Jana Čavojská

Pôvod a vek obydlí vytesaných do tufovej skaly v Brhlovciach môžeme len hádať. Niektorí odborníci ich datujú do 16. storočia, keď mohli predstavovať ideálny úkryt pred Turkami. Iní ich vznik posúvajú do 18. storočia a spájajú ich s rozvojom kamenárstva po roku 1756. V tom období si dal richtár Kremnice Anton Körmöndy postaviť v Brhlovciach kaštieľ a pozval si na to majstrov kamenárov z Talianska. Od nich sa zručnostiam naučili aj miestni. Kamenári začali ťažiť kameň a priestory v skale sa ukázali ako perfektné miesto na bývanie.

„No prečo by takto nebývali aj skôr?“ logicky sa pýta Miroslav Sedlák. „Skalné obydlia v&nbsp;talianskej Matere sú staré deväťtisíc rokov. Vieme, že toto územie je obývané dlho. V&nbsp;neďalekom Lišove sa našli vykopávky z&nbsp;obdobia neolitu. Podmienky na život sú tu ideálne - úrodná pôda, čistá voda, lesy s&nbsp;drevom na palivo, veľa zveri. Sopečná hornina, do ktorej sa ľahko hĺbi. A&nbsp;kde sa to robí ľahko, tam to ľudia určite urobia. Priestor v&nbsp;skale poskytuje v&nbsp;porovnaní s&nbsp;nadzemnými stavbami veľké benefity. Postaviť dom tak, aby odolával počasiu, je ťažké. Vyhĺbiť príbytok do skaly také ťažké nie je.“

Žilinský umelecký remeselník Miroslav Sedlák prišiel prvýkrát do Brhloviec ako turista s&nbsp;rodinou a&nbsp;priateľmi pred deviatimi rokmi. Bolo to v&nbsp;júni, svietilo slnko, rástla vysoká tráva. Na opustenom objekte svietila ceduľka: Na predaj. Toto miesto mu učarovalo natoľko, že sa rozhodol zostať. Zlákala ho nielen zaujímavá história, krása okolitej prírody a&nbsp;pokoj malej dediny, ale aj špecifické dobré vibrácie, vďaka ktorým sa tu cítil príjemne. Vtedy veľa skalných objektov chátralo a&nbsp;bolo na predaj. Miro s&nbsp;priateľmi a&nbsp;rodinou založili občianske združenie Nový dvor a&nbsp;získali štyri z&nbsp;nich.

Skalné obydlia sú roztrúsené v&nbsp;južnom svahu tufového masívu, no najviac ich je v&nbsp;uličke Šurda. Tam sa aj zachovali v&nbsp;najlepšom stave. Viac ako dvadsať pamiatkovo chránených objektov. V&nbsp;jednom z&nbsp;nich je expozícia Tekovského múzea. No unikátom a&nbsp;zároveň dôležitou súčasťou filozofie ochrany brhlovských skalných obydlí je, že sú kontinuálne obývané až doteraz. „Niektorí susedia majú v&nbsp;skale časť kuchyne alebo komoru,“ hovorí Miro Sedlák. „Kto by to tak neurobil? Obydlie vytesané do tufu má skvelé vlastnosti.“

Jedno z&nbsp;nich bolo obývané do roku 2005. Po smrti majiteľky sa o&nbsp;domček, spolovice vytesaný do skaly, príbuzní nestíhali starať. OZ Nový dvor ho získalo v&nbsp;roku 2012. Členovia hovoria o&nbsp;svojom združení ako o&nbsp;umelecko-remeselnej vzdelávacej spoločnosti. Lebo nechceli v&nbsp;Brhlovciach len bývať, ale chránené objekty aj citlivo zrekonštruovať a&nbsp;vniesť do nich nový život. Expozícia demonštrovania historického stavu už v&nbsp;Šurde existuje, urobilo ju Tekovské múzeum. OZ Nový dvor chce túto expozíciu doplniť alternatívnym spôsobom. „Návštevník by mal pochopiť dôvod ich vzniku, históriu, kultúru a&nbsp;účel, čerpať informácie o&nbsp;živote kedysi a&nbsp;remeslách priamo na tomto krásnom a&nbsp;pokojnom mieste, autenticky, z&nbsp;týchto objektov. Zároveň im chceme dať ďalší zmysel. Ponúknuť v&nbsp;nich nenásilným spôsobom alternatívu trávenia voľného času alebo životnú náplň pozostávajúcu z&nbsp;remesiel, permakultúrnych aktivít, zo snáh o&nbsp;zdravší, pokojnejší a&nbsp;ohľaduplnejší život.“

To znamená aj rezidenčné bývanie, výstavy, koncerty. To všetko sa už v&nbsp;priestoroch skalných obydlí deje, hoci ich rekonštrukcia ani zďaleka nie je ukončená. „Myslíme si, že o&nbsp;tento typ uvažovania môže byť v&nbsp;určitej časti populácie záujem,“ dúfa Miro. „Pandémia koronavírusu nám ukázala, koľko ľudí má rado takéto veci.“

Nadšenci tu vybudovali aj splachovacie toalety, no oni dlho také „nóbl“ podmienky nemali. Keď objekty vypratávali a&nbsp;rekonštruovali, fungovali bez sprchy, teplej vody aj moderného WC. Hlavne v&nbsp;zime to nebolo jednoduché.

