Zomrel kvôli tvrdohlavosti: Legendárny Laco Kulanga chcel zniesť na chrbte Vladimíra Mečiara

Smrť pre tvrdohlavosť: Laco Kulanga sa zranil kúsok od svojej chaty, v nemocnici ho neudržali

Veril svojej vôli: Horský nosič Ladislav Kulanga lekárov odmietal, zomrel kvôli tvrdohlavosti

Ján Dzúr

Horskí nosiči sú slovenskou pýchou. Všetok materiál na šesť tatranských chát vynášajú pešo. Pivo, malinovku či jedlo teperia po úzkych kamenných chodníčkoch v špeciálne upravených krošniach. Pod štíty vyrážajú aj v nečase a v každom ročnom období, povestní sú svojou zaťatosťou. Legendou, ktorú už vo Vysokých Tatrách sotva niekto prekoná, bol Laco Kulanga. Na konci leta roku 2020 kráčal s nákladom sudov na chrbte zo Skalnatého plesa na <a rel="noopener" href="https://www.skalnatachata.sk/sk/" target="_blank">Skalnatú chatu</a>, ktorú v roku 1993 zdvihol z trosiek. Túto cestu prešiel stokrát, teraz sa mu však zrejme podvrtla noha, prišlo mu nevoľno alebo sa mu na pleci posunulo pútko z ťažkej krošne.

PÝCHA SLOVENSKA. POZRITE SI ZÁBERY HORSKÝCH NOSIČOV Z TATIER, KULANGA NECHÝBA

Jeden z našich najznámejších horských nosičov sa pošmykol a zapotácal. Neudržal rovnováhu a podľa záchranárov, ktorí ho prišli ošetriť, si pri páde na chodník zlomil kľúčnu kosť. Napokon pristal, že pôjde do špitála, no po ošetrení podpísal reverz a vrátil sa domov. Tam tri dni po úraze zomrel. „O Lacovi je známe, že svoje monológy ukončil slovami: Všetko je o psychike. A psychika určite zohrala rozhodujúcu úlohu aj v jeho rozhodnutí odísť z nemocnice. Som presvedčený, že do istej miery veril v silu svojej vôle, veď neraz sa vďaka nej vystrábil z rôznych ťažkých situácií,“ zaspomínal si na tatranskú legendu jeden z jeho najlepších kamarátov <a rel="noopener" href="https://www.tvliptov.sk/clanok/1502-vynimocni-ludia-z-liptova-stefan-packa" target="_blank">Štefan Packa.</a>

Väčšine ľudí Laco pripadal zvláštny. Veľa toho nenahovoril, najradšej bol ticho. Ale bol priamy a rovný chlap, ktorý nikdy nikoho neosočoval ani neohováral. A navyše mal zmysel pre humor. „Prišiel som za ním koncom októbra, keď už nápor výletníkov poľavil. Sedel na terase povedľa Tatranskej magistrály s dvomi kamarátmi z Pezinka. Na stole pred nimi trónil desaťlitrový demižón burčiaka a na mise kúsky husaciny s&nbsp;voňavým dolniackym chlebom. Kamarátske prekáračky narušili dve postavy, ktoré sa približovali po chodníku. Keď prišli bližšie, zistili sme, že sú to mníšky, Poľky,“ prezradí Štefan.

Rehoľné sestry na dverách zbadali nápis, že chata je zatvorená, a pobrali sa ďalej. No nosič vstal, predstavil sa im ako chatár a ponúkol ženám dobroty z plného stola vrátane burčiaka. Súhlasili a sadli si k mužom. „Čas ubiehal, začalo sa stmievať. Mníšky nocľah na chate odmietli, premávala však už iba služobná lanovka. Laco poprosil kamarátov, aby ňou zviezli aj dve sympatické Poľky. S radosťou mu vyhoveli. Kulanga si jednu z nich posadil na krošňu a takto sme k nej dokráčali. Len v polovici cesty sa rehoľné sestry vymenili,“ dopĺňa pán Packa.

