venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve

Juliána Bieliková

Mal čo stratiť, no aj tak sa zachoval ako skutočný hrdina. Sedemtisícové mesto Vrútky zažilo príšernú udalosť. Dvadsaťdvaročný Ivan Č. rozbil sklo na dverách školy a vnikol dnu s nožom v ruke. Pobodal niekoľko ľudí, medzi nimi dvoch školáčikov, a zavraždil zástupcu riaditeľky, šesťdesiatdvaročného Jaroslava Budza. Ten sa besniacemu útočníkovi hrdinsky postavil napriek tomu, že ho doma čakala žena so štvorročnou dcérou Paulínkou.

Šialený útok, aký Slovensko dosiaľ poznalo len zo zahraničných správ, sa odohral okolo desiatej hodiny dopoludnia. V&nbsp;budove základnej školy a&nbsp;gymnázia na&nbsp;Ulici Milana Rastislava Štefánika sa v&nbsp;ten deň učili len deti z&nbsp;prvého stupňa. Bývalý žiak tejto školy dvadsaťdvaročný Ivan Č. náhle odišiel z&nbsp;práce a&nbsp;zamieril rovno sem.

Dvere školy boli zamknuté, ale to Ivana nezastavilo. Rozbil sklenú výplň a&nbsp;dostal sa dnu. Zvuky rozbíjajúceho sa skla znepokojili viacerých zamestnancov školy. Ku vchodu utekal zástupca riaditeľky aj školník. Besniaceho Ivana sa pokúsili zastaviť. Zástupcu Jaroslava Budza mladík zabil, školníka poranil. Vbehol do&nbsp;najbližšej triedy, kde sa nerozpakoval napadnúť desaťročné deti. Ťažko zranil učiteľku a&nbsp;pobodal dvoch školákov. Potom zo školy ušiel. Zranený školník sa ho snažil prenasledovať.

„Syn je zo 4. A, to je trieda vedľa tej, kde došlo k&nbsp;útoku. Pani učiteľka mi volala, bola vystrašená. Povedala, že najskôr počula rachot a&nbsp;cinkot. Hneď vyšla pred triedu. Zbadala chlapca s&nbsp;nožom a&nbsp;krvavého školníka, ale to si ju už všimol mladík s&nbsp;nožom. Rozbehol sa za&nbsp;ňou. Rýchlo zabuchla dvere triedy, držala ich vlastným telom a&nbsp;kričala na&nbsp;deti, nech prinesú kľúče, aby mohli zamknúť. Zachránila naše deti,“ opísala situáciu v&nbsp;škole Natália Valúchová, mama štvrtáka Artura.

„Medzitým privolali políciu a hliadka, ktorá bola v blízkosti, vykonala služobný zákrok. Páchateľa chceli zadržať, ale ten sa aktívne bránil nožom, takže použili služobné zbrane,“ opísal policajný prezident Lučanský, čo sa následne udialo na ulici. Niekoľko dní po útoku sa na&nbsp;verejnosti objavilo video z&nbsp;priemyselnej kamery, na&nbsp;ktorom je zachytený policajný zásah. Vidieť na&nbsp;ňom, ako popred budovu miestneho fitnescentra pomaly prechádzajú ľudia s&nbsp;deťmi a&nbsp;sledujú, čo sa odohráva na&nbsp;ceste. V&nbsp;jednej chvíli všetci berú ratolesti na&nbsp;ruky a&nbsp; vyľakaní utekajú preč.

To už do&nbsp;záberu pospiatky vbieha policajt v&nbsp;zelenej veste. Zbraňou mieri na&nbsp;Ivana, ktorý sa na&nbsp;neho valí s&nbsp;nožom v&nbsp;ruke. Ďalší policajt v&nbsp;čiernom oblečení sa snaží kolegu chrániť a&nbsp;Ivanova pozornosť sa presúva k&nbsp;nemu. Otáča sa, skokom sa dostáva tak blízko, že čierny policajt je už na&nbsp;dosah jeho ruky. Policajti strieľajú smerom k&nbsp;Ivanovým nohám, aby ho zneškodnili. Čierny policajt však padá k&nbsp;zemi a&nbsp;Ivan sa na&nbsp;neho vrhá. Druhý policajt už nemá nad čím rozmýšľať. Strieľa Ivanovi na&nbsp;hruď. Útočník padá na&nbsp;zem, nôž leží vedľa neho. Hlavu ešte otáča smerom k&nbsp;policajtom, ale už nevstáva. Zomiera.

Obaja policajti skončili v&nbsp;nemocnici, pri zákroku boli postrelení odrazenými guľkami.

