Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje

Veronika Cosculluela

Súdy, prokuratúra, polícia, to je katastrofa. To som ni­kdy nezažil, a to som veľmi veľa robil s políciou. Toto, čo je, to je koniec, - vzdychá 68-ročný starý pán so známym menom. Brat zosnulého podpredsedu parlamentu Viliama Vetešku Viktor má ťažké srdce na Mečiara, Fica, Žitňanskú aj na generálneho prokurátora Čižnára.

Viktor Veteška je totiž na mizine. Prišiel o všetok majetok. O budovu, ktorú zhruba pred desiatimi rokmi postavil, o luxusný byt v nej, ba aj o chatu. „Mne už nepatrí nič, ani len tá chalupa. Poviem vám pravdu, vo vačku mám 20 eur a na sebe oblečenie, to je moje. Zvyšok mi zobrali. Vraveli mi, že ma oberú o všetko a na súd pôjdem v trenkách,“ hovorí nám. Súdna bodka za desaťročným bojom o záchranu jeho firmy Venge, s. r. o., padla 22. apríla.

Z majiteľa multifunkčného domu na Hollého ulici v Púchove, ktorý bol ohodnotený na viac ako dva milióny eur, sa stal len neoficiálny správca budovy. Kurič, vraví. Kedy ho nový vlastník vyhodí, netuší. „Malo by to byť koncom leta, ale neviem presne. Povedali, že sa stretneme, a nestretli sme sa,“ vysvetľuje nám nádejný bezdomovec vo vybavenom byte s rozlohou 200 štvorcových metrov. Za trpký koniec Veteška neviní zlé podnikateľské rozhodnutia, ale súdnu mašinériu a politikov, ktorí sa na odpovede na jeho listy vykašľali.

Keď počúvame Viktora Vetešku, pýtame sa, prečo sa pred desiatimi rokmi, teda ako 58-ročný pán pred dôchodkom, púšťal do stavby objektu, ktorý ho neskôr zruinoval. „Túto firmu (Venge, s. r. o.) som si založil preto, aby som postavil také dielo v Púchove. Na voľnom mieste som chcel niečo postaviť, aby to niečo prinieslo mestu. Mal som dohodnuté zmluvy s firmami na nájom priestorov, malo tu byť zamestnaných vyše 30 ľudí,“ hovorí o niekdajších plánoch.

Bol si istý úspechom. Mal päť miliónov korún, z banky si požičal 18 miliónov. Podnikanie nevyšlo. „Dnes tu je len predajňa nábytku a predajňa handier,“ konštatuje sklamane. Dve podlažia zaberajú byty, prvé zostalo prázdne. Výťah v budove nefunguje.

Na mizinu vraj dostala brata niekdajšieho popredného politika HZDS spackaná podlaha, ktorú dal vyrobiť jednej firme v Lozorne. „Zamiešali cement s vápnom a podlahy začali kysnúť. Vykysli až 11 centimetrov,“ opisuje začiatky svojich problémov a ukazuje nám dokumenty, ktoré poctivo zbiera. Dodáva, že podlahy v budove bolo treba rozrezať a vyhádzať von.

„Prvú splátku banke som nezaplatil, ale zaplatil som vybúranie všetkých podláh, vodu, kanalizáciu, elektrinu a spravil som nové podlahy,“ spomína na svoje rozhodnutie. Spravil tak, hoci mu radili, nech podlahy len vybrúsi. „Muselo to ísť von,“ obhajuje svoj postup. Po neuhradenej splátke banke nasledoval súd so stavebnou firmou. Ten Veteška prehral. Spoločnosť Venge sa dostala do reštrukturalizácie a neskôr do konkurzu. Spustila sa desaťročná lavína dražieb, sťažností, odvolaní, zamietnutí, ale aj listov bez odpovedí.

Starý pán tvrdí, že počas tohto obdobia sa stretol s justičnou mafiou. „Myslím si, že celý priebeh reštrukturalizácie a neskôr konkurzu bol zmanipulovaný a tendenčne vedený v neprospech mojej firmy a zároveň v môj neprospech,“ vysvetľuje. Sťažuje sa najmä na posudky znalcov, ktorí údajne stanovili neadekvátne ceny nehnuteľností. Podhodnotili ich vraj o tretinu.

