<p>venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve</p>

Juliána Bieliková

Aká je vaša vízia Bratislavy ako mesta?

Moja vízia je mesto, v&nbsp;ktorom sa Bratislavčanom lepšie žije. Bohužiaľ dnes sa mesto sa vyvíja zo dňa na deň, chýba mu stratégia. Tá sa musí odvíjať od toho, ako vidí mesto samé seba o 15 rokov. Od nej&nbsp; závisí napríklad strategický rozvoj mesta a ďalšie dôležité dokumenty. A&nbsp; pritom má naše mesto všetky predpoklady na to, aby bolo sebavedomé. Už OECD konštatovalo, že sa nachádza v takzvanom štvrtom kvadrante, ktorý je jedným z najperspektívnejších regiónov v Európe. Ide o región Brno, Budapešť, Viedeň, Bratislava. Mesto musí určovať svoj vývoj, musí mať sebavedomie voči developerom, voči samotnému rozvoju ale musí byť veľmi otvorené k&nbsp;verejnosti, teda k&nbsp; Bratislavčanom ale aj k vzdelávacím inštitúciám, akadémii vied a&nbsp;k&nbsp;svojim prirodzeným partnerom.

Aké sú vaše plusy a mínusy ako človeka a ako manažéra podľa vás samého?

Ako manažér som orientovaný na výsledky a realizáciu, celý svoj profesionálny život som prakticky až závislý na tom, aby sa veci realizovali, aby boli efektívne, úspešné a aby fungovali. Efektívne spravovanie a&nbsp;spájanie šikovných ľudí je môj životný príbeh. Veci sfunkčniť a&nbsp;liečiť subjekty ktoré nie sú funkčné. Mojím problémom je nedočkavosť, tlak na výsledky ma robí niekedy nedočkavým a&nbsp;to je jedna z&nbsp;vecí, ktorú musím vedome kontrolovať. Ale s&nbsp;nadhľadom môžem povedať, že s vekom sa to zlepšuje.

V čom vidíte riešenie dopravnej situácie hlavného mesta? Cesty sú upchaté, čo s tým? Nie je kde parkovať. Napríklad o&nbsp;výstavbe záchytných parkovísk sa hovorí celé roky.

Bratislava je už aj v negatívnom slova zmysle metropola, lebo trpí chronickými chorobami metropol a to je doprava, sociálna inklúzia, bezpečnosť, stres, životné prostredie. Toto všetko Bratislava má ako daň, keďže tu denne žije asi 700-tisíc ľudí a tvorí sa tu 21 percent HDP. Ale doprava je naozaj problém, ktorý Bratislavčanov najviac trápi. Všetky problémy v doprave spolu súvisia. Napríklad bilancia 40-tisíc parkovacích miest verzus cez 100-tisíc áut, ktoré do mesta prichádzajú. Treba ho riešiť troma kľúčovými rozhodnutiami a projektami, ktoré idú ruka v ruke. Prvé je preferencia koľajovej dopravy - električky. Tá musí byť na to, aby do nej ľudia presadli rýchla, efektívna a dostupná. Rýchle električky znamenajú inteligentné prestupové miesta , a tiež koncept parkovísk zaparkuj a cestuj, ktoré by mali byť na ešte pred Bratislavou.&nbsp; S&nbsp;tým súvisí budovanie parkovacích domov a tiež alternatívne cyklistické radiály. Všetky tieto projekty je možné financovať z európskych fondov, ale treba na to veľmi dobrú prípravu. Mám s tým skúsenosť ešte z RTVS. Tam sme pracovali na projektoch za viac ako 10 miliónov eur zo štrukturálnych fondov. Bez korekcii a úspešne.

Plánujete spoplatniť parkovanie? Ako a prečo?

Základný parameter parkovacej politiky je preferencia Bratislavčanov. Ak ale nebudú záchytné parkoviská pre tých, ktorí prichádzajú do Bratislavy, tak sa stratí efekt. Parkovacia politika musí byť v&nbsp;Bratislave jednotná ale zohľadňovať špecifiká napríklad Starého Mesta. Zároveň sú tu aj alternatívne možnosti ako aplikácia Parkio. V skratke je o tom, že Bratislava má niekoľko tisíc parkovacích miest, ktoré sú administratívne a teda sú v noci prázdne. S&nbsp;pomocou aplikácie by sa na nich dalo parkovať. Je to jedna z možností ako riešiť nedostatok parkovacích miest. O&nbsp;peniazoch hovorme až potom, ako na úrovni mesta a&nbsp;mestských častí vyriešime všetky otvorené otázky.