Ľuďom z&nbsp;okolia ani len nenapadlo, že by sa na&nbsp;vrútockej ulici mohlo strieľať. „Prvého výstrelu sa zľakla moja mačka. Vybehla som von. Myslela som si, že to budú petardy. Potom som videla policajta. Mal krvavú ruku.&nbsp;Padol na&nbsp;zem a&nbsp;potom padol aj útočník. Nebolo mi všetko jedno, keď som videla, čo sa tu deje. Veď som len pred chvíľou bola vyhodiť smeti,“ opísala situáciu Kristína, ktorá býva v&nbsp;dome kúsok od&nbsp;fitnescentra.

Priamo v&nbsp;telocvični v&nbsp;čase zásahu cvičil Jozef Hariel. „Chalani, ktorí stáli pri okne, zakričali, že sa tam niečo deje. Videli sme chlapa, ktorý sa rezal a&nbsp;potom utekal smerom k&nbsp;policajtom. Chcel ich napadnúť. Oni strieľali a&nbsp;muž padol na&nbsp;zem. Okolo práve išla záchranka, skoro hneď ho zachraňovali. V&nbsp;prvej chvíli som to tak ne­vnímal, ale keď v&nbsp;podstate vyprchá ten adrenalín, človek si uvedomí, že bol blízko smrti.“

Malé mesto ostalo po&nbsp;čine, ktorý šokoval celú krajinu, otrasené. Ešte v&nbsp;ten istý deň sa smútiaci ľudia s&nbsp;kahancami, so sviečkami a&nbsp;s&nbsp;kvetmi stretli na&nbsp;školskom dvore, aby si uctili pamiatku Jaroslava Budza, ktorý následkom zranení na&nbsp;mieste podľahol. Hovorí sa, že páchateľ zasiahol nožom rovno jeho srdce. Všetci si na&nbsp;neho spomínajú ako na&nbsp;výnimočného učiteľa aj človeka.

„Tento pán pridal hrdinskú bodku za&nbsp;svojím životom. Bol to vždy hrdina, úžasný človek, kolega, kamarát. Veľmi ťažko sa mi s&nbsp;ním lúči,“ hovorí so slzami v&nbsp;očiach Daniel, kolega zavraždeného učiteľa. „Bol to chlap, ktorý chápal nielen svojich žiakov, ale aj všetky malé nuansy, ako kráčať v&nbsp;živote. Rozdal by sa.“

„Tomuto chlapovi môžu všetci ďakovať, že stál proti psychopatovi prvý ako nárazníková zóna,“ dodáva Jaroslavov kamarát Drahoš.

Jaroslav Budz bol medzi študentmi aj kolegami uznávaný ako trpezlivý učiteľ a dobrý človek. Učil nepopulárne predmety - matematiku, fyziku a&nbsp;chémiu a&nbsp;napriek tomu bol veľmi obľúbený. Sám mal pritom ťažký osud.

„Už dávno mu zomrela manželka, o&nbsp;deti sa staral s&nbsp;pomocou príbuzných. O&nbsp;pár rokov prišiel aj o&nbsp;syna, mal rakovinu. Potom si našiel druhú ženu. Majú štvorročnú dcér­ku Paulínku. Konečne bol šťastný a&nbsp;mohol pokojne žiť. Bol to vynikajúci človek. Príšerné, čo sa teraz stalo. Je mi to veľmi ľúto,“ rozrozprávala sa jeho suseda z&nbsp;paneláka Božena Andoková.

Podľa nej bol Budz presne taký človek, ako sa zachoval: „Na&nbsp;neho by som povedala, že spraví taký hrdinský čin.“

Podľa našich informácií je druhou ženou zavraždeného hrdinu tiež učiteľka. Bývali spolu v&nbsp;dome, ktorý je vzdušnou čiarou možno 500 metrov od&nbsp;domu, kde vyrastal jeho vrah Ivan Č.

Ivan Č. nebol pre náš trestný systém žiadnou neznámou. V&nbsp;decembri 2019 bol trestným rozkazom odsúdený na&nbsp;18-mesačný podmienečný trest. Na&nbsp;preplnenej stanici vo Vrútkach sa vyhrážal vlakvedúcej a&nbsp;potom aj výpravcovi s&nbsp;dvoma nožmi v&nbsp;rukách. Nešlo o&nbsp;vreckové rybičky. Zhabali mu 33-centimetrový kuchársky nôž a&nbsp;33-centimetrový nôž na&nbsp;krájanie chleba. S&nbsp;nimi v&nbsp;rukách sa vyhrážal vlakvedúcej: „No poď, nech ťa zabijem!“

Hneď po&nbsp;jeho poslednom útoku v&nbsp;škole sa objavili na&nbsp;dezinformačných weboch a&nbsp;dokonca aj u&nbsp;ľudáckych poslancov tvrdenia, že Ivan Č. bol Róm. Polícia to však vyvrátila a&nbsp;dodala, že ho vyšetrovali&nbsp;aj odsúdili v&nbsp;superrýchlom konaní.

