Nekompetentní? Čaputová a štyridsiati poslanci pohoreli. Ústavný súd ich argumenty spláchol

Čaputová a poslanci na čele s Baránikom pohoreli. Ústavný súd ich argumenty zmietol zo stola

Ústavný súd rozhodol o paragrafe 363. Žilinka to rešpektuje. A čo tí ostatní?

Gabriel Gilányi

Ústavný súd (US) SR v stredu 21. júna rozhodol, že paragraf 363 Trestného poriadku nie je v rozpore s Ústavou SR, keď nevyhovel návrhu skupiny poslancov a prezidentky SR Zuzany Čaputovej, ktorí paragraf na súde napadli. Jednomyseľné rozhodnutie pléna ÚS oznámil šéf ÚS Ivan Fiačan.

Paragraf umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. "Napadnuté ustanovenia, resp. rozhodnutia generálneho prokurátora vydané na ich základe, nezasahujú do súdnej moci, nenahrádzajú účinky rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie vlastnými rozhodnutiami, neodnímajú účinky súdnym rozhodnutiam, v rozsahu limitov ich použitia, ktoré Ústavný súd v náleze uviedol, predstavujú ústavne akceptovateľný zásah do právnej istoty nastolenej právoplatným rozhodnutím policajta alebo prokurátora a napokon ani neporušujú právo na účinné a efektívne vyšetrovanie," odkázal verejnosti Fiačan.

Saska naďalej trvá na politizácii prokuratúry

Daný opravný prostriedok je podľa súdu poistkou dodržania zákona v prípravnej fáze trestného konania, ktorá síce nie je ústavne nevyhnutná, ale ani ústavne nesúladná. Fiačan poukázal aj na to, že podobný účinok pri zrušení uznesenia o vznesení obvinenia môže vyvolať aj príslušný nižšie postavený prokurátor v riadnom opravnom konaní. Navrhovatelia si podľa predsedu súdu v argumentácii zamieňali&nbsp;&nbsp;tvrdené aplikačné chyby pri rozhodovaní generálneho prokurátora s ústavným nesúladom predmetnej zákonnej úpravy.

"Prezidentka a štyridsiati poslanci utrpeli na ústavnom súde ťažkú porážku," týmito slovami naštartoval stredajšiu diskusiu o známom paragrafe moderátor ta3 Peter Bielik. Medzi jeho hosťami bol aj Alojz Baránik z SaS , ktorý by bol najradšej, aby bola prokuratúra spolitizovaná. Teda, aby na jej fungovanie mali vplyv politici, ktorí sú práve pri moci. "Saska má v programe to, že postavenie prokuratúry v ústave by sa malo zmeniť. Tak, ako všade v civilizovanom svete, aby prokuratúra bola súčasťou exekutívy. A tým pádom, aby niesla politickú zodpovednosť za to, ako sa plnia jej úlohy. A keď sa plnia tak, že je to v rozpore s tým, čo očakávajú voliči, tak je potrebné urobiť aj personálne rozhodnutie," vyhlásil Baránik v spravodajskej televízii počas diskusie po aktuálnom rozhodnutí ÚS SR.

Argumenty prezidentky podľa súdu neplatia

Prezidentka SR Zuzana Čaputová po verdikte z Košíc vyhlásila, že rešpektuje rozhodnutie ÚS SR o známom paragrafe. Zároveň však zdôraznila, že sa najskôr sa chce dôkladne oboznámiť s písomným odôvodnením nálezu. Odkázal to jej hovorca Martin Strižinec. "Prezidentka rešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu, s hodnotením si však počká, až kým sa dôkladne neoboznámi s písomným odôvodnením nálezu," priblížil Strižinec.&nbsp;Dodal, že hoci podľa rozhodnutia súdu nie je úprava paragrafu 363 Trestného poriadku v rozpore s ústavou, "prezidentka zdôrazňuje, že Ústavný súd nerozhodoval o tom, či používanie tohto paragrafu generálnym prokurátorom bolo v každom prípade a vždy v súlade so zákonom".

Faktom však je, že Čaputová svojim podaním spochybňovala ústavnosť paragrafu. Pripomíname, že vo svojom podaní na ÚS SR z januára tohto roka argumentovala, že terajšie znenie paragrafu 363 a právomoci, ktorými na jeho základe disponuje generálny prokurátor, zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci. "Zákonné dôvody relativizácie rozhodovacej činnosti súdov preto musia byť reštriktívne, jasné a vyvážené. V&nbsp;prípade terajšieho znenia paragrafu 363&nbsp;takáto proporcionalita chýba,“ zdôraznila. Ako je po aktuálnom rozhodnutí ÚS SR dnes už jasné, nič z toho, čím Čaputová spochybňovala opodstatnenosť paragrafu 363 v systéme slovenskej legislatívy, neplatí. Nedeje sa oslabovanie súdov, nepopiera sa význam ich rozhodnutí. A negatívny vplyv na kvalitu právneho štátu a ochranu práv občanov&nbsp;SR, ako v januára tvrdila Čaputová, tento zákonný opravný prostriedok nemá.

