Filip Szórád

Začiatkom októbra ohlásilo vyše dvetisíc doktorov podanie výpovedí. Lekárske odborové združenie sa počas dlhých rokovaní nedohodlo s&nbsp;vládou na splnení požiadaviek a&nbsp;rozhodli sa naplniť svoje slová. Začala im plynúť dvojmesačná výpovedná lehota, po ktorej môže prísť v&nbsp;decembri absolútny kolaps zdravotníctva. Azda aj preto nebolo jednoduché dohodnúť si stretnutie s&nbsp;vedením nemocníc. Výnimkou bola Rooseveltova nemocnica v&nbsp;Banskej Bystrici, kde avizuje ukončenie pracovného pomeru tretina doktorov.

Do Banskej Bystrice sme dorazili v&nbsp;pondelkové ráno. Okolie Rooseveltovej nemocnice už žilo čulým ruchom a&nbsp;o&nbsp;tom, že ide naozaj o&nbsp;koncového poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti nielen pre stredoslovenský, ale aj širší región, svedčila i&nbsp;dopravná situácia. Voľné parkovacie miesto sa hľadalo ťažko a&nbsp;vodiči snažiaci sa niekde upratať svoje vozidlo, sa bezradne točili nielen popri plochách vyhradených na parkovanie, ale aj pozdĺž cesty vedúcej k&nbsp;nemocnici v&nbsp;oboch smeroch. Budova riaditeľstva - kam sme smerovali - sa nachádza približne uprostred rozsiahleho zdravotníckeho komplexu. Pri príchode do interiéru na nás dýchala atmosféra socializmu, za viac než tridsať rokov od zmeny režimu sa veľa do úprav očividne neinvestovalo. Minimálne čo sa týka vonkajších priestorov a&nbsp;chodieb. V&nbsp;kancelárii nás už čakala riaditeľka Miriam Lapuníková, ktorá pracuje v&nbsp;banskobystrickej nemocnici už od roku 2005 a&nbsp;za ten čas prešla viacerými funkciami.

Informuje nás, že podľa počtu výpovedí patrí nemocnica k&nbsp;tým najviac „štrajkujúcim“ na Slovensku. „Vo vybraných dia­gnózach je priam koncovou nemocnicou pre celé Slovensko. Z&nbsp;celkového počtu 442 lekárov dalo 131 lekárov výpoveď,“ hovorí nám riaditeľka, no zakrátko sa trochu poopraví. „Nepovedala by som, že priamo dalo výpoveď, ale uviedla by som, že deklarovalo pripravenosť odísť zo sektora,“ koriguje svoje vyjadrenie Lapuníková, ktorá počas rozhovoru starostlivo vyberá slová a&nbsp;nad niektorými odpoveďami uvažuje aj dlhší čas, kým niečo povie. &nbsp;„Výpovede boli doručené, ale celý ten príbeh nevnímame ešte ako ukončený preto, lebo stále existuje ochota na všetkých stranách dohodnúť sa a&nbsp;situáciu vyriešiť tak, aby bola stabilizovaná,“ nádeja sa riaditeľka. Zdôrazňuje, že v celej situácii nejde o&nbsp;riaditeľov, ale o&nbsp;systémové nastavenie. Ako uviedla, riaditeľ nemôže aktívne vstupovať do procesu, keď­že komunikácia prebieha o&nbsp;poschodie vyššie. „Všetko sa tak musí riešiť na úrovni ministerstva, vlády a&nbsp;zástupcov zamestnancov.“

Požiadavky lekárov vníma ako opodstatnené. Podľa nej to najlepšie vidieť, ak sa pozrieme na okolité krajiny. „Objem zdrojov, ktoré sú alokované v&nbsp;rámci zdravotníctva, je dlhodobo nepostačujúci. Už vôbec to nestačí na to, aby bolo možné obnovovať zastaranú infraštruktúru a&nbsp;tiež zvyšovať konkurencieschopnosť nášho zdravotníctva v&nbsp;oblasti mzdového nastavenia,“ vysvetľuje. Jedna vec je však podporiť nároky lekárov a&nbsp;druhá zabezpečiť chod nemocnice, ak jej dá veľká časť z&nbsp;nich definitívne zbohom. „Ten deň D a&nbsp;hodina H nastanú prvého decembra. Do toho času poskytujeme plynule zdravotnú starostlivosť tak akútnu, ako aj elektívnu v&nbsp;rozsahu, ako sme ju schopní toho času zabezpečiť,“ poznamenáva šéfka bystrickej nemocnice.

