Katarína Šelestiaková

Vládny Smer dáva zásluhu na vyšetrovaní tímu Tibora Gašpara.Pravda je taká, že dočasný policajný šéf Milan Lučanský ako prvé po nástupe do funkcie avizoval „jemné zmeny“. Ako sa vtedy vyjadril - chce tento tím kvantitatívne a kvalitatívne posilniť.&nbsp; „Vzhľadom na moju minulosť, že som pracoval na viacerých vraždách, chcel by som vniesť aj cestou ľudí, s ktorými som pracoval, nejaký iný pohľad, aby sa to pohlo,“&nbsp;uviedol pred pár mesiacmi.

Zmeny v&nbsp;tíme priznal aj na minulotýždňovej tlačovej konferencii, na ktorej verejnosť informoval o&nbsp;postupe polície pri vyšetrovaní. Podľa Lučanského vedúci vyšetrovacieho tímu zostal, prišlo však k výmene viacerých ľudí na nižších postoch.

Priznal aj to, že v&nbsp;radoch policajtov, ktorí na prípade pracovali a&nbsp;pracujú bola istá skepsa. „Skepsa bola jedine na začiatku vyšetrovania, keď došlo k&nbsp;určitým pochybeniam.“ Po pár mesiacoch tak policajný šéf oficiálne potvrdil, že vo vyšetrovaní môže prísť k viacerým procesných chybám, ktoré môžu mať dosah na celé vyšetrovanie.

A&nbsp;o akých pochybeniach to Lučanský vravel? Takže to zhrňme:

"Šéf protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer nemal na mieste činu čo robiť" – svojou otvorenosťou mnohých prekvapil Lučanský.&nbsp; Na rozdiel od predchodcu priznal to, čo Gašpar celý čas zľahčoval a&nbsp;spochybňoval. Teda, že na začiatku vyšetrovania vznikli chyby.

Jeho predchodca Gašpar viackrát &nbsp;najskôr tvrdil, že šéf protikorupčnej jednotky &nbsp;nebol na mieste činu. Neskôr priznal, že sa tam Krajmer nachádzal a&nbsp;nevidel na tom nič zlé.

Nuž, iný názor na to má Lučanský, podľa ktorého prítomnosť človeka na mieste činu, ktorý tam nemá čo robiť, môže&nbsp;dokonca spochybniť dôkazy. „Ja si myslím, že áno. Peter Hraško (riaditeľ NAKA) ako nadriadený tam mohol byť, ale Krajmer tam podľa môjho uváženia nemal čo robiť,“&nbsp;povedal pre médiá.&nbsp;

Gašpar takisto obhajoval patológa, ktorý na mieste činu pochybil. Tvrdil, že „na prehliadku tiel obetí trestného činu postačuje lekár, ktorý absolvoval niekoľkohodinové školenie“. Lekár Abdolrez Majidi posunul deň vraždy Jana Kuciaka jeho snúbenice Martiny o&nbsp;tri dni neskôr. Ako táto chyba mohla ovplyvniť ďalší priebeh vyšetrovania, si radšej ani nepredstavujme. Odborníci však na rozdiel od Gašpara na fakt, že miesto činu obhliadal patológ, ktorý na to nie je kvalifikovaný, kriticky poukázali.

Priebeh vyšetrovania bude mať vplyv aj na dôveru v&nbsp;štát a&nbsp;v&nbsp;políciu. Ako sa Lučanskému podarí vylepšiť status polície v&nbsp;očiach verejnosti, bude zrejmé pri ďalšom prieskume verejnej mienky. Tá totiž v&nbsp;marci, teda mesiac po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, nebola polícii práve naklonená.

Politik Smeru Blanár sa včera mýlil, keď tvrdil, že Slováci dôverujú polícii, len je tá dôvera spochybňovaná. Nuž dáta hovoria jasne. Podľa údajov Eurobarometra z marca 2018 vyplýva, že 55 percent Slovákov nedôveruje polícii, čo je najviac v EÚ.

Vražda Kuciaka odkryla aj pomery v polícii: Od pochybení a skepsy až k dolapeniu páchateľov. Dalo by sa to aj za Gašpara?

Výber pre vás