Chcete budovať nové električkové trate? Ak áno, koľko a ktorými smermi?

Ja som veľký realista. V programe mám len projekty, ktoré sú na jedno alebo maximálne dve volebné obdobia.&nbsp; Prvou úlohou primátora bude spustiť krízový projekt na dobudovanie električkovej radiály na koniec Petržalky, teda Janíkov dvor. To musí byť do konca volebného obdobia&nbsp; urobené. V súčasnosti tento projekt nie je dobre pripravený. Pre mesto jednoducho električka na koniec najväčšej mestskej časti nie je prioritou, lebo keby bolo, už sa buduje. To je niečo, čo nieže chcem urobiť, ale urobiť&nbsp; musím. A zároveň sa musia realizovať projekty ďalších radiál teda Zlaté piesky – Vajnory a zložitejší projekt, možno aj na dve&nbsp; funkčné obdobia, Saratovská- Bory a Devínska Nová Ves Volkswagen. Zároveň bude nutné budovať aj parkovacie plochy a&nbsp;záchytné parkoviská. To všetko samozrejme z európskych peňazí a na to treba silný projektový tím, aby sa peniaze využili. Bratislavčanom by sme totiž nikdy nevysvetlili, prečo nie je možné budovať infraštruktúru z peňazí, ktoré sú dostupné.&nbsp;

Myslíte si, že by pomohla MHD zadarmo pre Bratislavčanov?

To sme tu už mali minulý župných voľbách Ja mám vo svojom programe zvýhodnenie cestovania pre Bratislavčanov. MHD totiž mesto dotuje z&nbsp;rozpočtu, do ktorého prispievajú&nbsp; Bratislavčania, čiže ju platia. To znamená, že mesto má povinnosť, aby im zvýhodnilo cestovanie. Na druhej strane musí byť MHD pre Bratislavčanov aj dostupnejšia.

Mesto sa neustále zahusťuje, všade pribúdajú nové stavby, developeri stavajú na každej voľnej ploche, čo si o tom myslíte? Je cestou zahusťovanie či naopak rozširovanie mesta?

Mesto nemá jasné pravidlá, nemá jednotnú reguláciu, nemá zonáciu, nemá aktuálny územný plán, nemá digitálny územný plán. Ja mám v programe inštitút strategického rozvoja mesta. Ten má v sebe dátové centrum teda zhromažďuje reálne dáta o&nbsp;tom, koľko v Bratislave žije ľudí a&nbsp;kde, kadiaľ sa pohybujú. A&nbsp;má aj analytické centrum, ktoré hovorí o&nbsp;tom, ako je možné z týchto dát vyvodiť konkrétne podmienky pre budovanie a rozvoj mesta. Mesto musí riadiť svoj rozvoj. Bilancia 430-tisíc ľudí podľa štatistiky a&nbsp;700-tisíc ľudí ktorí tu reálne žijú znamená, že mesto rastie. Vďaka železnej opone sa v&nbsp;minulosti rozvíjalo skôr do kopcov a nie na rovinu. Je dôležité pomenovať priestory pre rozvoj mesta, pričom niektoré môžu byť aj v&nbsp;centre, ako napríklad Kamenné námestie, Námestie SNP, ale Štúrova ulica, kde reálne vymizol život. Tam sa dá uvažovať o projekte mestského bývania.

Nedávno prišiel o život Henry, ďalší chlapec bol tiež zbitý, bitky sú skratka v centre bežná vec. Čo s tým chcete urobiť?

Ja mám bezpečnosť v programe ako samostatnú kapitolu. Treba povedať, že problém s bezpečnosťou je jednou z daní za rozvoj metropoly. Pred 5 rokmi sa bezpečnosť neobjavovala medzi chronickými problémami Bratislavy. Vidíme však, že máme v centre takzvané no go zóny, kde sa neodporúča večer chodiť. To je absolútne neprijateľné . Mám osobnú skúsenosť s tým ako otec, keď chodím v sobotu ráno kočíkovať, že je to slalom medzi črepinami, ktoré tam ostali po piatkovej noci. Mesto musí posilniť mestskú políciu a jej kompetencie, ohodnotenie, ale aj technické vybavenie. Musí mať aj lepšiu spoluprácu s políciou SR. Mesto musí mať aj svoj vlastný monitorovací systém, teraz poviem konkrétny prípad: Neexistuje záznam o&nbsp;tom, ako pred 3 týždňami v centre odrezali sochu Napoleona. Načo máme mestský kamerový systém, keď nemáme záznam, ktorý by sme uplatnili v represívnom konaní? Je to však aj vecou vytváranie verejných priestranstiev. Je dokázané, že priestor, ktorý je svetlý čistý a&nbsp;usporiadaný, nie je no go zónou, tomu sa živly vyhýbajú. V programe mám aj ďalšiu vec a to sú mestské záchytky. Ich zriadenie je v kompetencii župy, preto treba spojiť sily a&nbsp;zariadiť, aby sa živly dostali mimo mesta a to nie do nejakého zdravotníckeho zariadenia, ale na záchytku.&nbsp;

