Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Romantická zrúcanina dominuje historicky bohatej obci Divín v lučeneckom okrese. Hrad je na dosah, žiadna dlhá túra návštevníkov nečaká, o to viac prekvapí svojim tajomstvami. „Pred pár rokmi tu našli jaskyňu," hovorí nám muž, ktorý pracuje na záchrane objektu. Objaviteľom slovenskej rarity - hradnej jaskyne - je František Radinger, člen Oblastnej speleologickej skupiny Rimavská Sobota. O podzemných priestoroch tušil už dlhšie, ale zahádzaný otvor v pukline na dolnom hrade odkryl až pred štyrmi rokmi.

Divínska hradná jaskyňa má odkrytých vyše sto metrov a stala sa najdlhšou doteraz známou krasovou jaskyňou v Novohrade. Výnimočná je najmä tým, že vstup do nej sa nachádza priamo na národnej kultúrnej pamiatke hrad Divín. Je nenápadne ukrytá v skale a nesprístupnená. Akoby aj mohla - jej vchod je vlastne priepasťou. Keby nám ju neukázal jeden z miestnych obyvateľov, ťažko vy sme vytušili, že práve táto puklina je vytúženým objavom. Na hrade je totiž viacero tajomných priestorov.

Mysticky pôsobia rôzne zasypané chodby a pivnice, v ktorých je tma ako vo vreci. V niektorých sme mali pocit, akoby sme sa ocitli v nejakej rituálnej miestnosti. Okultnú atmosféru podčiarkujú aj vyhorené kahance, ktoré sme objavili na viacerých miestach zrúcaniny. Možno zapracovala len naša fantázia, keďže Divín je odpradávna spájaný s temnými príbehmi. „Má veľmi zvláštnu atmosféru. Možno práve tými temnými zákutiami aj prekrásnym výhľadom na krajinu," rozplýva sa dvojica zaľúbencov.

Gotický hrad Divín postavili na prelome dvanásteho a trinásteho storočia. Mal viacerých hradných pánov, dokonca aj Mateja Korvína, ktorý ho daroval Michalovi Orságovi. V roku 1587 sa na ňom usadil záhadný Melichar Balaša, ktorý inklinoval k čarodejníctvu, nechal zbúrať hradnú kaplnku a utiekal sa k neznámemu bohu.

Najviac však divínske sídlo preslávil Imrich Balaša, v okolí prezývaný aj ako „čert Balaša". Od vzniku hradu sa tradovalo, že sa na ňom zjavujú rôzne podivné bytosti, ale až zlovestný Balaša dal tomuto miestu punc desivosti. Démonický hradný pán bol známy svojim lúpežným vyčíňaním, ktoré sa mu stalo osudným. Plienil obce, dobýjal menšie hrady a kráľa Leopolda nenechali správy o nebezpečnom dobrodruhovi, ktorý vraj paktuje so zlými silami, chladným.

V roku 1683 jeho sídlo cisárske vojská dobyli a vyhodili do vzduchu. Jedna verzia o Balašovom konci hovorí, že zmizol bez stopy, lebo ho pohltilo peklo. Ďalší majiteľ gróf Štefan Zichy kúpil divínske panstvo v roku 1686 za 40 000 zlatých dukátov. Ale akoby bolo miesto prekliate. Hoci ponúkalo prekrásny výhľad na okolitú krajinu, duch diabolského Balašu nedovolil Zichyho potomkom mať z hradu akýkoľvek úžitok. V súčasnosti prebieha záchrana a obnova hradu. Rozhodne má toto miesto návštevníka čo ponúknuť.

Tajomný hrad Divín: Jeden majiteľ uctieval diabla, ďalšieho prezývali čert

Autor článku

Monika Mikulcová

Výber pre vás