Jana Čavojská

Toto remeslo sa nedá vyštudovať. Treba len veľa čítať, skúšať a&nbsp;učiť sa od iných, ochotných podeliť sa o&nbsp;časť svojho know-how. Tak to bolo aj u&nbsp;Martina. Jeho otec je drevársky inžinier, dedko bol stolár. V&nbsp;dielni prakticky vyrastal. Ukazovali mu základy práce s&nbsp;drevom a&nbsp;pod jeho rukami postupne vznikali varechy pre mamu, škatuľky, lietadlá... A&nbsp;nakoniec gitary. „No úplne na začiatku ma viac bavilo chodiť na ryby,“ smeje sa Martin (30). „Nepustili ma, kým som nepoupratoval dielňu.“

Rodičia ho vychovávali aj vo viere, bol súčasťou bardejovskej saleziánskej komunity. Veľa mladých chalanov tam hralo na rôzne hudobné nástroje. Muzika bola súčasťou každodenných aktivít. Mal štrnásť rokov, keď za ním prišiel kamarát Jožko Marcin s&nbsp;tým, či by nevyskúšali vyrobiť basgitaru. „Po rôznych peripetiách sme ju vyrobili. Doteraz ju mám doma. Hrá. Je síce ťažkopádna, ale z&nbsp;dobrého dreva. Takže hrá dodnes,“ hovorí Martin. Tá veda a&nbsp;umenie okolo výroby hudobných nástrojov ho vtedy chytili. Začalo ho to baviť. A&nbsp;trvá to dodnes. Pridávali sa servisy, opravy gitár, dokonca aj tých od renomovaných výrobcov. A&nbsp;postupne výroba. Najprv pre kamarátov. Potom už naplno. Keďže Martin žil od detstva obklopený drevom, veľmi rýchlo si uvedomil, aká je táto surovina pre kvalitu hudobného nástroja kľúčová. „Výroba gitár je ,drevarina‘ ako každá iná. Len pracujeme s&nbsp;materiálom najvyššej kvality. Hudobný nástroj musí byť totiž absolútne dokonalý. Nepripúšťa sa žiadna chyba.“ Nerovnosti, praskliny, ťukance, ale najmä ak v&nbsp;hrúbke tela či krku ujde čo i&nbsp;len pol milimetra, môže sa to odraziť na zvuku gitary.

V&nbsp;dielni pristaví Martin k&nbsp;stene rebrík a&nbsp;nechá ma vyjsť na povalu. Tam sú najväčšie poklady. Kusy dreva starostlivo umiestnené po uliciach a&nbsp;označené dátumom a&nbsp;poznámkami. „Dobre, že nevyrábam husle,“ zažartuje. Najlepší husliari totiž vyrábajú z&nbsp;dreva, ktoré nachystal ešte ich otec. Mnohí sa ani nedotknú dreva mladšieho ako tridsať rokov. Martin suší drevo približne desať rokov. Na povale preto, lebo tam sa znásobujú vplyvy prostredia. Vonku je tridsať stupňov? Tam aj päťdesiat. Cez okrúhle okno preniká dovnútra svetlo. To drevo na vyzrievanie potrebuje, no nesmie byť na priamom slnku. „Naše zemepisné šírky sú na vyzrievanie dreva najoptimálnejšie vďaka striedaniu ročných období aj svetla a&nbsp;tmy,“ vysvetľuje zanietene.

