Vanda Felšöci Rusnáková

A predsa sa mu postavili. Prekonali strach a teraz sa na súde uchádzajú o svoje práva. Konkrétne o vyplatenie akcií bývalých papierní a celulózok, známych ako ružomberské Severoslovenské celulózky a papierne - SCP.

Nejde o fazuľky, ale o desiatky miliónov eur. Presnejšie, o pätnásť percent akcií, ktoré sa mali po privatizácii podniku v roku 1996 dostať do rúk zamestnancov. Keďže sa to do dnešného dňa nestalo, ľudia, ktorí, pochopiteľne, chcú svoje peniaze, zažalovali multimilionára Milana Fiľu, ktorý papierne cez spoločnosť ECO-INVEST privatizoval. Fiľo však považuje ich nároky za iluzórne a neoprávnené.

Na to, že skutočne ide o riskantný boj, poukazujú bývalí zamestnanci. V Ružomberku sa žije v strachu. „Viete, je to predsa malé mesto a Mondi SCP je veľký zamestnávateľ. Ak tam nemajú bývalí zamestnanci zamestnané deti, tak určite niekoho z príbuzných a známych. A strach, že prídu o prácu, je privysoký,“ prezrádza jeden z bývalých zamestnancov.

Fiľo navonok vystupuje ako mecenáš, ktorý pre Ružomberok urobil viac než dosť. Štedro financoval mnohé investičné akcie - napríklad vynovenie futbalového štadióna. No mnohí sú presvedčení, že za vyhrážkami pre nároky na akcie papierní stojí práve on. Majú totiž v rukách list podpísaný Fiľom, kde ich taktne upozorňuje, že ak sa s ním budú súdiť, budú mať aj problémy.

Milan Fiľo sa dostal k privatizácii celulózok a papierní ako mladík. „V čase privatizácie mal 28 rokov. Pôsobil dojmom, že všetko splní,“ spomína na deväťdesiate roky vtedajší predseda Fondu národného majetku Štefan Gavorník, ktorý dnes sám pomáha zamestnancom, aby sa dostali k svojim nevydaným akciám. Pripúšťa spoluzodpovednosť za to, že štát predal akcie papierenského gigantu práve spoločnosti Milana Fiľa. A pripúšťa aj to, že v mnohých ohľadoch išlo o politickú privatizáciu. „Každú stredu o osemnástej bola privatizačná debata vo vláde,“ pousmeje sa.

Zamestnávateľ: Väčšina obyvateľov Ružomberka a okolia má v tomto papiernickom kolose zamestnaného niekoho z rodiny. Foto: Rudolf Felšoci

Po dvadsiatich rokoch Gavorník reálne priznáva, že k veľkým a strategickým podnikom sa tak dostali „vyvolení“ ľudia. Kto, čo a komu za tieto privatizácie zaplatil, je síce verejné tajomstvo, no nik konkrétnych ľudí radšej nepomenuje ani neudá reálne sumy. Privatizácia bola teda v podstate jednoduchá vec. Oficiálne o nej rozhodla komisia FNM tvorená politickými nominantmi. Nebolo nič výnimočné, že väčšina členov bola z HZDS. A tak bez problémov odhlasovali „správne vybratých“ privatizérov.

Severoslovenské celulózky a papierne sa dostali do rúk spoločnosti Eco-Invest. V nej okrem Milana Fiľu pôsobili známe mená ako Juraj Kamarás a Ladislav Krajňák, ktorí v tom čase mali podľa medializovaných informácií blízko k Vladimírovi Mečiarovi a HZDS. „Mečiar chcel vybudovať v rámci privatizácie slovenskú „kapitálotvornú vrstvu“. Nebola to zlá myšlienka. Nakoniec to však dopadlo tak, ako to dopadlo,“ dodáva Štefan Gavorník.

Za privatizáciou papierní stojí. „Privatizácia bola zákonná. Len privatizér nedodržal zmluvu,“ vysvetľuje Gavorník.

Ružomberské papierne boli a sú považované za jeden z najcennejších a najlukratívnejších podnikov na Slovensku. Nečudo, zisk fabriky je obrovský. Severoslovenské papierne a celulózky mali v čase privatizácie základné imanie účtovne ocenené na viac ako štyri miliardy korún. Čistý ročný zisk vtedy predstavoval 120 miliónov korún.