Čo to znamená? Dlhodobo eviduje v&nbsp;nemocnici nedostatok infektológov, genetikov či psychiatrov. Ešte horšia je situácia v&nbsp;prípade stredného zdravotníckeho personálu a&nbsp;sestier. „Poviem obrazne, že keby sem prišli dva autobusy sestier, tak by sme boli vďační a&nbsp;vedeli, kam ich máme dať. Ale v&nbsp;zásade by sme boli radi, keby sme mali o&nbsp;60 až 80 sestier viac,“ upresňuje s&nbsp;tým, že ide najmä o&nbsp;inštrumentárky a&nbsp;detské sestry. Situácia sa pritom stále zhoršuje. K&nbsp;lekárom, ktorí chcú skončiť, sa pridali v&nbsp;Banskej Bystrici aj zdravotné sestry. Približne sto inštrumentárok a&nbsp;anestéziologických sestier podalo výpovede zo služby. V&nbsp;čase sviatkov a&nbsp;nočných služieb tak nebudú k&nbsp;dispozícii.

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE

Ak sa odborári s&nbsp;ministerstvom do decembra nedohodnú, riaditeľka očakáva maximálne obmedzenie plánovaných operácií. „Čiže elektívna (plánovaná - pozn. red.) zdravotná starostlivosť by bola zabezpečovaná - rozprávam hypoteticky - asi iba u&nbsp;súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a&nbsp;tam, kde výpovede podané neboli. Verím, že akútna starostlivosť pôjde v&nbsp;bežnom režime. Určite to bude mať dosah aj na obmedzenie zdravotnej starostlivosti v&nbsp;ambulantnej sfére,“ približuje Lapuníková nie práve potešujúce vízie situácie po odchode doktorov. Nemocnica by tak riešila iba akútne a&nbsp;život ohrozujúce prípady a&nbsp;všetko ostatné by išlo vo veľkej miere bokom.

Veľkým problémom je aj ďalší fakt. Väčšina lekárov vo výpovedi sú v&nbsp;Rooseveltovej nemocnici anestéziológovia. „Prirodzene tak môžeme očakávať, že bude obmedzená chirurgická zdravotná starostlivosť. Pevne však verím, že nikto nechce, aby ľudia zomierali bez poskytnutia zdravotnej starostlivosti.“ V&nbsp;rámci nemocnice preto už absolvovali stretnutia, kde sa rozprávali o&nbsp;možnom zabezpečení prevádzky v&nbsp;oklieštenom režime.

Riaditeľku, ktorá z&nbsp;nášho rozhovoru smeruje na nemocničnú pracovnú poradu, opúšťame a&nbsp;stretávame sa s&nbsp;doktorom Michalom Venglarčíkom. Je primárom Kliniky anestéziológie a&nbsp;intenzívnej medicíny a&nbsp;začiatkom októbra podal výpoveď. Hovorí nám, že inú možnosť, ako doručiť skončenie pracovného pomeru, nemali, keďže ich požiadavky zostávajú stále nenaplnené. Ide nielen o&nbsp;nárast platov, ale napríklad aj o zvýšenie počtu zdravotníkov v&nbsp;nemocniciach, zabezpečenie adekvátnych platieb z&nbsp;poisťovní či zmenu systém vzdelávania lekárov. „V&nbsp;zásade už rok sa Lekárske odborové združenie snaží komunikovať s&nbsp;kompetentnými. Týchto osem bodov je však stále bez odpovede,“ poznamenal doktor.

Má obavy, aby sa opäť neopakoval scenár z&nbsp;roku 2011. Vtedy začala vláda konať, až keď odborníci v&nbsp;bielych plášťoch skončili na úradoch práce. „Tých 130 lekárov je jednak z&nbsp;kľúčových oddelení a&nbsp;rozhodne možno konštatovať, že bez nich sa táto nemocnica a&nbsp;mnohé celoslovenské programy zastavia,“ varuje Venglarčík. Ponúka sa otázka, či zdravotníci nemajú obavy o&nbsp;svoje uplatnenie. No je to práve naopak. Už teraz sa podľa Veglarčíka podstatná časť slovenských lekárov vzdeláva u&nbsp;našich západných susedov. „Česi majú eminentný záujem o&nbsp;slovenských lekárov, veď vedia, že sú dobrí, a&nbsp;zároveň my nemáme problém fungovať v&nbsp;Česku. To nie je iná krajina, kde by sa jazdilo vľavo alebo by ste sa potrebovali nejako preorientovať napríklad jazykovo,“ približuje anestéziológ.