Keď Štefan o Lacovi rozprával známym, každý ho chcel spoznať. Vzal ich teda na Skalnatú chatu, kde Laco vyšiel spoza pultu a minútu ho chlapsky objímal. Potom sa vrátil k čapovaniu piva a všetci sa čudovali – to je všetko? Žiadna erupcia radosti, nijaké stovky vtipných historiek? „Nie, s Lacom nám stačilo, že sme sedeli pri jednom stole alebo sa od chaty mlčky pozerali do doliny,“ pokračuje bývalý tatranský hotelier, horolezec a spisovateľ. To sa však málilo reportérovi televízie z Česka, ktorý chcel vedieť, z akých vitamínov má tatranský nosič takú silu. Odpoveď? S iróniou v hlase mu Tatranec odvetil, že z klobásy, zo slaniny a z poldeci! „,Vypni kameru, to nám ani tak do vysielania nepustia!‘ kričal reportér na kameramana,“ uškrnie sa Štefan Packa, ktorý nosiča nahovoril, aby bol krstný otec jeho kuchárskej knihy. „Prišiel na oslavu a opäť iba mlčal,“ pripomenie pán Packa. Pri cestách s nákladom na chrbte Lacovi často robili spoločnosť iba kamzíky. Zvykli si na neho a zavčas rána v lete okolo pol šiestej ho čakávali pri chodníku. Obľuboval chvíle, keď na „štande“ oprel krošňu o skalu, vnímal krásu hôr, pozeral sa na ne a naberal sily na ďalšie kroky.

„Nosenie, nech to znie akokoľvek zvláštne, má pre mňa i po toľkých rokoch svoje čaro, svoje tajomstvá. Do každého dňa sa človek púšťa s vierou v niečo nové. Je to niečo fantastické, je to môj život,“ vyznal sa nám pri návšteve Vysokých Tatier neraz zo svojich pocitov. A zakaždým pripomenul psychiku. Neraz sa ho pokúšali zdolať vrcholoví športovci, vzpierači či olympionici, no nikto to nedokázal, ba čo viac, niektorí ťažkú krošňu ani len neodlepili od zeme. Rád spomínal aj <a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/domov/hotela-jasnej-dobyjali-medvede-oficieri-nato-utiekli-dvere-branili-kuchari-casnici" target="_blank">medvede</a>, s ktorými však zažil dramatické chvíle. Jeden z nich mu v uzimenom dni rozbil okno na chate. Vošiel do jedálne, porozhadzoval riad. „Ďalšiu noc mi fučal v spálni nad posteľou. Zadržal som dych, a keď z izby vyšiel, zapol som vysávač. Maco utiekol, no o 24 hodín sa zasa vrátil. Keď ma zbadal, zodvihol ťažkú drevenú lavicu do predných láb a hodil ju o zem. Zostali z nej len triesky. Potom odišiel. Tak som si pomyslel, že mi bol zablahoželať k&nbsp;narodeninám, ktoré som mal práve v deň tejto medvedej návštevy,“ zľahčoval po čase nosič. No od tejto chvíle sa bál každého jedného podozrivého zvuku a už na chate nikdy bezstarostne nezaspal.

Laco Kulanga sa nenarodil do rodiny so zlatým podnosom na stole. Všetko si musel vybojovať sám. Jeden čas si jeho rodičia dokonca mysleli, že nebude môcť chodiť. Vypracoval sa však na skvelého atléta, a keby nemiloval Tatry, mohol skončiť ako hokejista v Ostrave. Bez znalosti čo len jedného svetového jazyka precestoval takmer celú zemeguľu. Film o ňom dokonca natočili Japonci, ktorí nechápali, ako môže 165-centimetrový chlapík, ktorý váži 70 kilogramov, vyniesť na chrbte takú ťarchu. Pritom takmer nič nejesť, piť pivo a nemať žiadne problémy s&nbsp;kĺb­mi či so šľachami. „Vyviezli sa na Skalnaté pleso a zašli k Lacovi do chaty. Začali si medzi sebou čosi šuškať, až sa český tlmočník postavil. Prišiel ku Kulangovi a hovorí mu, že na plagáte so svojimi rekordmi má chybu. Žiadny človek predsa na chrbte neunesie 207 kilogramov!“ opisuje Štefan Packa. Kulanga sa k Japoncom vrátil s certifikátom o svojom rekorde. Tí súhlasne zahučali a <a rel="noopener" href="https://regiontatry.sk/moje-tatry/tatranski-nosici-svetovy-unikat/" target="_blank">Tatranca</a> pozvali na pár týždňov do Tokia. „Na nejakej klinike ho tam skúmali lekári, ktorí z&nbsp;neho boli šokovaní. Dokonca mu o&nbsp;pár dní predĺžili pobyt a mal ísť aj do Mexika. Ale Lacovi sa zdalo, že to je ďaleko, a radšej sa vrátil domov,“ prezradí ďalšiu z príhod jeho kamarát.

