Slovensko preráža dno. V Tichom oceáne máme pod morskou hladinou uložené miliardy eur

Slovensko nemá more, ale v Tichom oceáne máme prenajaté dno. Načo nám je?

Slovensko platí milióny, aby raz malo miliardy. Uprostred Pacifiku máme prenajaté morské dno

Filip Szórád

Slovensko je vnútrozemský štát rozprestierajúci sa uprostred kontinentálnej pevniny. Naša krajina nemá more, ak si odmyslíme reklamné slogany združenia cestovného ruchu jednej jadranskej krajiny, no paradoxne máme morské dno. Ako je to vôbec možné a&nbsp;načo? Poďme pekne po poriadku. Môžeme sa poďakovať jednému maltskému Židovi, ktorý pred vyše polstoročím prišiel s&nbsp;víziou, ktorá dovtedy nemala obdobu.

„V&nbsp;roku 1970 istý pán Arvid Pardo, delegát z&nbsp;Malty, predniesol na valnom zhromaždení návrh, že o&nbsp;cennosti na morskom dne by sa malo zaujímať aj OSN. Vystúpil s&nbsp;tézou, že nerastné bohatstvo na dne morí a&nbsp;oceánov by malo byť spoločným dedičstvom ľudstva,“ vysvetľuje vynikajúci slovenský šachista Jozef Franzen, ktorý bol v&nbsp;minulosti splnomocnencom vlády pre slovenské podvodné teritórium. „Dohodlo sa, že každý štát na svete by mal mať šancu dostať sa k&nbsp;nerastným surovinám naspodku oceánu. Išlo o&nbsp;to, aby technicky vyspelejšie štáty nezabrali na počiatku všetky nádejné plochy na morskom dne,“ dopĺňa Franzen. Vystúpenie Parda, ktorý sa odvtedy považuje za otca nového morského zákona, podnietilo založenie Medzinárodnej organizácie pre morské dno. Toto autonómne teleso vzniklo o&nbsp;dekádu neskôr na základe Dohovoru OSN o&nbsp;morskom práve a&nbsp;dnes združuje dovedna 168&nbsp;štátov a&nbsp;Európsku úniu. Všetci jej členovia sa dohodli, že inštitúcia so sídlom na Jamajke bude pôsobiť ako správca oceánskych častí zemského povrchu a&nbsp;prideľovať záujemcom o&nbsp;prieskum a&nbsp;budúcu ťažbu jednotlivé lokality dna. Svoje územia tak získali štáty, ale aj medzinárodné organizácie. Takou je aj Spoločná organizácia Interoceanmetal, ktorú v&nbsp;roku 1987 založilo zoskupenie socialistických štátov vrátane Československa. Po rozpade federácie sa v&nbsp;roku 1993 Slovenská republika stala jej rovnoprávnym členom. Ďalšími sú Česko, Poľsko, Bulharsko, Rusko a&nbsp;Kuba. Organizácia so sídlom v&nbsp;poľskom Štetíne získala licenciu na vyhľadávanie polymetalických kovov a&nbsp;naša krajina si prenajíma územie s&nbsp;rozlohou 75-tisíc štvorcových kilometrov v&nbsp;rovníkovej časti Tichého oceánu, kde spolu s&nbsp;partnermi vykonáva prieskum dna. Za členstvo v&nbsp;Interocenametale platíme ročne 230-tisíc eur. Neplatíme za prenájom dna, ten máme zadarmo, ale za výskum.

Naše prieskumné územie sa nachádza v&nbsp;tropickej časti Pacifiku v&nbsp;Clippertonskom zlomovom pásme medzi pobrežím Mexika a&nbsp;Havajskými ostrovmi. „Je to najbohatšia oblasť na polymetalické konkrécie, ktoré sa skladajú z&nbsp;mangánu, kobaltu, niklu, medi a&nbsp;zo vzácnych zemín,“ objasňuje. A&nbsp;práve ich ťažba a&nbsp;predaj rúd je naším konečným cieľom. Ide však o&nbsp;hudbu budúcnosti, keďže dostať sa k&nbsp;bohatstvu hlboko pod priezračnou slanou kvapalinou je stále ekonomicky aj technologicky náročné.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/slovensko-preraza-dno-tichom-oceane-mame-morskou-hladinou-ulozene-miliardy-eur" target="_blank">Ako vyzerá náš podmorský poklad? FOTO nájdete v GALÉRII</a>

„Primárnym cieľom je výpočet zásob úžitkových kovov. V&nbsp;prieskumnom území na ploche väčšej ako celé Slovensko sú odhadované zdroje vyše 270&nbsp;miliónov ton polymetalických konkrécií s&nbsp;minimálnou hustotou uloženia desať kilogramov na štvorcový meter,“ približuje Franzenov nasledovník a&nbsp;súčasný zástupca Slovenska v&nbsp;Interoceanmetale Peter Baláž, ktorý zastáva pozíciu experta pre ekonomiku nerastných surovín.

