Ján Dzúr

Kysuckú dedinu blízko moravských hraníc zalieva od rána zubaté októbrové slnko. Časť osád okolo centra je ešte v&nbsp;jemnej jesennej hmle, ale v&nbsp;úzkom údolí už stretávame prvých hubárov. Niektorí zájdu do lesa tesne nad domami, ďalší sa pustia do roklín či vykročia hore prudkým svahom. Na rozdiel od Liptova, Turca a&nbsp;Kremnických vrchov, kde do hory pre medvede vkročia už len odvážlivci, v&nbsp;Korni muži i&nbsp;ženy spozornejú pri slove vlk. Práve svorka tohto predátora pred pár dňami zaútočila na stádo miestneho farmára, ktorý zvyšky svojich oviec stále hľadá po lese.

„Myslím si, že jednu roztrhanú kožu som videl asi dva kilometre od nášho domu,“ zaloví v&nbsp;pamäti Jozef Rejda z&nbsp;osady U&nbsp;Dubači. Práve sa vrátil z&nbsp;hory, kde za chvíľu nazbieral dva košíky dubákov. Že by ho pri nich mohla ohroziť dravá zver, ho nenapadlo. „Natrafil som už na diviačicu vari s&nbsp;tuctom malých prasiatok, ktoré našťastie utekali odo mňa. Vlka som nezbadal, no vysokej je tu habadej. Pred domom sa mi v&nbsp;noci pasú štyri lane, na čo si nikdy predtým netrúfli. Prírodné divadlo? Mne robia iba škodu. Z&nbsp;políčka mi ožrali všetku cviklu.“

Úzkou prťou vychádzame z&nbsp;Korne do osady Škorňov Grúň. Kľukatá cesta do výšav občas doslova líže staré drevenice. Kúsok od nich sú víkendové domy chalupárov, bačova maringotka i&nbsp;košiar, ktorý prilákal vlka. „Doma sme chovali kravy i&nbsp;býka. Starosť o&nbsp;zvieratá je každodenná drina a&nbsp;ako malému chlapcovi sa mi to vôbec nepáčilo. No podarilo sa mi kúpiť nejaké budovy a&nbsp;potreboval som ich rozumne využiť. Tak som začal chovať ovce. Dnes ich nemá ani len kto podojiť, no kedysi sme živili 40 ľudí,“ krúti volantom terénneho auta farmár Miroslav Koniar (57).

Za ostatných 22 rokov na jeho stáda vlky zaútočili tretí raz. Teraz nepomohol elektrický ohradník so solárnym nabíjaním ani strážne psy. „Svorka si 400-hlavú čriedu na Škorňovom Grúni premyslene rozdelila na tri časti a&nbsp;v&nbsp;ťažkom teréne štvala. Niektoré ovce sme našli až na opačnej strane údolia nad dedinou Klokočov,“ ukazuje Mirov syn a&nbsp;majiteľ rodinnej farmy Viliam Koniar (18) na hrebeň vzdialený kilometre. Zatiaľ vie, že štyri ovce im vlky roztrhali, sedem zahrdúsili. Asi 70 zatúlaných, dohryzených alebo zranených zvierat sa ďalšie dni vystrašene potulovalo po lese. Niektoré objavili ľudia, iné sa samy pripojili k&nbsp;stádu, osud ďalších je nejasný.

„Na Liptove či pod Tatrami valasi ženú ovce na široké lúky. U&nbsp;nás ich vyháňame na drobné medze. Medzi pastvinami sú domy, rastie tam les, tečú potôčky. Terén je zložitý, neprehľadný, z&nbsp;jednej poľany neraz nevidno na susednú. No ak chceme dostať náhradu, musíme stratu ovce hlásiť do 48 hodín,“ pokračuje Viliam. Zvieratá s&nbsp;ním na štvorkolkách hľadali aj dobrovoľníci, no nádej, že ešte nejaké objavia, sa každú hodinu vytráca. Po­dľa všetkého príde aj o&nbsp;plemenného barana, ktorého kúpili pred pár mesiacmi.

„Veterinár zistil, že si odtrhol šľachu. V&nbsp;panike z&nbsp;útoku zrejme na niečo skočil. Inak viditeľne zranený nie je, takže do škôd ho počítať nesmiem,“ mávne rukou Kysučan. Každá mŕtva a&nbsp;stratená ovca má podľa neho hodnotu približne 300 eur. „Tie, ktoré nenájdeme živé, nemajú proti vlkovi šancu. Dokonca si myslím, že dospelé šelmy na nich učia mláďatá loviť,“ ukáže nám zábery, ktoré sú vhodné len pre silné povahy. Z&nbsp;jednej ovce ostala hlava a&nbsp;chrbtica, no viaceré mali okrem hrdla dohryzené aj iné časti tela.