Druhá vec sú aj platy. Našim odborníkom sa bohato zavďačia možno aj mzdou vyššou o&nbsp;dvadsať percent. Českí lekári sú totiž zvyknutí na vyššie finančné ohodnotenie, ako je to u&nbsp;nás, za riekou Moravou. Mnohí sa pýtajú, prečo lekári neštrajkujú, a&nbsp;hneď prichádzajú s&nbsp;takým konečným riešením. „To je, ako keď vyjdete do ulíc, ale lekári podľa zákona nemôžu štrajkovať. Čiže jediná možnosť, ako vyjadriť svoj občiansky postoj, je regulárne podľa Zákonníka práce dať výpoveď,“ vysvetlil banskobystrický anestéziológ. Sám má pritom bohaté skúsenosti s&nbsp;ponukami práce. Tie sa mu teraz len tak sypú. „Momentálne headhunteri pracujú nonstop. To znamená, že väčšina mojich kolegov vrátane mňa dostala rôzne ponuky. Týkajú sa či už Česka, alebo aj iných európskych pracovísk. Vychádza to aj z&nbsp;toho, že naša nemocnica je pomerne známa nielen v&nbsp;stredoeurópskom priestore,“ podotkol doktor. Veľký nedostatok lekárov a&nbsp;sestier je v&nbsp;celej Európskej únii a&nbsp;každý podľa neho teraz cíti šancu. „Veľmi pozorne teraz tí ľudia, ktorí sa zaoberajú personálnou politikou nemocníc v&nbsp;nejakom štáte, sledujú, či budú mať možnosť doplniť svoje stavy.“

A&nbsp;hoci lekári ešte z&nbsp;nemocnice neodišli, už teraz sú tam personálne poddimenzovaní. Je to spôsobené aj odchodom skúsených lekárov do dôchodku. Aj tu platí to, čo na celom Slovensku, nemá ich kto nahradiť. Rovnaký nedostatok ľudí hlásia aj zdravotné sestry. Venglarčík hovorí o&nbsp;tomto probléme ako o&nbsp;Achillovej päte celého zdravotníctva na Slovensku. „Od západu na východ, od severu na juh vidíme, že je identický problém na Orave aj na dolniakoch, aj v&nbsp;Košiciach, aj v&nbsp;Bratislave.“ A&nbsp;už sa to nedá ani suplovať neustálymi nadčasmi. „Museli by sme mať toľko personálu ako napríklad v&nbsp;Rakúsku, aby sme spĺňali Zákonník práce. Pretože povedzme, ak ste mali desať ľudí a&nbsp;teraz máte osem, tak oni už nedokážu ani nadčasovo, ani bezpečne, ani nijako inak dohnať stratu dvoch ľudí,“ argumentuje.

Veci by sa podľa neho mali začať riešiť podpisom memoranda medzi vládou a&nbsp;lekármi s&nbsp;konkrétnymi krokmi. „Optimálne je, aby sa začal dialóg a&nbsp;k&nbsp;niečomu smeroval. Ale my nechceme nič iné, len to, čo je európske. Takže nemusíme objavovať Ameriku. Stačí, keď sa pozrieme napríklad vedľa k&nbsp;susedom, ako to majú,“ dáva jednoduchý návod. Ako sa vraví, zdravie máme len jedno a&nbsp;kto sa oň bude starať, keď v&nbsp;nemocniciach nebude personál? Zatiaľ sa podľa odborníkov situácia len zhoršuje, čo potvrdil aj Veglarčík. „Výpovede pribúdajú na týždennej báze, pretože aj nečinnosť pri vyjednávaniach presviedča ďalších zdravotníkov,“ uzavrel, keďže sa mu práve skončila prestávka, a&nbsp;tak sa náhli za svojimi pacientmi na pracovisko.

FOTOGRAFIE NÁJDETE V GALÉRII    → → →   TU

Slovensko nevie lekárov zaplatiť: Na odchádzajúcich odborníkov poľujú agenti zo zahraničia

Výber pre vás

Slovensko nevie lekárov zaplatiť: Na odchádzajúcich odborníkov poľujú agenti zo zahraničia

Súvisiace články

Dopálený lekár o Lengvarského tajomníčke: Uráža nás, čím sa snaží prekryť svoje zlyhanie!

Odborníci zotreli Valla pre jeho správanie počas volebnej noci: Je to prejav elitárstva!

Na čo utrácali kandidáti vo voľbách? Bratislavské rožky, rastúce ceruzky aj exkluzívna titulka

Výber pre vás