Posúva nám do rúk niekoľko štósov papierov. Sú medzi nimi listy adresované expremiérovi Ficovi. Zbankrotovaný podnikateľ nástojí, aby sme si ich prečítali, a poukazuje na právnické chyby a nezrovnalosti: „Vyhodili ma z komisie o reštrukturalizácii, dali tam len svojich ľudí. Za tri mesiace ma už dali do konkurzu, hoci reštrukturalizácie u nás trvajú aj dva-tri roky.“

Trestné podania vraj neprešli cez prokuratúru v Trenčíne a „uhrali sa bokom“. „Keď sa toto dialo, trikrát som bol s Ficom a dal mi len telefónne číslo na nejakého asistenta,“ pokračuje v rozprávaní. Až tu prvýkrát spomenie svojho brata. „Moje meno vám asi niečo hovorí, môj brat bol podpredsedom Národnej rady,“ vraví. „Keď sme boli na Vilovom pohrebe, Fico mi povedal - ‚Pán inžinier, keby bolo niečo treba, zavolajte, napíšte, príďte, vybavíme.‘ Ja som nechcel od Fica nič, sú tu všetky listy, čo som písal na jeho adresu, ani na jeden mi neodpovedal,“ ukazuje nám. Trochu sa nad tým pousmejeme, lebo si predstavíme, že inžinier Veteška zrejme nie je jediný, koho expremiér na svojich agitačkách v regiónoch potľapkal po pleci a čo-to sľúbil.

A pýtame sa, čo mal v ošemetnej justičnej cirkulárke vtedajší premiér pre brata zosnulého politika urobiť. „Aspoň odpísať, ako to do 30 dní ukladá zákon,“ odpovedá Veteška. „Mrzí ma len to, že ľudia nepoznajú protokol,“ sťažuje sa „Nech sa hanbia. Nehovorím, že som dáky protokolista, ale robil som vo funkcii námestníka v Bratislave, robil som poradcu na ministerstve, robil som poradcu generálnemu riaditeľovi, nie som taký sprostý, ako som starý. Pre seba nič nechcem, len chcem, aby svet konečne vedel, čo sa v tomto štáte robí,“ rozčuľuje sa.

Viktor Veteška vraví, že v HZDS nikdy nebol. Volil vraj Fica, ale už nebude. Priznáva, že bol komunista, ale nehovorí to s ľútosťou. Uznáva chyby režimu, ale vyratúva hlavne dobré stránky. Vraj vtedy museli vedieť viac ako dnešní úradníci. „Moje meno v Púchove stále niečo znamená. Otec robil celý život riaditeľa Zdroja. Zomrel, keď mal 45 rokov. Celý život som poctivo pracoval. Už 23-ročný som nastúpil ako vedúci odboru, 33-ročný ako námestník. Študoval som postgraduál. Zo sto ľudí v meste, ak sa spolu prejdeme, ma 98 pozdraví. Vážia si ma,“ pochváli sa.

„Vladimíra Mečiara som oslovil raz, že sa s ním chcem stretnúť. Kontaktoval som sa s ním dvakrát v živote. Raz na Vilovej päťdesiatke. A druhýkrát, keď som sa s ním chcel spojiť - povedal, že s Veteškom nemá o čom hovoriť,“ vraví o ďalšom zlyhanom pokuse o pomoc v ťažkostiach. Vladimír Mečiar pritom nežije od Púchova až tak ďaleko. Zatvorený v Elektre v Trenčianskych Tepliciach si užíva oddych.

Na ťažkosti s bankrotom Viktor Veteška trochu zabudne, keď spomína na brata. Viliama Vetešku, ktorý zomrel na rakovinu v apríli 2009, si ľudia zapamätajú ako azda jediného člena, ktorý sa chcel uchádzať o líderstvo v HZDS proti Mečiarovi. „Keby nešiel na magnetickú rezonanciu a pripravil by sa na snem v Trnave (v roku 2007 - pozn. red.), Mečiara by boli stiahli. A oni to chceli urobiť, lebo tam bolo 90 percent mladých ľudí, ktorí chceli nové HZDS, ľavicu, boli by to udržali. Ale Mečiar Vilovi ničil život. Môj brat nemal ísť po operácii do práce, ale mal odpočívať na chate v Liptovských Revúcach a tam rok odpočívať,“ ľutuje.

„Nikdy v živote som sa s bratom nerozprával o peniazoch,“ tvrdí, keď sa ho pýtame, či mali aj s bratom nejaký podnikateľský projekt alebo spoločné majetky. Viliam Veteška totiž pred politikou podnikal. Dlhé roky v Púchove vlastnil hotel Wili a firmy, ktoré zarábali na cestovnom ruchu.

„S bratom som nikdy nepodnikal, len som ho dostal do funkcie. Do Prahy do CKM na obchodného námestníka, ekonomického riaditeľa v reštaurácii, potom robil v Rusku, spojil sa s Putinom, Medvedevom, robil aerolinky a už na mňa kašľal. Keď chcel ísť do parlamentu, poprosil, aby som mu robil manažéra. Mňa poznali všade, lebo som robil námestníka. Tak som s ním chodil po regióne. Získal veľa hlasov, skoro predbehol aj veľkého šéfa, ale čo sa týka spolupráce, roboty, tak nič,“ opakuje Veteška.