Hviezdne chvíle zažil Tatranec najmä v 90. rokoch. Na Zamkov­ského chatu, kde vtedy pôsobil, vyniesol náklad, ktorý vážil 207,5 kilogramu. Rekord venoval vtedajšiemu premiérovi Vladimírovi Mečiarovi, ktorého vnímal ako silného vodcu. Dokonca mu odkázal, že keď bude chcieť, vynesie na chatu aj jeho a potom ho z nej aj znesie. Ešte v&nbsp;roku 2004, keď oslavoval 55.&nbsp;narodeniny, si na chrbát naložil symbolických 155&nbsp;kilogramov. Pousmial sa a povedal: „Keď budem mať sto rokov, zvládnem sto kilogramov.“

„Aj keď som Laca dôverne poznal, do hĺbky jeho duše som nevidel. Viem však, že ho bolelo, keď sa stretával so závisťou, s ohováraním a vystatovačnosťou. Veľa ľudí sa na neho sťažovalo, pretože pri vynáške sa s nimi nechcel rozprávať a fotografovať. On sa však musel sústrediť na každý svoj krok, nemal priestor odpovedať na občas až primitívne otázky,“ prezradí Štefan Packa. Keď Laco zomrel, veľa ľudí sa ho pýtalo, či bol Kulanga vždy taký tvrdohlavý ako po tragickom úraze, keď odmietol ostať v nemocnici. „Nepoznám detailne lekársku správu, aj ja sa však prikláňam k názoru, že ak by ostal v opatere lekárov, mohol prežiť,“ uzatvára nosičov blízky priateľ. Možno, ak by <a rel="noopener" href="https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/562990-neprekonatelny-nosic-v-piatok-odisiel-z-nemocnice-na-reverz-o-dva-tri-zomrel/" target="_blank">Laco </a>prekonal svoju zaťatosť a ostal so zlomenou kľúčnou kosťou v nemocnici, teraz by sedel na terase svojej chaty a pozeral odtiaľ do údolia.

V  roku 1994 sa na Hrebienku postrelil do nohy a vykrvácal Belo Kapolka, u ktorého kedysi Laco Kulanga pracoval ako nosič. Spájal ho s ním rešpekt, no blízki priatelia sa nikdy nestali. Kým Kapolka, ktorého prezývali aj Tatranský Hemingway, bol vraj až príliš veľký puntičkár, Kulanga sa nad mnohé veci povzniesol. V jeseni roku 2014 zomrel v Mengusovskej doline František Kele, muž, ktorý precestoval celý svet a len vo Vysokých Tatrách mal 550 výstupov. Pošmykol sa na turistickom chodníku a smrteľne si poranil hlavu.

Zomrel kvôli tvrdohlavosti: Legendárny Laco Kulanga chcel zniesť na chrbte Vladimíra Mečiara

Súvisiace články

Slávnu pláž na Zakynthose zatvorili: Na miesto, ktoré miloval komik Eddie Murphy, padajú skaly

Alkohol spúšťa násilie: Súdny lekár profesor Ľubomír Straka riešil aj prípad 90-ročného milenca

Lanské leto preplakala, toto si užíva: Herečka Oľga Belešová nám opísala, kde strávi prázdniny

V lete sa aj dvakrát zaľúbil: Roman Pomajbo nám prezradil, prečo najviac miloval detské tábory

Z vody vytiahol vyše sto utopených: Záchranár Marián nám opísal svoje najtragickejšie prípady

Výber pre vás