Vlk denne môže prejsť aj 50 kilometrov. Pri útoku veľakrát naruší hierarchiu stáda a&nbsp;zabije zvieratá, ktoré mali pre chovateľa nenahraditeľnú hodnotu. No Viliam namiesto toho, aby sa venoval svojmu podnikaniu, teraz bojuje s&nbsp;byrokraciou. Fotí každú uhynutú ovcu, ku ktorej pridáva súradnice aj čas nálezu, diskutuje s&nbsp;ochranármi o&nbsp;tom, či mal na oplotení košiara tri alebo štyri šnúry. „Máme doma suku československého ovčiaka, psa, ktorý má v&nbsp;génoch kúsok vlka. Tá keď sa rozhodne preskočiť dvojmetrový plot, tak to urobí. Keď sa vlk prehupne ponad oplôtok, je jedno, koľko je tam šnúr. Šelma sa ich nedotkne a&nbsp;elektrina ju nekopne,“ hovorí Miroslav Koniar.

Ideme na opačnú stranu doliny, k&nbsp;druhej čriede. Pasie sa vysoko nad údolím, medzi brezami. „Česi, ku ktorým je od nás na skok, dostávajú stopercentné dotácie na elektrické oplotenia aj výcvik psa. My ani náhodou. Každý si myslí, že keď za ovcu utŕžime finančnú náhradu, je to vybavené. Ale my sme ju museli vychovať a&nbsp;každý rok by mi možno dala dve jahniatka,“ lúčia sa s&nbsp;nami otec a&nbsp;syn Koniarovci, ktorí po útoku vlkov prišli asi o&nbsp;desatinu svojich oviec. Pýtame sa preto osadníkov, či sa neboja chodiť do lesa.

„Zvieratá v&nbsp;prírode sú tu zatiaľ plaché. Schovajú sa skôr, ako sa k&nbsp;nim vôbec priblížime,“ povie nám blízko kopanice U&nbsp;ŠulcovDominik Malík. O&nbsp;seba a&nbsp;syna Jakuba, s&nbsp;ktorým sa vybrali na výlet na bicykli, strach nemá. „Vyrástli tu už otcovi rodičia a&nbsp;ni­kdy som nepočul, že by ich dravé šelmy desili. Naopak, je tu pekná príroda, ticho, historický most z&nbsp;druhej svetovej vojny, veterný mlyn. Nad dedinou je pútnické miesto Živčáková s&nbsp;vyhliadkovou vežou, na jej začiatku ropný prameň. Kto sem príde za relaxom, neoľutuje,“ uzatvára mladý muž, ktorý pracuje ako letový dispečer vo Viedni.

Ochranári podľa stôp zistili, že na Kysuciach sú tri svorky a&nbsp;jeden vlčí pár. V&nbsp;Korni sme sa dozvedeli, že v&nbsp;ostatných mesiacoch šelmy útočili aj na stáda oviec na Jablunkovsku na Morave. Tam usmrtili viac ako dve desiatky oviec. Vyhláška k&nbsp;zákonu o&nbsp;ochrane prírody určuje, že pri zvieratách musí byť pastier a&nbsp;psy, inak sa môžu pásť len v&nbsp;oplotenom košiari. Celkovú škodu, ktorú farme predátory spôsobili, určia ochranári, ale až vtedy, keď všetky dohľadané ovce zaženú z&nbsp;lesa a&nbsp;spočítajú. Vlk je už tri roky celoročne chránená šelma.

Vlk osídľuje väčšinu horských území stredného Slovenska, Oravy, Kysúc, severu východného Slovenska až po Poloniny. Jeho populáciu odhadujeme na 500 až 700 jedincov.
Vlky žijú v&nbsp;rodinných svorkách. Je v&nbsp;nej alfa pár a&nbsp;jeho aktuálne potomstvo, dva až päť kusov, plus jedinci z&nbsp;minulých vrhov. Celkový počet môže byť od dvoch až po šesť či deväť kusov, – opisuje odborník na veľké šelmy zo Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky Ján Slovák.
Človek nie je korisťou vlka, no lokálne môže jedna svorka spôsobiť konkrétnemu subjektu aj vážne škody na domácich a&nbsp;hospodárskych zvieratách.

