Vivien Cosculluela

V ohlušujúcom víre pomaly pristáva helikoptéra. Posuvné dvere sa zrazu otvárajú a&nbsp;vychádza namosúrený uponáhľaný generálny riaditeľ medzinárodnej spoločnosti. Scéna, ktorú sme zažili v&nbsp;nejednom filme, nie je ničím výnimočným ani mimo kinového plátna.

„Vrtuľníky sa v&nbsp;podnikateľskom svete čoraz viac využívajú. Majitelia firiem a&nbsp;vrcholoví manažéri si ich vyberajú pre pohodlie, flexibilitu a&nbsp;rýchlosť. Možnosť pristáť na menších miestach umožňuje priamy prístup do súkromných alebo podnikových areálov,“ približuje pre PLUS 7 DNÍ Tomáš Černaj, <a rel="noopener" href="https://news.vrtulniky.sk/" target="_blank">riaditeľ spoločnosti Falcon Air</a>. Pilot a&nbsp;inštruktor Stanislav Hudec potvrdzuje, že ako v&nbsp;každej vyspelej krajine, i&nbsp;u&nbsp;nás biz­nismeni používajú helikoptéry. „Špeciálne na túto činnosť máme na Slovensku určené tri stroje a&nbsp;príležitostne na objednávku to robia ďalšie,“ dodáva s&nbsp;tým, že inde vo svete sa takto bežne premiestňujú umelci či jazdci formuly jeden.

Jeden z&nbsp;našich „vrtuľníkových“ podnikateľov je finančný magnát z&nbsp;J&amp;T Patrik Tkáč. „Kedysi sme rokovali vo Východoslovenských železiarňach a&nbsp;chceli sme tam prísť ako páni. Tak sme si na 40 minút požičali lietadlo. Zmenilo nám to život,“ povedal <a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/ludia/milionar-patrik-tkac-doprial-novu-helikopteru-lieta-nou-bratislave-tatier" target="_blank">pre PLUS 7 DNÍ pred piatimi rokmi</a>, pričom už vtedy pochopil, že treba rúbať vyššie. A&nbsp;kúpil si vrtuľník. V&nbsp;tuzemskom registri lietadiel nájdete až 75 helikoptér, no väčšina sa nevyužíva na prevoz riaditeľov.

Ako pripomína Černaj, civilné vrtuľníky slúžia hlavne v&nbsp;leteckej záchrannej zdravotníckej službe, ktorá ich využíva na prevoz pacientov, na zásahy v&nbsp;neprístupných prostrediach, naprí­­­klad v&nbsp;Tatrách, a&nbsp;pri dopravných nehodách. Všestrannosť týchto strojov však nachádza uplatnenie aj v&nbsp;ďalších sektoroch. „Naša firma ich využíva hlavne na stavebno-montážne práce a&nbsp;transport ťažkých bremien – hlavne v&nbsp;nedostupnom teréne alebo na zastavanom území, kde je helikoptéra efektívnym a&nbsp;niekedy jediným možným dopravným prostriedkom,“ vysvetľuje Miroslav Kováč, obchodný riaditeľ spoločnosti <a rel="noopener" href="https://www.techmont.sk/" target="_blank">Tech-Mont Helicopter company</a>. Ako dodáva, vrtuľník sa vie dostať na miesta, kde nie je možné použiť lietadlo. „To má spravidla jeden druh vzletu a&nbsp;jeden druh pristátia. Helikoptéra je v&nbsp;tomto oveľa bohatšia,“ dopĺňa ho Hudec. Dokáže sa teda dostať na veľmi odľahlé miesta, strechy budov či horský terén. Okrem záchranárov na nich preto lietajú hasiči pri lesných požiaroch a&nbsp;polícia pri monitorovacích a&nbsp;pátracích akciách. Stroje však občas vzlietnu iba pre „potešenie“, a&nbsp;to v&nbsp;cestovnom ruchu. „Ponúkame aj vyhliadkové lety a&nbsp;výcvik pilotov,“ vyratúva Kováč aktivity svojej firmy.