V súčasnosti túto čerešničku na privatizačnej slovenskej torte už nevlastní Slovák. Presnejšie - väčšinový vlastník už nie je Slovák, ale zahraničný investor. Po privatizácii sa počas rokov totiž zmenil nielen názov, ale aj vlastníci podniku. Kamarás a Krajňák svoje akcionárske podiely stratili. A Milan Fiľo sa stal menšinovým vlastníkom.

Majoritným akcionárom je dnes medzinárodný koncern Mondi, pochádzajúci z Juhoafrickej republiky.

Lukratívne: Dnes už patrí väčšinový balík akcií severoslovenských papierní zahraničnému investorovi. Foto: Rudolf Felšoci

Ružomberské papierne boli na severe Slovenska vždy strategickým podnikom. Či už v tvorbe zisku, alebo v zamestnanosti. „Tu robil alebo robí takmer každý z Ružomberka. Nie je rodina, v ktorej by aspoň niekto nebol zamestnancom Mondi. S prácou je tu ťažko, každý preto radšej mlčí, aby neprišiel o tú, čo má,“ prezrádza jeden z bývalých zamestnancov SCP Ružomberok.

V SCP dlho išlo všetko ako po masle. Problém pre veľkopodnikateľa Milana Fiľa nastal až vtedy, keď sa zamestnanci dozvedeli, že pri privatizácii sa myslelo aj na nich a podmienkou presunu štátneho podniku do súkromných rúk bolo poskytnutie 15-percentného balíka akcií zamestnancom. Táto štedrosť sa týkala tých, ktorí vo fabrike pracovali počas privatizácie. „Lenže nám nik nepovedal, že na niečo také máme nárok. Tutlalo sa to,“ pripája sa do debaty ďalší bývalý zamestnanec.

Privatizačná zmluva hovorila jasne, dokedy sa akcie na zamestnancov majú vydať a previesť. Bolo to do konca roku 1998 a za nevydanie akcií zamestnancom už Fiľo dokonca zaplatil pokutu. Ako je možné, že nič viac sa nestalo? Nuž, paradoxne, hoci privatizačná zmluva sa nemohla upravovať dodatkami, tá o privatizácii SCP ich má hneď niekoľko - a zásadných. „Zákon jasne hovoril, že to je nemožné. Je zarážajúce, že dodatok číslo 2 určil privatizér a FNM ho neskôr prevzalo aj s chybami, ktoré v návrhu boli,“ vraví Gavorník, ktorý v čase, keď boli podpísané dodatky, už vo FNM nepôsobil. Je presvedčený, že fond mal od zmluvy odstúpiť, pretože nebola dodržaná základná časť zmluvy - vydanie zamestnaneckých akcií do konca roku 1998.

Zamestnanci sa cítili okradnutí a začali sa o svoje práva uchádzať. „Ako jednotlivci sme nemali šancu. Prevalcovali by nás. Tak sme sa začali spájať v združení,“ vysvetľuje ďalšia bývalá zamestnankyňa papierní. „Viete, my nie sme boháči. Sme obyčajní ľudia. Pracovali sme v ťažkých podmienkach, a tak iba chceme, čo nám patrí. Nič viac.“ Svoje meno, tak ako ďalší, nám odmieta povedať. Vo fabrike sú zamestnaní jej príbuzní a nechce ich ohroziť.

Iná žena, Janka Javorková, v SCP odrobila vyše dvadsať rokov. Sťažuje sa na zlé podmienky pri práci, pre ktoré vraj aj ochorela. „Keď som bola viac v nemocnici a chorá ako v robote, prepustili ma a bolo,“ pokrčí plecami. Spomína na časy, keď ju prosili, len aby prišla robiť aj na Štedrý večer. Keby sa drevná hmota nevyložila hneď, dostali by penále za prestoje vagónov.

Ťažké srdce: Na žeriave sa robilo sviatok-piatok. Keď prišli s vagóny s drevom, prišlo po mňa auto, aby som ihneď išla do roboty. Aby sa neplatilo penále za prestroje. Keď som ochorela, prepustili ma, vysvetľuje pani Javorková. Foto: Rudolf Felšoci

Donedávna mala na krku žalobu. Hrozili jej exekúciou. Dôvodom bolo, že sa dožadovala akcií. „Zažalovali ma za to, že som im svojím konaním údajne poškodila dobré meno a spôsobila stratu. Nakoniec som však súd vyhrala,“ vysvetľuje.

