Vedie šoubiznisové oddelenie, ale venuje sa aj témam z iných oblastí, ktoré sa dajú čítať. Novinárčinu berie ako životný štýl. V týždenníku PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2006.

Kristína Dugovičová

Mocnejšiu nemáte? Štiny! - odpľuje si teatrálne Jozef Kroner po tom, čo mu zbojnícka družina dá v slovenských horách napiť zo súdka. Z plátennej tašky radšej vytiahne svoju pálenku a až tá mu rozprúdi krv v žilách. Frndžalica! Hádam niet slávnejšieho nápoja v dejinách slovenskej kinematografie. Už po jednom dúšku šľahajú Pachovi z papule ohne, iný urastený zbojník nápor energie nezvládne vôbec a stráca vedomie. Vďaka legendárnemu filmu o hybskom zbojníkovi sa frndžalica stala synonymom skutočne zázračného nápoja.

Nepotrvá dlho a v dedinských krčmách začnú ponúkať po domácky vyrobené nápoje rovnakého mena. No otec filmového Pacha, scenárista a spisovateľ Peter Jaroš (78), spozornie až v momente, keď sa na trhu zjaví oficiálny destilát s názvom Frndžalica. Podnikne právne kroky proti spoločnosti, ktorá ho vyrába, a spustí vedecký výskum, aký nemá v našich končinách obdoby.

Spisovateľ najprv napísal o Pachovi, hybskom zbojníkovi poviedku, neskôr na jej základe pracoval na scenári, ktorý režisér Martin Ťapák v roku 1975 sfilmoval v hlavnej úlohe s Jozefom Kronerom. Na energetický nápoj „svojho“ zbojníka by Peter Jaroš možno už aj zabudol. Keby jedného dňa neprišla domov jeho dcéra. „Povedala mi, že kúpila fľašu frndžalice. Ochutnal som to, bola to v podstate pálenka,“ priznal nám prozaik, ktorý Pacha Matrtaja vytvoril. Ten okrem toho, že „bohatým bral a chudobným dával, neznášal krivdy a feudálny útlak“, „častejšie ako svaly používal rozum“. O desiatky rokov sa však vrátil na scénu novým spôsobom. Istý podnikateľ založil v Trnave firmu s názvom PACHO MATRTAJ Z HYBE, s. r. o., a čochvíľa uviedol na trh destilát frndžalica. Jarošovi to mohlo lichotiť, no skôr sa cítil „obídený“.

„V mojej generácii slovo frndžalica nikto nepoužíval,“ vysvetlil nám, prečo sa chcel pustiť do právneho sporu s recesistickým výrobcom pálenky. Po­dľa našich zdrojov malo byť v hre odškodné vyše 100-tisíc eur - takú túžbu však pred nami absolútne poprel. Ba naopak, žalobu si po­dľa vlastných slov rozmyslel. „Viete čo, to sa už vyjasnilo. Dohodli sme sa, že to necháme tak a o frndžalicu sa nebudeme sporiť,“ dodal spisovateľ a celú vec bagatelizoval. „Nič sa nedeje, je to v poriadku.“ Spor sa teda javil ako mimoriadne kuriózna epizóda, na ktorú sa čoskoro zabudne. Len čo sme však oslovili spisovateľovho odporcu, bolo jasné, že jemu do smiechu stále nie je.

Aj takto možno vystihnúť terajšiu atmosféru okolo frndžalice. Napriek slovám Petra Jaroša obe strany konflikt zatiaľ neuzavreli. „Áno, je to veľmi zaujímavé, riešia to štátne orgány. A veľmi zaujímavé to ešte len bude. Majú to na starosti advokáti,“ priznal nám konateľ firmy PACHO MATRTAJ Z HYBE, s. r. o., Jozef Farský. Vraj sa snažil o zmier. Ako nám však povedal, jeho právni zástupcovia sa nedokázali skontaktovať priamo s umelcom. Je totiž možné, že vec komplikujú jeho príbuzní. „Nejde o spor za pár eur. A kým trvá a nie je to vyriešené, dávať to do médií je amorálne,“ prízvukoval nám podnikateľ najprv nasrdeným hlasom.

Neskôr do redakcie poslal svoje písomné stanovisko, ktorým potvrdzuje, že na autorské práva pamätal už v minulosti. „Dňa 3. 9. 2001 som podal prihlášku ohľadom registrácie ochrannej známky na Úrad priemyselného vlastníctva SR, následne 4. 3. 2003 mi bola ochranná známka zaregistrovaná,“ bránil sa, lebo vraj projektu dal svoju dušu, a ďalej pokračoval v oficiálnom recesistickom slovníku svojej firmy. „Frndžalicu s láskou vyrábame vo vysokej kvalite pre Slovákov, s hrdosťou ju propagujeme, s úctou o nej hovoríme a s rozumom požívame. Krémová chuť sa v nej decentne prelína s jemným exotickým korením. Dochuť je mierne intenzívna a stredne dlhá. Špeciálna edícia je pripravená pre vyberanú spoločnosť, nebojácnych, poctivých a čestných chlapov,“ perlil Farský a podpísal sa titulom slobodník.

Ak by však k súdu predsa len došlo, premeniť sa môže na skutočné vedecké konzílium. Krátky slovník slovenského jazyka totiž pozná iba expresívne sloveso frndžať, a to znamená „rýchlo sa pohybovať, letieť a pritom vydávať svištiaci zvuk“. Niektorí vedci už vybehli aj do terénu. Ako sme sa dozvedeli, v okolí Banskej Bystrice sa nie tak dávno pohybovala etnologička Katarína Nádaská so zvláštnou misiou. Približne dva týždne bádala v okruhu päťdesiatich kilometrov. A, čuduj sa svete, zaujímal ju pôvod podstatného mena frndžalica.