Riadiť helikoptéru a&nbsp;lietadlo pritom nemožno porovnávať. „Jeho ovládanie sa veľmi zložito učí, lebo je to pohyb 3D vo voľnom priestore,“ pripomína Hudec. Pilot musí kontrolovať niekoľko osí pohybu naraz – vertikálnu, horizontálnu a&nbsp;rotáciu. „Helikoptéry sú menej stabilné ako lietadlá, najmä v&nbsp;turbulentných podmienkach,“ pokračuje Černaj. Ako navyše vysvetľuje, väčšina malých vrtuľníkov nemá vysokú úroveň automatického riadenia ako moderné lietadlá, takže pilot musí neustále aktívne ovládať všetky fázy letu. „Ide o&nbsp;stroj, ktorý sa môže vznášať na mieste a&nbsp;lietať pri veľmi nízkych rýchlostiach, čo vyžaduje neustále úpravy a&nbsp;kontrolu,“ dodáva. Hudec približuje, že najkomplikovanejšie sa helikoptéra riadi pri nulovej doprednej rýchlosti, keď vo vzduchu „visí“. „Preto najnáročnejšou vrtuľníkovou prácou je let s&nbsp;lanom, na ktorom je zavesený lekár leteckej záchranky alebo náklad,“ vykresľuje pilot inštruktor. Starosti majú aj mechanici, keďže tieto stroje majú komplikovanejší systém. „Najmä pre hlavný rotor a&nbsp;potrebnú vyváženosť, čo zvyšuje nároky na údržbu a&nbsp;riadenie,“ dopĺňa Černaj.

S&nbsp;tým sčasti súvisí o&nbsp;niečo vyššia miera nehodovosti v&nbsp;porovnaní s&nbsp;lietadlami. V&nbsp;roku 2020 svet šokovala smrť basketbalistu Kobeho Bryanta. On, jeho dcéra Gianna a&nbsp;sedem ďalších ľudí zahynulo pri havárii vrtuľníka. O&nbsp;rok neskôr rovnaký osud postihol na Aljaške najbohatšieho Čecha Petra Kellnera. Podľa amerického Národného úradu pre bezpečnosť dopravy je miera nehôd nákladných a&nbsp;súkromných lietadiel na úrovni 7,28 na stotisíc letových hodín. V&nbsp;prípade vrtuľníkov sa ukazovateľ šplhá na 9,84, čo znamená, že majú o&nbsp;35 percent vyššie riziko havárie. No ak by ste mali záujem o&nbsp;vyhliadkový let, žiaden stres. Odborníci upozorňujú na fakt, že oproti automobilom je nehodovosť podstatne nižšia. „V&nbsp;jednej letovej príručke stojí veta – vrtuľníky sú asi najbezpečnejšie lietajúce zariadenia, ak sa s&nbsp;nimi zaobchádza tak, ako sa má,“ upokojuje pilot inštruktor Hudec. Na niektoré riziká sú však citlivejšie ako lietadlá. „Na rozdiel od nich vrtuľníky operujú v&nbsp;nízkych výškach s&nbsp;minimálnym odstupom od prekážok, vykonávajú náročné práce a&nbsp;manévre, čo vo všeobecnosti zvyšuje riziko,“ začína Kováč. Majú množstvo pohyblivých častí, ktoré sú náročné na údržbu, a&nbsp;mechanické poruchy môžu viesť k&nbsp;vážnym nehodám. „Sú aj viac ovplyvnené vetrom a&nbsp;turbulentným počasím v&nbsp;porovnaní s&nbsp;lietadlami, čo môže komplikovať let alebo pristátie,“ vraví Černaj. V&nbsp;štúdii uverejnenej v&nbsp;časopise Safety Science bádatelia upozorňujú, že väčšina preskúmaných nehôd poukazuje na kombináciu ľudských chýb a&nbsp;technických porúch ako na hlavné rizikové faktory, čo potvrdzuje aj Černaj. „Pre väčšiu náročnosť na riadenie môžu aj malé chyby pilota viesť k&nbsp;väčším problémom,“ hovorí.

