<p>venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve</p>

Juliána Bieliková

Mám sa lepšie. Prepustili ma z nemocnice, kde som bola hospitalizovaná 8 dní. Stále to nie je ono, ale už je to lepšie.

Mala som od stredy 18.3 teploty okolo 38,5 stupňa,&nbsp; kašeľ, bolesti hlavy, bolesti v hrdle. Volala som na číslo 061, ktoré je pre prípady koronavírusu, ale bolo neustále obsadené. Volala som teda svojej lekárke, ktorá mi radila brať paracetamol.

Paracetamol je tu odpoveď na všetko. Vravela, ak by boli problémy s dýchaním, mám si zavolať 112. O deň neskôr sa mi začali problémy s dýchaním. Akoby som mala výškovú nemoc, ktorú som zažila na cestách v Peru a Bolívii. Je to z toho, že je tam hore riedky vzduch a nedostáva sa do tela dostatok kyslíka. Točí sa vám hlava, boli vás hlava. Prejdete tri kroky a ste zadýchaná, akoby ste bežali. Ste stále unavená. Všetko vás unavuje. Rozprávať, chodiť, obliecť sa. Tak som sa cítila.

Na ďalší deň som sa už rozhodla volať 112, lebo inak sa k lekárovi nedostanete. Mala som najprv výčitky, že idem použiť to číslo a veď predsa neumieram, ale skúsila som. Zdvihli, vzali si moje údaje. A večer mi volala nejaká lekárka. Vravela, že keď mám takéto dýchacie príznaky, mala by som ísť na röntgen pľúc, lebo asi už mám pneumóniu. Ďalší deň som išla na pohotovosť, urobili mi röntgen a zistili, že zápal pľúc už mám obojstranný, že mám hrozne málo leukocytov a nechali ma už tam. Robili mi testy na všetko možné len nie na COVID 19, išli na to vylučovacou metódou. Hoci zo zápalu pľúc a nízkeho počtu bielych krviniek bolo jasné , že je to COVID 19. Proste nemajú dosť testov

Potom, keď ma konečne otestovali a došli výsledky, začali ma liečiť experimentálnou liečbou na COVID 19. Bola to kombinácia antibiotík azithromycin a antimalarík hydroxychloroquine po dobu 5 dní. Môjmu priateľovi, ktorý so mnou býva, však testy vôbec nerobili.

Aj keď volal a žiadal o to niekoľkokrát. Povedali, že testy robia len ľuďom s ťažkými symptómami. Po tejto skúsenosti je mi jasné,&nbsp; že počet chorých je aj viac než desaťnásobne vyšší, než uvádzajú.

Ako to teraz vyzerá v španielskej nemocnici?

Ja si platím súkromné poistenie, bola som teda v súkromnej nemocnici. Ale aj tak som musela na miesto v nemocnici čakať celú noc na pohotovosti, kde mi kvapkala výživa. Z ordinácie mi vyrobili čakáreň, z ktorej som nemohla vyjsť von, musela som byť izolovaná. Čiže som nemohla ísť ani na WC. Nikto mi nevedel povedať, koľko budem v nemocnici, nič mi nevysvetlili. Zľakla som sa. Pamätám si, že som hovorila sestričke, že ja zomrieť nechcem. Ona odpovedala, že to nechce nikto, ale že priebeh tejto choroby nikto nevie predpokladať. Neupokojilo ma to. V nemocnici, keď som sa už dostala na izbu, to nevyzeralo zle. Lekári a sestričky sú vyčerpaní. Nemohla som vyjsť celý ten čas z izby. Bola som izolovaná. Celé poschodie bolo oddelené, chodili ku mne v skafandroch.

Celá moja rodina ma našťastie povzbudzovala. Podľa toho, čo je&nbsp; v správach, sú nemocnice preplnené, ľudia sú po uliciach sediaci po zemi, nemajú miesto. Vraj ľudí nad 70 rokov už ani neberú. Ja som radšej správy nesledovala, keď som tam ležala. Len by ma to viac znepokojovalo. Ale viem, že keď som do nemocnice išla, bolo oficiálne asi 20-tisíc chorých. A keď som z nej vychádzala už bolo viac než 85-tisíc chorých a 8-tisíc mŕtvych. A tu sú len tí, čo ležia v nemocnici, lebo ostatným testy nerobia!

Už od 14.marca je v Španielsku lockdown. To znamená zákaz vychádzania. Pokutuje sa to. Je to prísne. Policajti sú všade. Všetko je zavreté, okrem potravín a lekárni. Všetci sú doma. Tí, čo môžu robiť z domu online, ako môj priateľ, robia.

Tí, čo nemôžu, nerobia. A niektorí už aj stratili prácu. Vždy o 20.00 tlieskame všetci v celom Španielsku na balkónoch pre zdravotníkov.Španielsko bohužiaľ neurobilo pred 14. marcom žiadne opatrenia. Nedávali ľudí prichádzajúcich zo zahraničia do karantény. Lety boli povolené zo všadiaľ na svete. Taliansko už bojovalo o život a tu si ľudia z toho ešte robili srandu. Že taká chrípka. Akoby Taliansko bolo niekde strašne ďaleko.&nbsp;

Ako fungujete po prepustení z nemocnice?

Doktorka, ktorá ma prepúšťala mi povedala, že to má milión ľudí, ale väčšina je nepríznakových alebo majú len mierne príznaky. Teraz som doma v izolácii. S priateľom spíme v iných izbách. Nosíme doma rúška. Sme od seba aspoň jeden meter. Aj keď on to musí mať určite tiež. Len je z tých šťastnejších, čo nemajú príznaky.

Slovenka hospitalizovaná v Španielsku: Na pokraji zrútenia a s infúziou musela čakať na chodbe

Výber pre vás