„Áno, robila som výskum. Oslovili ma, aby som vypracovala posudok,“ povedala nám známa vedkyňa a vysokoškolská pedagogička. Jej bádanie sa začalo v archívoch. „Je to sporné,“ priznala. „Lebo to slovo sa v žiadnom nárečovom slovníku na celom území Slovenska nevyskytuje ako frndžalica. Ale vyskytuje sa ako frndžála, frndžalička, frndžinka - myslím ako nápoj. Lebo napríklad frnda znamená v oblasti Záhoria mladú, ľahtikársku devu. Čiže nemožno dokázať, že pojem frndžalica sa vyskytoval v nárečí už v 17. alebo 18. storočí.“

O čosi viac etnologička zistila v teréne. Či frndžalicu poznali už pred filmom, skúmala práve v okolí Banskej Bystrice. „Tvrdili mi, že áno. Používali najmä zľudovené slovo frndžála alebo frndžúla, ktoré pomenúva takzvanú domácu pálenku. Nakoniec tento výraz poznáme vo viacerých regiónoch na celom území Slovenska. Ekvivalenty sú domovina, pálenisko, palenô, frndžalica, frndžalička a tak ďalej. Takisto vo viacerých krčmách pod týmto pojmom ponúkali po domácky vyrobené, povedzme, liehoviny ovocného charakteru. Označovali ich ako frndžalica, čiže to je slovo, ktoré je bežne rozšírené. Iste, objavilo sa vo filme Pacho, hybský zbojník, ktoré ho podľa môjho názoru veľmi spopularizovalo. Ale potom je otázne, kto ho vymyslel. Lebo autormi filmu sú viacerí.“

Slovo frndžalica možno používali Slováci odnepamäti, možno nie. Ale otázka znie naozaj aj tak, ako sa do kultovej zbojníckej komédie dostalo. V sedemdesiatych rokoch totiž filmové námety prechádzali zložitým schvaľovaním, niektorí spoluautori sa do titulkov ani nedostali. Oficiálne sa pod scenár podpísali dvaja muži - autor pôvodnej poviedky Peter Jaroš a režisér Martin Ťapák. Nápadmi však prispeli mnohí ďalší. Napokon, priznáva to samotný Peter Jaroš. „Viete, ako sa robilo na Kolibe. Tam bol kolektív dramaturgov a keď sa schvaľoval scenár, každý musel k nemu napísať posudok alebo sa vyjadriť. Musel povedať, čo sa mu nepáči, čo by zmenil, čo pridal. Taká robota to bola... Na scenári k Pachovi sme spolupracovali viacerí. Aj Milan Lasica, aj Julo Satinský,“ ozrejmil po rokoch.

Humoristov, ktorí si príliš netykali s vtedajším režimom, oslovil Martin Ťapák. Ich úlohou bolo „vylepšiť“ dialógy. „Vložili do deja tú mastičku, olej, šťavu,“ zmienil sa režisér kedysi. Napriek tomu sa ani Lasica, ani Satinský v titulkoch filmu nenašli, vraj ideologické oddelenie Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska bolo proti. Pamätníci už neuvádzajú, ako sa do snímky infiltrovalo „sporné“ slovo frndžalica. „Schvaľovalo sa to v roku 1975. Rozumiete. Odvtedy už ubehlo veľa vody,“ zahmlieval aj Peter Jaroš. Nakoniec, nešlo o jediné nezvyčajné slovo, ktoré v jeho dielach odznelo. „Napríklad bastržaj. Viete, čo to je? Ale čo je maštaľ, viete. A miesto, kde stoja kravy, kone, sa tak volá,“ testoval spisovateľ aj nás. A na záver zopakoval, že „žiadne súdne pojednávanie nebolo ani nebude“. „Pochopili sme, že to nemá význam,“ tvrdil, ako keby právnu bitku v pozadí zabudol „odpískať“.

Naopak, vynachádzavého podnikateľa s liehovinami potrápili asi už aj bezsenné noci. „To nebude taká jednoduchá záležitosť, ako sa to snaží pán Jaroš bagatelizovať,“ doplnil Jozef Farský a rozprával o možných trestnoprávnych dôsledkoch. A preto sa najprv zdalo, že kuriózny spor by rozsúdil azda len legendárny Pacho Matrtaj, známy svojím zmyslom pre spravodlivosť. Len čo sa však odporca dozvedel, že spisovateľ asi o aktuálnych aktivitách svojich advokátov netuší, upokojil sa. Dokonca nám vysvetlil aj to, ako ku konečnému produktu dospel. „Vývoj frndžalice bol dlhodobá záležitosť, neskutočne veľa sme experimentovali a vypálili destiláty asi zo všetkého, v čom prekvasil cukor. Dokonca aj z mrkvy či petržlenu.“

Avšak to, čo sa začalo obyčajnou zeleninou, skončilo sa hrozbou obrovskej finančnej kompenzácie. Zatiaľ Peter Jaroš nedostal ani „bolestné“ v podobe niekoľkých fliaš nápoja, ktorého meno bezpochyby zviditeľnil on. „Ale načo by to bolo... Na tom som ani netrval,“ dodal spisovateľ, ktorému možno pálenka ani nechutí.

Súdny spor, aký nemá na Slovensku obdoby: Slávny spisovateľ sa naťahuje o frndžalicu, k slovu sa dostali aj vedci

Autor článku

Kristína Dugovičová

Výber pre vás