„Muž na&nbsp;výsluchu pôsobil ticho, vyrovnane, uvoľnene, svoje konanie považoval za&nbsp;zábavu, nevykazoval znaky agresívneho správania. Policajnej hliadke sa dobrovoľne vzdal, pri výsluchu spolupracoval, občas sa pousmial,“ opísala neskoršieho vraha polícia.

Ako tichého chlapca ho opisovali aj jeho známi. „Bol to tichý chalan. Po&nbsp;jeho otca prišla po&nbsp;útoku sanitka. Asi skolaboval po&nbsp;tom, ako sa dozvedel, čo sa stalo. Je to slušná rodina, nikdy som od&nbsp;nich nepočula krik a&nbsp;Ivan mi nepripadal agresívny,“ tvrdila nám jeho suseda.

Krátko po&nbsp;čine sa na&nbsp;internete objavili anonymné komentáre, ktoré hovorili o&nbsp;tom, že vraj bol v&nbsp;detstve v&nbsp;škole šikanovaný pre nápadný rázštep pery. Vraj na&nbsp;neho deti pľuli a&nbsp;on srdcervúco plakal.

„Chodil som s&nbsp;ním od&nbsp;prvej do&nbsp;ôsmej triedy. Bol to normálny, pokojný, fajn chlapec. Aj sa troška pobil. Môže byť, že bol šikanovaný,“ pripustil Jozef Gábor, ktorý stál pred školou a&nbsp;pozeral, ako policajti skúmajú miesto činu.

„Ivko bol slušný chlapec, trochu introvert. V&nbsp;detstve sme sa spolu hrávali. Nejavil známky agresivity. O&nbsp;šikanovaní neviem nič, nechodil som s&nbsp;ním do&nbsp;triedy. Bol som s&nbsp;ním deň predtým vo výťahu, nejavil žiadne znaky toho, že by nebol v&nbsp;poriadku,“ opísal ho jeho sused Tomáš.

Škola podľa slov riaditeľky nevie útok spojiť s&nbsp;nejakou udalosťou z&nbsp;minulosti, ktorá by mohla byť podnetom na&nbsp;revanš. Pripomína však, že Ivan bol problémové dieťa. „Nebol zo slabšej rodiny. Mal pracujúcich rodičov, s&nbsp;ktorými škola spolupracovala a&nbsp;riešila jeho ťažkú povahu a&nbsp;poruchu. On bol introvert, ktorý žil vo&nbsp;vlastnom svete. Na&nbsp;odporúčanie školy bol u&nbsp;odborníkov.“

Po tragédii sa vo verejnosti rozvinula diskusia, či&nbsp;strážcovia zákona museli&nbsp;páchateľa&nbsp;zabiť, či nestačilo dvadsaťdvaročného muža iba zneškodniť. Z videa zo zásahu však vidieť, že Ivan Č.&nbsp;&nbsp;sa nechcel vzdať,&nbsp;na mladých policajtov útočil.&nbsp;Podľa bývalého policajta Rudolfa Cádru, ktorý pracoval ako zástupca riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite, sa zásah policajtov javí ako primeraný a oprávnený.

„Ak by sme vychádzali výlučne z obsahu kamerového záznamu, potom je zrejmé, že útok na policajta v reflexnej veste a následne aj na policajta v čiernom oblečení&nbsp;bol vedený s nožom v ruke. Ak mali príslušníci Policajného zboru navyše vedomosť o tom, že útočník už nôž pri predchádzajúcom útoku v škole použil, potom bolo možné považovať túto osobu za nebezpečného páchateľa. A&nbsp; proti takému je možné použiť strelnú zbraň práve v takýchto situáciách.“

Cádra si na zázname všimol,&nbsp; že výstrely policajtov boli vedené spočiatku len na nohy páchateľa. Až potom, ako páchateľ začal padať na policajta v čiernom oblečení, policajt v zelenej veste strieľal do páchateľovej hrude.&nbsp;

„V tej chvíli musel konať&nbsp; okamžite,&nbsp; nemal čas&nbsp; zamýšľať sa nad nejakou možnosťou odrážania guliek,“ odkazuje Cádra posmievačom, ktorí sa pozastavovali nad strelnými ranami u oboch zasahujúcich policajtov.

Ľahko sa totiž mudruje a kritizuje&nbsp; kdesi doma, v bezpečí. Stáť&nbsp; zoči-voči páchateľovi po jeho krvavých útokoch na piatich (!) ľudí, to je niečo úplne iné.&nbsp;

Zdrvujúce FOTO z krvavého útoku na škole v GALÉRII

Učiteľ JAROSLAV BUDZ (†62): So 4-ročnou dcérkou žil pár metrov od domu, kde vyrastal jeho vrah

Výber pre vás