Pokračuje so spôsobom tvorby tónu v&nbsp;gitare. Struna, rozvibrovaná rukou človeka, je snímaná snímačom s&nbsp;indukčnou cievkou. Energia zo struny sa indukuje vo forme elektrického prúdu a&nbsp;ten putuje cez kábel do zosilňovača a&nbsp;ďalej do reproduktora, odkiaľ ho vnímame ako zvuk. V&nbsp;Bardejovskej Novej Vsi si sami vyrábajú aj snímače. „Nie preto, lebo iné značky by pre nás boli drahé alebo by sme sa chceli odlišovať. Ale prišli sme na niektoré veci, ktoré pri zvuku zavážia, a&nbsp;nenašli sme snímače, ktoré by fungovali presne tak, ako by sme chceli,“ podotýka Martin. Samozrejme, rezonovať musí hlavne telo gitary. Drží v&nbsp;rezonancii strunu, ktorú človek rozvibroval. Podľa Martina je materiál na telo elektrickej gitary ešte dôležitejší než pri akustickej – pri nej môže byť zadná doska a&nbsp;luby takmer z&nbsp;čohokoľvek, aj z&nbsp;plastu či karbónu. Podstatná je rezonan­čná doska a&nbsp;konštrukcia rezonančnej skrine. Ale pri zdanlivo jednoduchej konštrukcii tela elektrickej gitary z&nbsp;plného materiálu je kvalita dreva jedným z&nbsp;najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú výsledný tón. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Málokto vie, že práve v&nbsp;okolí Bardejova rastie javor vlnitý, ktorého drevo patrí k&nbsp;tým najvyhľadávanejším na výrobu hudobných nástrojov na celom svete. Robia sa z&nbsp;neho aj luxusné dyhy do interiérov drahých jácht a&nbsp;áut. Je to strom typický pre karpatský oblúk. Martinove gitary vznikajú prevažne z&nbsp;dreva, ktoré vyrástlo v&nbsp;rádiu do desať kilometrov od jeho dielne. „Za naším nástrojom je celý ten obrovský príbeh: vyrábame ho ručne, individuálne, venujeme mu množstvo pozornosti. Zrodil sa v&nbsp;tomto regióne. Je z&nbsp;dreva, ktoré tu stovky rokov rástlo. Vyrobili ho ľudia, ktorí sa tu narodili. S&nbsp;gitarou si zákazník od nás berie aj kusisko nášho regiónu. Jediné, čo odtiaľto nepochádza, sú ladiace mechaniky z&nbsp;Japonska a&nbsp;indický palisander, ktorý u&nbsp;nás nerastie a&nbsp;používame ho na tmavé hmatníky.“ Na to, aké je drevo kľúčové, prišiel Martin, keď vyrábal úplne prvý nástroj z&nbsp;javora. Mal tri rovnaké dvojmetrové javorové hranoly. Z&nbsp;jedného vyrobil nástroj, druhý zostal v&nbsp;dielni a&nbsp;tretí dal na pôjd. Po rokoch objavil tie dva zabudnuté hranoly. Povedal si, že bude zaujímavé porovnať vlastnosti hranola z&nbsp;pôjda a&nbsp;z&nbsp;dielne. Ten z&nbsp;pôjda musel nechať tri mesiace aklimatizovať na podmienky dielne – robí sa to vždy pred začatím prác s&nbsp;drevom. „Už na poklep znel lepšie ako drevo, ktoré bolo dole. Začal som o&nbsp;tom viac čítať a&nbsp;študovať. Hneď som sa dostal k&nbsp;informáciám o&nbsp;výrobe huslí a&nbsp;o&nbsp;tom, ako husliari nechávajú vyzrievať svoj materiál.“

Na dreve si dáva Martin záležať. Vyberá ho sám, surové, z&nbsp;odpílených kmeňov stromov priamo v&nbsp;okolitých lesoch. Potrebuje vidieť rez, aby si overil, že je drevo ľahké a&nbsp;hladké, bez chýb a&nbsp;točivosti. Preto nemôže kúpiť ešte nespílený strom. Pracovníci lesov ho už poznajú. Ak spília niečo zaujímavé, volajú mu, aby sa prišiel pozrieť. Používa len drevo zo zimnej ťažby mimo vegetačného obdobia stromu. To má v&nbsp;sebe oveľa menej vody, menej praská a&nbsp;je lepšie pripravené na ďalšie spracovanie.