Do karát nám hrá aj dlhodobý zámer Európskej únie pri prechode na zelenú ekonomiku. Všetky kovy z&nbsp;morského dna komisia definuje ako kritické nerastné suroviny strategického významu. Sny bruselských ekonadšencov o&nbsp;podpore elektromobility jednoducho bez ďalšieho prísunu rúd nebude možné realizovať. „Batérie pre elektromobily, veterné turbíny, fotovoltika, zachytávanie a&nbsp;uskladňovanie CO2, jadrová energetika či LED diódy predstavujú technológie, kde sa uplatňujú všetky hlavné kovy obsiahnuté v&nbsp;polymetalických konkréciách,“ osvetľuje, v&nbsp;čom je ich najväčší význam, Baláž. Ten sa na prelome jari a&nbsp;leta sám chystá na expedíciu do Pacifiku, ktorá sa vzhľadom na značné finančné náklady koná raz za štyri až päť rokov. A&nbsp;nebude to žiadna rýchla párdňová akcia, obvykle trvá minimálne mesiac. „Tím expertov – geológov, environmentalistov a&nbsp;technikov – bude vykonávať dokumentáciu, triedenie a&nbsp;zabezpečenie odobraných vzoriek konkrécií, sedimentov a&nbsp;biologického materiálu, najmä morskej fauny. Časť vzoriek sa bude testovať a&nbsp;analyzovať priamo na palube lode.“

Celkovo už Slovensko doteraz zaplatilo za výskum podvodnej plochy viac ako sedem miliónov eur a&nbsp;nejednému kuvikovi isto napadlo, či to nie je pre krajinu, ktorá nedokáže spojiť ani obchvat Bratislavy s&nbsp;diaľnicou D1, zbytočný luxus. Tak ako pri autostrádach, aj tu ovocie našej trpezlivosti vychutnajú až naše deti. Alebo deti našich detí. „Na Slovensku v&nbsp;súčasnosti nie sú evidované zásoby mangánu, niklu, kobaltu a&nbsp;vzácnych zemín. Zásoby medi a&nbsp;zinku sú obmedzené a&nbsp;rozdrobené na dvadsiatich ložiskách, a&nbsp;to bez perspektívy priemyselnej ťažby. Suroviny na ložisku v&nbsp;Tichomorí predstavujú významný strategický zdroj na zabezpečenie potrieb hospodárstva v&nbsp;budúcnosti,“ hlási Baláž. Bohatstvo na dne oceánu sa odhaduje v&nbsp;stovkách miliárd eur. A&nbsp;čo sú to vlastne tie podmorské konkrécie? Ide o&nbsp;horniny v&nbsp;tvare a&nbsp;vo veľkosti zemiaka, ktoré vznikli vyzrážaním minerálov z&nbsp;morskej vody. Kryštáliky sa začali kruhovo usádzať okolo jadra, ktorým môže byť žraločí zub či kúsok koralu. A&nbsp;tieto konkrécie, ktoré sa nachádzajú až do hĺbky päť kilometrov, zbierajú členovia expedície na mori. Najprv sa spraví geoakustický prieskum dna pomocou skenovania sonarom a&nbsp;fotografickým snímaním. Tieto prístroje sú umiestnené na vlečných zariadeniach či podmorských diaľkovo ovládaných dronoch.

„Výsledkom je komplexný sonogram, zobrazenie povrchu dna na základe jeho schopnosti odrážať zvukové vlny, a&nbsp;profilogram, vizuálna projekcia profilu do hĺbky až sto metrov pod povrchom dna,“ prezrádza odborník. Následne sa horniny vylovia pomocou špeciálnych vzorkovacích zariadení či vlečných sietí. „Odobrané vzorky konkrécií, sedimentov, vody a&nbsp;biologických materiálov sú počas expedície spracované a&nbsp;stabilizované na neskoršie analýzy v&nbsp;stacionárnych laboratóriách,“ vraví Baláž.

Takýmto spôsobom sa určuje, ktoré oblasti sú vhodné na budúcu ťažbu a&nbsp;ktoré treba vylúčiť z&nbsp;budúcich plánov. Vyhodnocuje sa aj vplyv na životné prostredie, čo je nevyhnutnou podmienkou na získanie licencie na prieskum. Okrem ropy a&nbsp;zemného plynu sa v&nbsp;súčasnosti vo svete neťažia žiadne hlbokomorské nerastné suroviny. Medzinárodná organizácia už pripravuje banský zákon na prechod od prieskumu k&nbsp;ťažbe nerastov z&nbsp;hĺbky oceánov v&nbsp;medzinárodných vodách.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/slovensko-preraza-dno-tichom-oceane-mame-morskou-hladinou-ulozene-miliardy-eur" target="_blank">FOTO zo slovenského morského dna v Pacifiku si pozrite v GALÉRII</a>

Do projektov využívania sa už zapojili významní investori a&nbsp;vidieť prvé výsledky. „Najväčší pokrok zaznamenala spoločnosť The Metals Company, ktorá v&nbsp;októbri 2022 vykonala úspešný ťažobný test. Vyťažila 14 ton konkrécií, ktoré budú použité na metalurgické testy,“ uzavrel expert Interoceanmetalu.

Slovensko preráža dno. V Tichom oceáne máme pod morskou hladinou uložené miliardy eur

Súvisiace články

Ostro sledovaná rieka: Hladina Dunaja v Bratislave mierne klesla

Shakira má v Kolumbii dvojníčku: Postavili jej obrovskú bronzovú sexi sochu

Tisíce Srbov demonštrujú v Belehrade a chcú nové voľby

Výber pre vás