.

Výstavbu diaľnice R7 a D4 odklepla vláda v polovici februára a zverila ju do rúk konzorciu zahraničných firiem pod názvom Obchvat Nula. Na jeho čele stojí španielska spoločnosť Cintra Infraestructuras Internacional. Skúsenosti s výstavbou podobných projektov podľa referencií na internetovej stránke majú z celej Európy.

Projektovanie, výstavba, prevádzka a údržba úsekov diaľnice D4 Bratislava, Jarovce - Rača a rýchlostnej cesty R7 Bratislava, Prievoz - Holice v dĺžke 59 kilometrov budú podľa dohodnutej koncesnej zmluvy stáť takmer dve miliardy eur.

Keďže štát by za 1,891 miliardy eur počas nasledujúcich štyroch rokov nedokázal obchvat postaviť, vláda Roberta Fica rozhodla, že pôjde cez toľko kritizované PPP projekty.

„Zmluva na výstavbu sa bude podpisovať v najbližších dňoch, následne sa môžu začať prvé prípravné práce. Na prvé úseky rýchlostnej cesty R7 už je vydané stavebné povolenie,“ potvrdil nám hovorca ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Martin Kóňa.

<a href="http://www.pluska.sk/plus-7-dni/domov/vdaka-pan-siroky-mnohych-veritelov-vahostavu-cakaju-smutne-sviatky.html">Vďaka, pán Široký! Mnohých veriteľov Váhostavu čakajú smutné sviatky</a>

Koncesionárovi bude štát počas 30 rokov ročne splácať 56,72 milióna eur. Podľa zistení PLUS 7 DNÍ sa z tejto sumy ujde aj mediálne najznámejšej stavebnej firme na Slovensku.Cintra a spol. budú totiž pri realizácii projektu využívať aj služby miestnych firiem. Vo svojom projekte výstavby nultého obchvatu prezentujú, že na Slovensku vytvoria počas výstavby tisíc pracovných miest. A kto iný ako Váhostav- SK im potrebné služby rád poskytne.

Týždenníku PLUS 7 DNÍ to spoločnosť Juraja Širokého dokonca sama potvrdila. „Sme pripravení podieľať sa na výstavbe obchvatu Bratislavy ako subdodávateľ, máme nielen skúsenosti, ale aj kapacity,“ povedal nám generálny riaditeľ Váhostavu-SK Marián Moravčík.

S konzorciom troch zahraničných firiem bol náš stavebný gigant v kontakte vraj od začiatku. „Priebežne sme boli v kontakte so všetkými súťažiacimi. Oslovovali nás sami, aby sme im pomohli vypočítať cenu,“ povedal Moravčík.

Ktovie, prečo si zahraničné stavebné firmy vybrali za poradcu pri tvorbe ceny práve spomínanú spoločnosť. Moravčík tvrdí, že kapacity ich firmy budú pri výstavbe potrebné, aby víťazi dokázali stavby vôbec postaviť.

Obchvat okolo Bratislavy totiž nie je jediný veľký projekt v rámci ministerstva dopravy. Rekonštruovať sa idú napríklad i ďalšie úseky železníc.

„Ak štát spustí aj ostatné stavby, ktoré sa teraz súťažia, víťazi budú musieť rezervovať množstvo kapacít,“ dodal generálny riaditeľ Váhostavu-SK.

Zdá sa, že štát o výpomoci Váhostavu informácie mal. „Vzhľadom na veľkosť projektu predpokladáme, že zapojiť sa chcú všetky firmy. Koho si však konzorcium vedené spoločnosťou Cintra naozaj vyberie na spoluprácu, už bude na ich rozhodnutí,“ reagoval pre PLUS 7 DNÍ hovorca Martin Kóňa.

Pre ministerstvo je podľa neho dôležité, aby diaľnicu postavili koncesionári v požadovanej kvalite a v dohodnutom termíne. V opačnom prípade im nebudeme posielať na účet dohodnutú sumu. Problém v zapojení do výstavby spoločnosti Juraja Širokého, ktorá momentálne prechádza reštrukturalizáciou, na ministerstve zrejme nevidia.