Susko pripomenul rozhodnutia o porušovaní ľudských práv

Jedným z veľkých kritikov paragrafu 363 je aj bývalý podpredseda strany Za ľudí, dnes už politik strany Demokrati Juraj Šeliga. Ten bol tiež presvedčený, že predmetná legislatíva je protiústavná. Teraz, po rozhodnutí ÚS SR tvrdí, že rozhodnutie súdu neznamená, že generálny prokurátor túto právomoc nemôže zneužívať a používať paragraf protiústavným spôsobom. Rozhodnutie ÚS SR rešpektuje a v parlamente chce ďalej presadzovať zmenu paragrafu, aby ho nebolo možné zneužívať. "Žiadali sme, aby ÚS SR určil ústavné mantinely používania paragrafu 363 Trestného poriadku a vo vyjadrení predsedu súdu sa objavili náznaky, že takéto mantinely v odôvodnení rozhodnutia môžu byť uvedené," uviedol s tým, že počkať treba na zverejnenie nálezu súdu.

Boris Susko zo Smeru v relácii Petra Bielika odmietol ambíciu SaS dať prokuratúru do područia politikov. Rozhodnutie US SR víta a pripomenul, že argumenty o tom, že paragraf 363 sa nadužíva a generálny prokurátor ho používa neoprávnene, nie sú pravdivé. "Treba si povedať, že máme tu 23 rozhodnutí ÚS SR, ktoré konštatovali porušenie základných ľudských práv a slobôd v procese súdnych konaní za posledné tri roky. Okrem toho tu máme rozhodnutie ESĽP, ktoré konštatoval porušenie práva na obhajobu, práva na spravodlivý proces. Sú tu teda naozaj tie indície toho, že práve v prípravnom konaní, ale aj súdnom konaní niekedy dochádza porušovaniu základných ľudských práv a slobôd. A musíme tu mať nejaké záruky zákonnosti. Ak by sme odstránili tieto záruky, tak potom by sme tu nemali naozaj nič. Mali by sme tu iba ÚS SR a ESĽP," podčiarkol Susko.

Progresívci chcú paragraf zrušiť, prokurátora nahradiť sudcom

Diametrálne odlišne po rozhodnutí ÚS SR reagovalo hnutie Progresívne Slovensko. Napriek jednomyseľnému verdiktu pléna sudcov v Košiciach naďalej spochybňuje opodstatnenosť paragrafu 363. Rozhodnutie súdu podľa progresívcov neznamená, že opravný prostriedok nie je zneužívaný. "Progresívne Slovensko bude mať vo svojom volebnom programe zrušenie paragrafu 363. Následne bude o zákonnosti vyšetrovania rozhodovať, namiesto generálneho prokurátora, sudca pre prípravné konanie," napísalo hnutie <a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.facebook.com/ProgresivneSlovensko/posts/pfbid0uwiwQG9Pkjucccgvz1GQrWq8fJgAAAgQNT9vcVPZJipjDNUpMtMdiG881baSP7M2l">na sociálnej sieti</a>.

Už spomínaný Baránik, ktorý paragraf 363 dlhodobo spochybňuje, bezprostredne na sociálnej sieti reagoval na rozhodnutie ÚS SR podobným spôsobom ako Šeliga. A opäť útočil na šéfa slovenských prokurátorov. "Ústavný súd nám hovorí, že nie 363-ka je problém, ale problém je ako sa vykonáva. Bolo by dobré preto mať takého generálneho prokurátora, ktorý nevyvoláva také obavy ako je to v prípade GP Žilinku," <a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=pfbid09HojdEFDJxZy4j6Vf8SQv24cN6fPAmwZwygbXZjHBBNvKVFD4g6HabLFJPuyiYkwl&amp;id=100058138417285">napísal saskár</a>.

Kollár obvinil OČTK aj z nadkvalifikácie trestných činov

Predseda Národnej rady SR a hnutia Sme rodina Boris Kollár v reakcii na rozhodnutie Ústavného súdu ÚS SR jasne poukázal na potrebu paragrafu 363. A vysvetlil, že prečo. "Paragraf 363 je potrebný, dokým si orgány činné v trestnom konaní a niektorí prokurátori nebudú plniť svoje povinnosti, budú nadužívať zákon, budú nadkvalifikovávať trestné činy a budú zatvárať ľudí bez dôkazov," podčiarkol Kollár a zároveň pripomenul, že ustanovenie je dôležité preto, aby aj obyčajný občan mal právo sa odvolať voči takémuto konaniu.

Žilinka, ktorý prakticky od svojho zvolenia čelí kritike za to, že uplatňuje paragraf 363 - a to aj v politicky exponovaných kauzách - bol vo svojej reakcii na stredajšie rozhodnutie ÚS SR stručný: "Generálny prokurátor Slovenskej republiky - tak ako vždy - plne rešpektuje rozhodnutia súdov, vrátane dnešného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky," odkázal médiám šéf prokurátorov cez svoju hovorkyňu Zuzanu Drobovú.