Bez okolkov priznáva, že keď vstúpila do združenia a súdnou cestou sa s ostatnými domáhala vyplatenia svojich akcií, ľudia okolo Milana Fiľu sa jej vyhrážali. „Prišiel ku mne jeden pán a povedal mi, aby som svoju žiadosť na podiel z akcií stiahla. Robil na mňa nátlak, ukazoval mi v telefónnom zozname mená ľudí, ktorí to už stiahli. Vyhrážal sa mi, že ak to nestiahnem, budem platiť obrovské peniaze ako pokutu,“ rozpráva pani Javorková.

Napriek tomu tak ako zvyšok bývalých zamestnancov v združení od svojich nárokov nemieni ustúpiť. „Žaloba je na súde. Žiadame len to, čo nám patrí,“ uzatvára pani svoje rozprávanie.

V súvislosti s kauzou nevyplatených zamestnaneckých akcií sme chceli položiť niekoľko otázok aj tomu najpovolanejšiemu, Milanovi Fiľovi. Ako sme sa však presvedčili, podnikateľ je nezastihnuteľný. Aj keď všadeprítomný, no nepolapiteľný.

Na otázky, ktoré sme mu poslali, síce nereagoval, no v redakcii máme k dispozícii list, na ktorého konci je podpis Milan Fiľo a ktorý sa prihovára zamestnancom žiadajúcim vyplatenie akcií. V liste sa píše, že privatizačná zmluva majiteľa SCP ničím takým nezaväzovala. A teda vlastne nemá čo komu vyplatiť. Nároky ľudí sú vraj iba štvavá kampaň. „Za touto kampaňou stojí zopár ambicióznych jednotlivcov, ktorí v SCP nikdy nepracovali,“ píše sa v liste.

List podpísaný Fiľom: Žiadosť o vyplatenie považuje za štvavú kampaň a nároky zamestnancov za iluzórne. Foto: Rudol Felšoci

List podrobne vysvetľuje adresátom, že privatizačná zmluva ničím nezaväzovala: „… privatizačný zákon dával FNM SR možnosť (avšak neukladal povinnosť) dohodnúť so spoločnosťou ECO-INVEST v zmluve o prevode akcií vydať zamestnanecké akcie. Privatizačný zákon spoločnosti ECO-INVEST neukladal žiadnu zákonnú povinnosť vydať zamestnanecké akcie a rovnako tak na strane zamestnancov SCP nezakladal žiaden zákonný nárok na vydanie týchto akcií.“

V liste je vyčíslená aj škoda, ktorá údajnou štvavou kampaňou voči spoločnosti ECO-INVEST už vraj dosiahla sumu 300-tisíc eur. Preto list vyzýva ľudí, aby si dobre rozmysleli, či budú vyplatenie akcií žiadať. Ich nároky sú pritom nazvané ako „iluzórne“.

„Keby ich práva boli iluzórne, ako sa píše v liste, nikdy by nedošlo k predaju akcií SCP spoločnosti ECO-INVEST. Keby vtedy čo i len naznačili, že práva zamestnancov budú len iluzórne, neprivatizovali by,“ tvrdí exprezident FNM Štefan Gavorník. Poukazuje pritom na vtedajšiu Mečiarovu filozofiu účasti zamestnancov na privatizácii. Tak to bolo napríklad pri Slovnafte, Ladciach, Dusle Šaľa, Biotike Ľupča a iných strategických podnikoch.

V každom prípade bývalí zamestnanci ružomberských papierní podali v máji tohto roku na Okresnom súde Bratislava I žalobu na vydanie akcií alternatívne o zaplatenie náhrady škody. Žalovali v prvom rade Milana Fiľa a spoločnosť ECO-INVEST. Ktovie, možno aj preto sa táto firma snaží o cezhraničné zlúčenie s českou firmou Eco Investment.

„V praxi to znamená, že česká firma by sa stala právnym nástupcom tej slovenskej a žalobcovia by sa v prípade úspechu na súde už od novej českej spoločnosti nemohli domáhať vydania akcií od spoločnosti ECO-INVEST, a. s.,“ myslí si právny zástupca žalujúcich zamestnancov.

VIDEO Boj so slovenským milionárom: Bývalí zamestnanci sa mu postavili, teraz žijú v strachu

Výber pre vás