<a href="http://www.pluska.sk/plus-7-dni/domov/mali-veritelia-vahostavu-su-zufali-niektori-si-siahli-zivot.html">Malí veritelia Váhostavu sú zúfalí. Niektorí si siahli na život</a>

Pripomeňme si len, že Váhostav-SK sa minulého roku dostal do finančných ťažkostí. Čo je však horšie, do finančných problémov dostal práve Váhostav- SK mnohých živnostníkov a drobných podnikateľov.

Viaceré firmy, ktoré Širokého akciovke poskytovali subdodávateľské služby, nedostali za ne zaplatené. Váhostav- SK vyhlásil, že im vyplatí 15 percent hodnoty pohľadávok.

Po medializácii sa rozhodol stavebný gigant požiadať súd o reštrukturalizáciu, v máji 2015 do nej firma vstúpila. V celom prípade však visí dodnes množstvo nezodpovedaných otázok.

Ako je možné, že firma, ktorá zarábala desiatky miliónov eur na štátnych zákazkách, nevyplácala subdodávateľom dohodnuté peniaze? Ako je možné, že štát nevedel o finančných problémoch jedného z najviac zarábajúcich dodávateľov na zákazkách vo verejnej sfére?

A posledný a najväčší otáznik visí nad samotnými veriteľmi, ktorí sa prihlásili o vyplatenie pohľadávok. Medzi nimi sa totiž objavilo až sedem schránkových firiem. Podľa doposiaľ zverejnených informácií poskytli Váhostavu takmer 40 miliónov eur v pôžičkách bez akejkoľvek záruky.

Medzi cyperskými firmami, ktoré údajne poskytli Váhostavu pôžičku, a podnikateľskými subjektmi, v ktorých pôsobí Juraj Široký, navyše existujú početné personálne prepojenia.

<a href="http://www.pluska.sk/plus-7-dni/ludia/don-siroky-pribraty-oligarcha-si-uziva-pobyt-za-mrezami-svojej-vily.html">Don Široký: Pribratý oligarcha si užíva pobyt za mrežami. Svojej vily</a>

Zaujímavé na celom prípade spoločnosti Juraja Širokého je, akým spôsobom do jeho riešenia vstúpil štát. Pre hroziaci úpadok vláda Roberta Fica prijímala zmeny zákonov v zrýchlenom legislatívnom konaní a vydala rozhodnutie, že od veriteľov štát odkúpi päťdesiat percent pohľadávok.

Aby to bolo možné, museli pozmeniť Obchodný zákonník, kde zahrnuli okrem iného zmenu použitia peňazí z bankového odvodu určeného pôvodne na prípadnú záchranu bánk.

Odkupovanie pohľadávok spustil štát prostredníctvom Slovenskej reštrukturalizačnej koncom septembra 2015. Nezabezpečení veritelia môžu požiadať o odkúpenie svojich pohľadávok najneskôr do konca marca 2016. Slovenská reštrukturalizačná pohľadávky následne odkúpi. Použije pritom dvadsať miliónov z bankového odvodu.

Celý proces monitoruje Európska komisia a skúma, či týmto spôsobom neposkytne štát neoprávnenú štátnu pomoc. Tí veritelia, ktorí sa rozhodnú odkúpenie štátom nevyužiť, vyplatí Váhostav sčasti financiami a sčasti vo forme akcií spoločnosti.

<a href="http://www.pluska.sk/plus-7-dni/domov/pan-siroky-dobre-je-vam-haciende-takto-ziju-veritelia-vahostavu.html">Pán Široký, dobre vám je v haciende?! Takto žijú veritelia Váhostavu</a>

Ministerstvo dopravy pod vedením Jána Počiatka tvrdí, že v prípade výstavby obchvatu Bratislavy sa podobný scenár nezopakuje. „V koncesnej zmluve, ktorú schválila vláda, sú veľmi konkrétne ustanovenia na ochranu subdodávateľov, preto sa nebude opakovať situácia zo stavieb, ktoré boli vysúťažené pod reálnu cenu a zhotovitelia preto neplatili svojich subdodávateľov,“ zdôraznilo ministerstvo. Váhostav-SK sa teda nemusí obávať, že v pozícii subdodávateľa sa dostane do rovnakých problémov, do akých dostal iných on. Smutné, že drobní živnostníci za sebou takého silného ochrancu nemali...

ŠIROKÝ obchvat Bratislavy: Na výstavbe sa bude podieľať Váhostav!

Výber pre vás