Na skutočnosť, že rozhodnutie o použití paragrafu 363 nestojí a nepadá iba na osobe Maroša Žilinku, upozornil v minulosti pre PLUS 7 DNÍ aj Eduard Burda, skúsený trestný právnik a dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Jeho vyhlásenie nájdete v pripojenom videu.

Pripomíname, že zvolenie Žilinku za generálneho prokurátora bolo výsledkom hlasovania predovšetkým poslancov bývalej vládnej koalície, na ktorej čele stál vtedy ako premiér líder OĽANO Igor Matovič. Ten po tom, ako nastala medzi vládnymi politikmi zhoda na Žilinkovi, mu <a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.facebook.com/igor.matovic.7/posts/pfbid02zEwWvmC2hmTEqSgne3fSH34ZpuQifHH8oNrYtKqqukXqVey1cLS1wbNPqMaBceDNl">10. decembra 2020 na sociálnej sieti</a> srdečne gratuloval k tomu, že získal významnú funkciu. "Verím, že ľudia nikdy nebudú banovať, že sme Maroša Žilinku podporili v jeho kandidatúre na Generálneho prokurátora. Urobím maximum, aby nikdy nikomu nemusel byť ničím zaviazaný ... a jediný záujem, ktorý bude pán Žilinka sledovať ... bude ten verejný. Pre očistu verejného života od mafie to je ten najdôležitejší cieľ. Gratulujem, " odkázal občanom aj vtedy nastupujúcemu Žilinkovi do funkcie Matovič ešte z pozície predsedu vlády.

Zvoleniu Žilinku v parlamente sa potešil aj poradca Čaputovej

Žilinka bol v decembri 2020 zvolený na sedem rokov za nového generálneho prokurátora. Stalo sa tak po tom, ako za neho hlasovali poslanci koalície, ale aj opozície a odovzdali mu dovedna 132 hlasov zo 147 prítomných poslancov. Za Žilinku hlasovala väčšina koalície, ale aj Smer, odídenci zo Smeru združení v strane Hlas, aj poslanci<a target="" rel="noopener" href="https://www.sme.sk/ps/163/ls-nase-slovensko"> </a>ĽSNS. Koaličná<a target="" rel="noopener" href="https://www.sme.sk/ps/4789/za-ludi"> </a>strana Za ľudí, ktorá mala toho času ešte 12 poslancov, hlasovala za svojho kandidáta Tomáša Honza. Pridali sa k nej aj traja poslanci SaS<a target="" rel="noopener" href="https://dostal.blog.sme.sk/"> </a>Ondrej Dostál, Peter Osuský a Radovan Kazda. Išlo o prvú verejnú voľbu šéfa prokuratúry v histórii. V minulosti poslanci volili tajne. Ešte predtým, ako Žilinku oficiálne vymenovala do funkcie prezidentka Čaputová, jej poradca Marián Leško podľa denníka Sme vyhlásil: "Ak sa ma pani prezidentka spýta, či som tam videl kandidáta, ktorého by nemala vymenovať, môžem jej s presvedčením povedať, že taký kandidát tam nie je."

Veľmi rýchlo po svojom vymenovaní Čaputovou do funkcie, však začal byť Žilinka veľkým problémom pre väčšinu vtedajších vládnych strán. Čelil opakovaným hejtom od viacerých koaličných politikov. Problémom bol najmä paragraf 363, ktorý šéf prokurátorov neváhal použiť ani v kauzách, v ktorých medzi obvinenými figurovali aj nominanti bývalých vlád. Verbálne prestrelky medzi Žilinkom a politikmi, ale aj časťou novinárskej obce, nemali konca kraja. Keď v marci tohto roku dočasne poverený premiér Eduard Heger (ex OĽaNO, teraz Demokrati) vyhlásil, že "najväčšou chybou koalície bolo zvolenie generálneho prokurátora SR Maroša Žilinku", reakcia na seba nenechala dlho čakať. Žilinka totiž Hegerovi obratom odkázal, že sa podľa neho hlboko mýli. Šéf prokurátorov na sociálnej sieti vyhlásil, že za kandidáta na generálneho prokurátora SR nebol zvolený "koalíciou", ale 132 hlasmi poslancov Národnej rady SR. Poukázal, že takto vyjadrenú "silnú legitimitu" na výkon funkcie generálneho prokurátora potvrdila jeho vymenovaním prezidentka SR. "Práve taká silná legitimita mi umožňuje pri výkone funkcie generálneho prokurátora SR principiálne a dôsledne ochraňovať, presadzovať a upevňovať zákonnosť, bez ohľadu na záujmy či predstavy politikov, politických strán alebo politických hnutí a nepodľahnúť pri tom tlaku médií či verejnej mienky," povedal. Zopakoval, že jediným "imperatívom" pre neho vždy bol a bude zákon.

Nekompetentní? Čaputová a štyridsiati poslanci pohoreli. Ústavný súd ich argumenty spláchol

Výber pre vás