Kľúčové je, aby mu dovolili z&nbsp;dreva odrezať vzorku hrubú asi desať centimetrov. Narýchlo ju v&nbsp;dielni vysuší, aby zistil jej objemovú hmotnosť v&nbsp;suchom stave. Drevo, aké potrebuje, sa obvykle predáva na aukciách. Žiadny výrobca hudobných nástrojov by nekúpil drevo cez internet. „Žiada si to roky skúseností. A&nbsp;drevo musím vidieť, aby som videl, či sa točí, či má koreňový nábeh, aké široké sú vlny... To zistíte, len keď vidíte kmeň a&nbsp;môžete doň trochu zaštepiť sekerou,“ vysvetľuje Martin. Záujemcovia o&nbsp;kúpu potom ponúkajú v&nbsp;aukcii cenu za jednotlivé kmene. Keď Martin kúpi kmeň, dá si ho narezať v&nbsp;Bardejove na píle a&nbsp;priviezť do dielne. Tam ho odkôrni, ošetrí proti hmyzu a&nbsp;poskladá na sušenie. Štyri roky stojí vonku. Potom ho narežú a&nbsp;na ďalšie roky ide do interiérového skladu na pôjde. Čím je drevo vyzretejšie a&nbsp;staršie, tým bude mať hudobný nástroj lepšie vlastnosti.

Výrobcovia gitár si know-how strážia. „Predstavte si, že vypracujete novú technológiu povrchovej úpravy laku, odlišnú od jeho technických listov, a&nbsp;funguje. Trvá dlho, kým na to prídete. Samozrejme, že to len tak neprezradíte,“ hovorí Martin a&nbsp;dodáva, že so skupinou ľudí, ktorí vyrábajú tiež gitary, medzi sebou kamarátsky predsa len nejaké informácie posúvajú. V&nbsp;začiatkoch mu veľmi pomohli Kamil Grebeň, Bruno Urban a&nbsp;Rudo Sivčák, boli ochotní podeliť sa s&nbsp;tým, čo sa naučili. Aj to však trvalo. Najprv sa budovali pevné priateľstvá. Martin vyrába takmer všetko sám. Pomáha mu otec. Na vyrezávanie tiel na CNC prístroji má spolupracovníka, rovnako na navíjanie snímačov a&nbsp;vypaľovanie do kovu. No všetko ostatné je na ňom. Obvykle vyrába viacero gitár naraz, po jednotlivých fázach. Trvá dva-tri mesiace, kým je gitara hotová. Martin môže vyrobiť aj na objednávku, ale obvykle vyrába na sklad. Stoja od dvetisíc do 3 500 eur a&nbsp;Martinova koncepcia je otvorená dielňa – ktokoľvek sa môže prísť pozrieť na výrobu, gitaru si vyskúšať a&nbsp;zo skladu si vybrať takú, aká mu najviac vyhovuje. Najobľúbenejšia je vraj tá s&nbsp;výrazne žltým lakom. Akú majú gitary životnosť, zatiaľ nezistili. Prečo? Lebo sú to roky. Na svete stále hrajú gitary vyrobené v&nbsp;prvej polovici minulého storočia. Elektrickému nástroju môžu len korodovať kontakty alebo sa narušiť vinutie cievky, takže treba vymeniť snímač a&nbsp;gitara hrá ďalej. Len prelakovanie Martin nerobí ani neodporúča. „Pri niektorých lakoch platí, že čím starší, tým lepší. Okrem toho, načo robiť zo štyridsaťročného nástroja nový? To je, ako keď sa zrelý človek chce hrať na mladého. Veď za tou gitarou je obrovský príbeh. Odohrané koncerty, nahrávania v&nbsp;štúdiu, škrabance, obitia, nápady muzikanta... To všetko v&nbsp;nej je. Nechcem o&nbsp;to prísť tým, že ju prestriekam nanovo.“

Tóny v dreve: Gitary Martina Juríčka putujú z Bardejovskej Novej Vsi do celého sveta

Výber pre vás

Tóny v dreve: Gitary Martina Juríčka putujú z Bardejovskej Novej Vsi do celého sveta

Súvisiace články

Doping, prostitútky a bujará zábava: Antické olympiády boli miestom neresti. Na počesť bohov

Jediný profesionálny hubár: Erik dostal odkaz od šéfkuchára Žideka, potom rozbehol biznis

Pani Anna (91) vyrastala v Baťovanoch a aj dnes hovorí: Život je krásny a mám ho čoraz radšej

Výber pre vás