TASR

Cyklus zvyšovania úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB) zameraných na rekordnú infláciu sa zďaleka nekončí. Naznačil to v pondelok Klaas Knot, člen Rady guvernérov ECB a šéf holandskej centrálnej banky. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.

Knot uviedol pritom, že zatiaľ čo projekcie ECB predpokladajú spomalenie rastu spotrebiteľských cien v eurozóne v roku 2024 na takmer 2 % zo súčasného viac ako päťnásobne vyššieho tempa, riziká, ktoré ohrozujú tento výhľad, "sú úplne naklonené smerom nahor".

"V Európe sa musíme pripraviť na vlečúce sa obdobie, počas ktorého sa tvorcovia politiky a centrálni bankári budú musieť zamerať na obnovenie cenovej stability," povedal v pondelok v Paríži.

Knot patrí v ECB medzi tzv. jastrabov, teda stúpencov tvrdej línie, ktorí presadzovali zvýšenie úrokových sadzieb banky až o 75 bázických bodov.

Trhy teraz zameriavajú svoju pozornosť na to, či sa ECB na svojom zasadnutí v polovici decembra opäť rozhodne pre také výrazné zvýšenie úrokov, keďže inflácia sa môže tento mesiac spomaliť. Niektorí totiž tvrdia, že hrozba poklesu ekonomiky euroregiónu je dôvodom na spomalenie tempa zvyšovania úrokov.

Podľa Knota nie je "vopred určené", že dôjde k recesii v eurozóne, ale "rast bude slabší, to je isté". "Na to, aby sa inflácia vrátila späť k cieľovej úrovni (2 %), budeme potrebovať dlhšie časové obdobie, počas ktorého bude hospodársky rast prinajmenšom pod potenciálom," vyhlásil.

Najväčším nebezpečenstvom je podľa Knota príliš skoré vyhlásenie víťazstva nad infláciou a uvoľnenie sprísňovania menovej politiky ešte pred "dokončením práce". Pred týmto rizikom varoval v piatok (25. 11.) aj jeho estónsky kolega Madis Müller.

Medzi najzávažnejšie oblasti, ktoré ovplyvňujú finančnú stabilitu na Slovensku, patrí zhoršenie finančnej situácie časti podnikov a domácností, zastavenie trendu nadmerného rastu úverov na bývanie a zadlžovania domácností, ale aj otázka likvidity bánk a ceny financovania bánk. Vyplýva to zo správy o finančnej stabilite, ktorú na pondelkovej tlačovej konferencii predstavili zástupcovia Národnej banky Slovenska (NBS). Ústrednou témou je inflácia a s ňou spojený rast úrokových sadzieb. Finančný sektor pritom napriek prudkým zmenám zostáva stabilný.

Člen Bankovej rady a výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability NBS Vladimír Dvořáček priblížil, že zhoršenie finančnej situácie časti podnikov a domácností bude viesť k zhoršeniu splácania úverov v bankách. Časť domácností bude dotknutá infláciou, pričom trh práce je stále relatívne odolný. Pri domácnostiach je tak vplyv zatiaľ miernejší. O niečo väčší dosah očakáva NBS pri podnikoch, kde je problémom najmä nerovnomerný vplyv.

Podnikov, ktorým sa zhorší situácia a budú v ťažkostiach, je asi 17 %, čo však neznamená, že 17 % zlyhá. "Odhad hovorí, že teoreticky by mohlo skončiť v tej ťažšej situácii a neschopnosti splácať asi 8 % podnikov," skonštatoval riaditeľ odboru finančnej stability NBS Marek Ličák.

Z pohľadu vývoja na trhu úverov a nehnuteľností Dvořáček poznamenal, že sa skončil dvojciferný rast úverov na bývanie. "Strmý rast cien na realitnom trhu sa zastavil," doplnil. Zatiaľ však stále rastú úvery podnikom.

Ďalším fenoménom je otázka likvidity a štruktúry zdrojov bánk. "Dlhodobo sme boli zvyknutí, že s rastom úverov na bývanie nám súčasne vysokým tempom rástli aj vklady, najmä vklady od obyvateľstva, retailové vklady. Tento trend sa však zastavil," ozrejmil Dvořáček s tým, že vklady rástli extrémne počas koronakrízy, pričom u domácností v súčasnosti prevládla obava o ochranu úspor pred infláciou. Podotkol však, že banky stále disponujú dostatkom stabilných zdrojov, rastú im tiež marže, ale tento trend nemusí pokračovať.

Skrotenie inflácie v eurozóne? Musíme sa pripraviť na vlečúce sa obdobie

Výber pre vás