Brhlovčania kedysi naplno využívali vlastnosti obydlí vytesaných do tufového podložia na bývanie. Až v&nbsp;19. storočí im stavebné zručnosti dovolili nadstavovať na skalu domčeky. Skalné časti sa stali ich prirodzenou súčasťou. Ľudia využívali ich skvelé vlastnosti. „Napríklad teplotu okolo štrnásť stupňov Celzia v&nbsp;zime,“ hovorí Sedlák. „Keď si ľudia postavili pred skalu dom, priestory vytesané do tufu sa dostali do tieňa a&nbsp;nemali okná. Ich vlastnosti sa menili. No bývať iba v&nbsp;skale, to bol znak chudoby. Kto na to mal, snažil sa postaviť dom. Kto mal viac, väčší dom. S&nbsp;prestavbami sa nám strácajú staré vrstvy obydlí. Pri osekávaní a&nbsp;zväčšovaní izieb v&nbsp;skale totiž miznú.“ Niektoré však predsa zostali zachované. Miro ukazuje v&nbsp;obydlí, kde kedysi žila rodina kamenára, poličku na sviečku či lampáš zo starších čias. Ručne vytesaná bez akejkoľvek geometrie. Naproti tomu majster kamenár robil veci precízne. Portály a&nbsp;podobločnice sú rovné, kamenné sokle pekne prepracované.

Tufové obydlie prežije, len ak sa v&nbsp;ňom býva. Priestory, z&nbsp;ktorých sa obyvatelia vysťahovali a&nbsp;premenili ich na sklady, veľmi rýchlo zdegradovali. „Je to živý organizmus,“ vysvetľuje nám spoluzakladateľ občianskeho združenia. „Ak sa v&nbsp;ňom nevetrá a&nbsp;nekúri, ak gazdiná neurobí dvakrát ročne údržbu omietky z&nbsp;pliev, piesku, hliny a&nbsp;vody, rýchlo prestáva fungovať. Keď ho opustíme, nemá na to dôvod. V&nbsp;Lišove napríklad z&nbsp;obydlia opusteného po prvej svetovej vojne už chýba meter dvadsať vstupného portálu. Hore rastú silné agáty s&nbsp;veľkým koreňovým systémom. Ak sa o&nbsp;tieto obydlia ľudia nestarajú, príroda ich prijme späť. Budú pohltené. To je krásna vlastnosť.“

Obydlia, ktoré si ľudia z&nbsp;umelecko-remeselnej spoločnosti Nový dvor vzali pod patronát, potrebovali rekonštrukciu s&nbsp;dodržaním podmienok Pamiatkového úradu. Najprv z&nbsp;nich odstránili dokopy 198 ton odpadu. Vrstvy omietok, betónovú dlažbu, priečku, nábytok, slamu, staré oblečenie, vykurovacie telesá... Potom čistili steny, stropy a&nbsp;podlahy. Ukázali sa pozostatky kachieľ, dymovody z&nbsp;kamenných platní. Na tom mieste by mala v&nbsp;budúcnosti stáť kamenná pec a&nbsp;návštevníci by mohli sledovať pečenie chleba, ktorý prevonia celú uličku Šurda. Pod maľovkou objavili omietku z&nbsp;konca 19. storočia. „Je súdržná, neviem, ktorý zo súčasných materiálov by bol schopný tak dlho vydržať,“ konštatuje Miro Sedlák. „Na tejto stene rád prezentujem, že ak sa remeslo odvedie poctivo, bude tu s&nbsp;nami dlho.“

V&nbsp;hornej časti domu už zrepasovali okná, odstránili radiátory, odkryli drevenú podlahu, urobili hlinené omietky a&nbsp;zrekonštruovali strop. Toto sú výstavné priestory, už tam aj bolo niekoľko výstav. O&nbsp;podlahe sa zatiaľ rozhodujú: drevená alebo hlinená? Hlinená sem patrí viac, ale pri väčšom počte návštevníkov bude potrebovať údržbu dvakrát ročne. Aj drevená je pre tunajšie domy autentická a&nbsp;vydrží viac. Miro sa prikláňa k&nbsp;hlinenej, hoci náročnejšej na údržbu.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/svetovy-unikat-pozrite-zahadne-skalne-obydlia-brhlovciach-skryvaju-pribehy" target="_blank" rel="noopener">FOTO v GALÉRII</a>

Skalná miestnosť sa začína vzadu. Prvá, v&nbsp;ktorej strávil noc. Spalo sa mu skvele. „Totálne ticho, žiadne negatívne vibrácie. Nie sú tam ani drôty v&nbsp;stenách. Spánok nič neruší.“ Žiadne neóny a&nbsp;wi-fi siete ako v&nbsp;meste ani industriálny materiál. Ste v&nbsp;zemi. Večer sa zavrú dvere a&nbsp;ste v&nbsp;úplnej tme. Vibrácie mesta sú fajn. Ale vracať sa domov cez vinohrady a&nbsp;zažiť absolútny pokoj malej dediny, to je balzam na dušu. Miro Sedlák verí, že ho do Brhloviec prídu vyhľadávať dobrí ľudia. Svojím spôsobom tu čas uteká pomalšie. A&nbsp;to je vzácne.

Svetový unikát: Pozrite si záhadné skalné obydlia v Brhlovciach. Skrývajú príbehy

Výber pre vás

Svetový unikát: Pozrite si záhadné skalné obydlia v Brhlovciach. Skrývajú príbehy

Súvisiace články

Opatrovateľ hlucháňov: „Ruky mám krvavé, nohy tiež,“ usmieva sa Marián Figura

FOTO Oživená história: Bez týchto mašiniek by Tatry neboli tým, čo sú!

Kontroverzné názvy slovenských obcí: Rómska osada Jánošikovo a Štúrovo s maďarskou väčšinou

Na pleciach matiek: „Bol to hrozný život. Nápor aj na psychiku, moju aj detí,“ spomína Tatiana

Zúfalé: Slovenské opatrovateľky v Rakúsku ťahajú 24-hodinové služby za almužnu

Výber pre vás