Mesto láka prevažne britských turistov, ktorí sa sem prichádzajú opiť, ako chcete prilákať turistov, ktorí budú míňať peniaze inak?

Bratislava by mala dostať inú nálepku ako mesto lacnej zábavy. A&nbsp;aj to je v mojom programe - Národný park Bratislava. Sme treťou najzelenšou metropolou na svete. To je niečo, čo môže prilákať turistov, mám na mysli iný typ turistov, nie tých, čo sem prichádzajú za lacnou zábavou. Zároveň ich motivovať, aby zostali v&nbsp;meste aj dlhšie ako niekoľko hodín, počas krátkej zastávky výletnej lode.

Amsterdam, ale aj ďalšie metropoly v EÚ majú "nočných starostov", ktorí majú na starosti nočné mesto- od zábavy až po obslužné činnosti. Bude ho mať aj Bratislava?

O tomto sme sa rozprávali, ale jeden človek nič nevyrieši, pokiaľ nebudú fungovať aj tie ostatné zložky. To znamená sebavedomie mesta prostredníctvom mestskej polície, ktorú už nebudeme vnímať len ako tých, ktorí dávajú papuče. Do mestskej polície treba investovať, aby fungovala.

Hlavne mesto- tisícky "dočasných" obyvateľov bez trvalého či prechodného pobytu pripravujú mesto o milióny z podielovej dane. Čo s tým urobiť?

Sú to dva problémy prvá krivda na Bratislave je v&nbsp;tom, že vyplácanie podielových daní sa odvíja od štatistických výsledkov spred niekoľkých rokov. Tam je rozdiel 423-tisíc ľudí vs. 478-tisíc, ktorí tu reálne žijú. To robí ročne asi 15 miliónov, o&nbsp;ktoré Bratislava prichádza. Prvá náprava je v&nbsp;tom, aby mesto dostalo dane aspoň za tých, ktorí tu trvalo žijú. Ďalší sú ľudia, ktorí do Bratislavy prišli za prácou, ale nemajú podmienky na trvalý pobyt, čo sa darí v pomerne rýchlo a&nbsp;metodicky&nbsp; vyriešiť, na druhej strane na to, aby sa niekto prihlásil to musí byť aj výhodné. Opatrenia, ktoré mám v doprave a&nbsp;infraštruktúre, môžu vytvoriť vhodné podmienky na to, aby nám Bratislavčania pribúdali. Zatiaľ je tu totiž len marketingová kampaň mesta, ktorá nemá výsledky, pretože ľudia nevedia, prečo by sa mali stať Bratislavčanmi, keďže Bratislavčania nemajú výhody takmer v ničom.

V&nbsp;hlavnom meste vyrastajú celé nové štvrte, no cesty nie sú nafukovacie. Ako by ste to riešili, aby doprava neskolabovala s&nbsp;developermi?

Mesto musí mať sebavedomie a musí určovať podmienky investorom a&nbsp;developerom, preto mám v programe strategický rozvoj mesta. Na jednej strane dátové centrum, ktoré zhromažďuje dáta o pohybe ľudí a o&nbsp;množstve ľudí, a zároveň aj analytické centrum, z&nbsp;ktorého vyplynú podklady pre územné rozhodnutia či o&nbsp;stavbách, o&nbsp;cestách ale aj o&nbsp;sociálnych službách a podobne. To je základ, aby sme vedeli dať developerom pravidlá pre rozvoj jednotlivých mestských časti. Aby som bol konkrétny, dnes už mám v programe ako základnú podmienku pre developerské podmienky napríklad budovanie infraštruktúry a&nbsp;cyklotrás.

V sérii rozhovorov s kandidátmi na primátora hlavného mesta pokračujeme na plus7dni.sk zajtra s Matúšom Vallom.&nbsp;

Vašo Mika: Mesto musí mať sebavedomie voči developerom

Výber pre vás