Bezpečnosť nie je však jediná nevýhoda helikoptér. Kováč upozorňuje, že sú drahšie ako lietadlá. „Turbínové vrtuľníky stoja jeden až päť miliónov eur,“ približuje obchodný riaditeľ. Ako dopĺňa Černaj, sú aj nákladnejšie na údržbu a&nbsp;prevádzku, hlavne pre spomínané zložitejšie mechanické systémy. Šéf firmy Falcon Air pripomína, že sú aj pomalšie a&nbsp;majú kratší dolet v&nbsp;porovnaní s&nbsp;lietadlami, čo znamená, že nie sú vhodné na dlhé trasy bez prestávky. „Preto na vzdialenosť väčšiu ako 500 kilometrov je lepšie použiť lietadlo,“ vraví pilot a&nbsp;inštruktor Hudec.

Na Slovensku v&nbsp;oblasti civilných vrtuľníkov máme byť na čo hrdí. „Ako prví sme začali s&nbsp;využívaním turbínových vrtuľníkov Mi-2 na postreky polí a&nbsp;vinohradov v&nbsp;strednej Európe a&nbsp;zaviedli Robinson 22 na kontrolu plynovodu,“ hovorí Stanislav Hudec, pilot inštruktor.
No nie je to všetko. Ako vysvetľuje, v&nbsp;Leteckej záchrannej službe máme na každom stredisku nočnú prevádzku a&nbsp;každé centrum vykonáva prácu s&nbsp;lanom, na ktorom ide k&nbsp;pacientovi lekár. „Túto úroveň majú len Švajčiari. Sme lepší ako Česi, Maďari, Poliaci či Nemci, ktorí to majú len na vybraných staniciach,“ dodáva odborník.
Aj v&nbsp;technike sme o&nbsp;niekoľko krokov vpred. „V&nbsp;rámci strednej Európy používame najsilnejšie vrtuľníky v&nbsp;záchranárskej kategórii, Bell 429&nbsp;a&nbsp;Agusta 109K2. Ostatní okolo väčšinou slabšie EC 135,“ uzatvára Hudec.

Naše prvenstvá

Pri prezeraní slovenského registra lietadiel sme si všim­li, že jedna helikoptéra má jasnú preferenciu, a&nbsp;to Robinson R44. „Jednoznačne tento model a&nbsp;R22 sú najpoužívanejšie vrtuľníky vo svete pre ich obstarávaciu cenu, cenu náhradných dielov, relatívne jednoduchú údržbu a&nbsp;servis v&nbsp;porovnaní s&nbsp;väčšími a&nbsp;turbínovými strojmi,“ vysvetľuje Miroslav Kováč, obchodný riaditeľ spoločnosti Tech-Mont Helicopter company.
Tomáš Černaj, riaditeľ spoločnosti Falcon Air, dodáva, že má povesť spoľahlivého a&nbsp;bezpečného vrtuľníka. „Jeho výrobca produkoval už 12-tisíc kusov. Môže sa používať na rôzne účely, ako sú monitorovanie, súkromné a&nbsp;vyhliadkové lety. Nie je však vhodný na nosenie bremien,“ dodáva.
Ako vysvetľuje Stanislav Hudec, pilot inštruktor, reklamný slogan pre tento model znel – Piestový vrtuľník s&nbsp;výkonmi turbínového. „A&nbsp;je to pravda. Má porovnateľné výkony s&nbsp;Bellom 206B. Letí rovnako rýchlo, 200 kilometrov za hodinu, a&nbsp;odvezie rovnakú záťaž, či sú to cestujúci, alebo náklad. Popritom má polovičnú cenu aj náklady na prevádzku a&nbsp;má nízku spotrebu v&nbsp;porovnaní s&nbsp;turbínovými strojmi,“ uzatvára.

Slovenskí milionári si obľúbili vrtuľníky. Pochvaľujú si možnosť pristáť, kde sa im zachce

Výber pre vás

Slovenskí milionári si obľúbili vrtuľníky. Pochvaľujú si možnosť pristáť, kde sa im zachce

Súvisiace články

Príbeh utrápenej speváčky: schudla 30 kilogramov, milenec ju opustil, ale zostala mu oddaná

Luxus, aký inde nezažijete. Vo francúzskom letovisku Cannes sa schádzajú boháči z celého sveta

Maklérka o Počiatkovej vile: Štvrť nie je najluxusnejšia, ale ceny sú aj tak veľmi vysoké

Výber pre vás