Deti zosnulého Viliama Vetešku, dcéra Denisa a syn Viliam, jeho legendárny Willi hotel predali. Nechali si však Willi holding a podnikajú v prenájme nehnuteľností. „Vychádzajú veľmi dobre. Ako rodina, musím povedať, držíme pohromade. Keby niečo, podržíme sa,“ povedal Viktor Veteška.

„Naozaj?“ pýtame sa. Pár rokov po smrti Viliama Vetešku totiž na verejnosť prenikol konflikt, ktorý mali jeho deti s poslaneckou asistentkou a milenkou Michaelou Blanárovou. Viktor Veteška sa usmieva, keď na ňu príde reč: „Veľmi dobre viem, o kom hovoríte. Je niekde za hranicami. Volal som s ňou, ale nechcela povedať kde. Vraj domov chodí málo,“ hovorí.

Syn Viliama Vetešku vtedy Blanárovú obvinil, že prostredníctvom splnomocnenia vybrala státisíce z otcovho účtu a vzala si tiež cenné predmety. Vzťahy sú však dnes podľa Viktora Vetešku v poriadku. „Všetky rozbroje som zastavil. Rodinné problémy sú vyriešené. Aj peniaze, všetko, čo bolo. Syn Vilino to hnal proti nej, ale potom to zastavil. Vysvetlil som mu, že ak niekto dá nejaký dar, ten sa nikdy nevracia. Je to na poriadku, stretli sa, podali si ruky a je pokoj,“ dodal starší brat zosnulého podpredsedu parlamentu.

„Sme národ, ktorý žije vlastným životom. A smrdíme od hlavy?“ pýta sa a zase zosmutnie. „Veril som Ficovi, že mi pomôže, aby som mohol hovoriť s generálnym prokurátorom, keď bol s Vilom kamarát. Aby ma osobne prijal,“ rozpráva. Keďže sa mu niekdajší predseda vlády neozýval, Veteška sa za ním vybral vždy, keď vedel, že má cestu do regiónu. Zastihol ho na spoločných sedeniach v Dohňanoch, v Beluši i v Púchove.

„S Majkou, jeho asistentkou, ktorá zmizla, som sa tiež rozprával. Volal som jej, písal. Jej mama je moja suseda, tu sto metrov. Majka mi aj zavolala, ale povedala, že Fico je tam a tam a nemá čas, nič nedokázala,“ spomína si. Fico po­dľa neho „žije svojím životom“. Zas sa vráti ku komunistom a tvrdí, že „my, čo sme sľúbili, sme splnili“.

„Čo ak sa nedohodneme s novým majiteľom budovy a bytu?“ zopakuje našu otázku, aké možnosti dostať sa zo zamotanej situácie má brat zosnulého házetdesáka. „Zoberiem si kartóny a pôjdem bývať pod most. A narobím Ficovi také problémy ako ešte nikto nikdy,“ vraví. Prečo jemu? Lebo mal odpovedať, ozvať sa, keď sľúbil, opakuje zas. „Vizitka vlád je to, že máme množstvo firiem v konkurzoch. Berú z toho peniaze, lebo sú s každým kamaráti,“ vraví. Podľa dát ministerstva spravodlivosti je v konkurze asi štyritisíc spoločností.

Majetok Viktora Vetešku je fuč a dlhy spláca ešte za iný nevydarený biznis. Vo firme Ajlo mu zostáva podľa jeho slov splatiť pár tisíc eur na poistnom. „Z dôchodku, ktorý by mal byť 800 eur, dostávam len polovicu,“ spresňuje. Na súdne trovy a konania okolo Venge dal vraj dohromady asi milión korún.

Nič viac, len spravodlivosť: „Žiadam generálneho prokurátora, aby ma prijal a vypočul k tomuto prípadu, lebo sa bojím o svoj život. Lebo sa mi už vyhrážali,“ vraví. „Nechcem nič navyše, len to, čo si vyčítate z papierov,“ dodal.

Ľúto mu je vraj všetkých, ktorí majú so spravodlivosťou trpkú skúsenosť, a vedomý si je toho, že mnohým nezostal ani ten 400-eurový dôchodok a nápomocná rodina. „Dnes žijeme v inej dobe. Dnes je len rodina a úzky okruh, ktorý si vie pomôcť,“ vraví. Dnes vraj stavajú veľké vily takí, ktorí majú len priemyselné školy, a nie ako on - titul aj postgraduál. „Dopadol som ako posledný sedlák v Chlumci. Hanbím sa sám za seba,“ konštatuje.

Púchovský rodák, podpredseda HZDS a podpredseda parlamentu od roku 2002 až do svojej smrti v roku 2009. Zomrel na rakovinu. Na jeho honosný pohreb prišli všetci významní politici. Založil Slovenské aerolínie, ktoré však mali len jednu linku, Bratislava - Moskva. V 90. rokoch podnikal v cestovnom ruchu.

Skrachovaný Veteškov brat: U Fica nedokázala nič vybaviť ani Trošková!

Výber pre vás