Na človeka neútočí

Zhovárame sa s&nbsp;riaditeľom Zväzu chovateľov oviec a&nbsp;kôz na Slovensku Slavomírom Reľovským.
Na Slovensku je dnes približne 400 salašov, na lúkach sa pasie asi 294-tisíc oviec. Viete to porovnať s&nbsp;minulosťou?
Tradičné salašníctvo na Slovensku sa na dlhý čas ocitlo na okraji záujmu štátu. Hoci dotácie doň sú konečne o&nbsp;čosi vyššie, takmer dvadsať rokov boli podporné mechanizmy pre chovateľov oviec a&nbsp;kôz nízke. Tým pádom klesol počet salašov i&nbsp;oviec na dnešnú úroveň. Len pre zaujímavosť, pred desiatimi rokmi sme ich chovali približne 440-tisíc, pred rokom 1989 vyše milióna.
Je to len tým, že práca na salaši je namáhavá?
Dnes už nenájdeme nikoho, kto by robil sedem dní v&nbsp;týždni 24 hodín denne. Na jedno miesto potrebujeme troch-štyroch ľudí, ktorí pracujú 40 hodín týždenne. Ovce chováme predovšetkým v&nbsp;horských a&nbsp;podhorských oblastiach, národných parkoch, na chránených krajinných územiach. Tu je toľko predátorov ako vari nikdy predtým, no každý sa to bojí nahlas povedať. Chlapovi, ktorého prijímame do zamestnania, povieme, že na paši mu cestu môže skrížiť medveď alebo vlky. A&nbsp;on ich bude so psami musieť brániť. Vtedy skoro každý cúvne a&nbsp;povie, že za žiadne peniaze na salaš robiť nepôjde.
Bača pri našej dedine mal kedysi košiar zbitý z&nbsp;obyčajných drevených dosiek, pri nich dva čuvače. Vlk či medveď sa okolo nich nikdy nepotuloval. Čo sa zmenilo?
Rovnováha medzi prírodou a&nbsp;človekom, ktorý v&nbsp;nej žije. Pred rokom 1989 sme na Slovensku pásli ovce na tých istých miestach, kde ich vyháňame dnes. Bolo ich skoro štyrikrát viac a&nbsp;spomenie si niekto na útok vlka? Chovateľ si teraz chráni svoj majetok najlepšie, ako vie. Má elektrické oplotenie, svetlá i&nbsp;cvičené psy. Ale predátorov je tak veľa, že mu nepomôžu žiadne preventívne opatrenia. Potom zistí, že prichádza o&nbsp;produkciu mlieka a&nbsp;syra a&nbsp;zo svojho podnikania nevie vyžiť. Zruší chov a&nbsp;skončí.
S&nbsp;ministerstvom životného prostredia ste podpísali dokument, kde odškodňovanie chovateľov oviec je konečne na slušnej úrovni.
Nie všetko je o&nbsp;peniazoch. Keď napríklad farmár z&nbsp;Kornebuduje svoje stádo desiatky rokov a&nbsp;o&nbsp;jeho genetiku príde po jednom útoku, je to pre neho frustrujúce a&nbsp;demotivujúce. Predstavte si, že máte notebook, do ktorého si štvrť storočia ukladáte svoju prácu. Niekto príde a&nbsp;zničí vám ho. Štát vám dá peniaze na nový, no vy v&nbsp;ňom máte všetky najcennejšie informácie, ktoré ste si roky ukladali. Poteší vás finančná náhrada, keď o&nbsp;ne prídete?

Vlky vydesili Kysuce: Dohrýzli a rozohnali 80 oviec, nešťastný farmár ich stále hľadá po lese

Výber pre vás

Vlky vydesili Kysuce: Dohrýzli a rozohnali 80 oviec, nešťastný farmár ich stále hľadá po lese

Súvisiace články

FOTO Z auta zostal len šrot: Mladík ho roztrhol na dve polovice! Stáli pri ňom všetci svätí

Sestričke musel zakričať, že nezomrel: Známeho trénera zrazilo auto, už ho prikryli plachtou

Ťažké dni horských záchranárov: Mladí Izraelčania kolabovali v Tatrách, Slovenka nad Terchovou

Sedliak z kabaretu: Slávny komisár Maigret vymenil najkrajšie ženy sveta za život na farme

Hotelieri sa búrili kvôli Kamenického DPH: Andrej Danko buchol po stole a zrazu je všetko inak

Výber pre vás