Plus 7 dní

Možno vám niečo z toho preletí hlavou, keď okolo vás prefrčí auto, ktoré má namiesto štandardnej evidenčnej značky nápisy ako ZA VODOU, PE RFECT, SC ANDAL, PO LICIA, HE RECKA, BA RONKA, BA BULKY, SC HUMMI, ZA BRZDI či PO NORKA.

Hoci na prvý pohľad sa môže zdať, že kreativite sa v tomto smere medze nekladú, opak je pravda. Nie všetko, čo vám napadne, môže byť zapísané ako evidenčné číslo vozidla. Nám sa však podarilo nájsť automobil s „menom“, ktoré patrí skôr do kategórie deťom a ľuďom s „dobrou výchovou“ neprístupný. MA MPICI.

Tmavomodrý starší bavorák s takým evidenčným číslo jazdí po Bratislave a okolí. Nejednému prudérnejšiemu šoférovi či šoférke zrejme zíde na um, ako je vôbec možné, že polícia dala značke MA MPICI zelenú. Strážcovia zákona to však až tak dramaticky nevidia a pre kreativitu vodičov zjavne majú pochopenie. „Uvedené evidenčné číslo bolo zo strany dopravného inšpektorátu posúdené ako prípustné znenie,“ uviedla hovorkyňa policajného prezídia Denisa Baloghová.

Zákon pritom hovorí, že polícia nesmie prideliť evidenčné číslo, v ktorom sa nachádzajú hanlivé, zosmiešňujúce, pohoršujúce či urážajúce výrazy, alebo znaky, ktoré v kombinácii s označením okresu tvoria takéto výrazy. Polícia je presvedčená, že značka MA MPICI ani do jednej z menovaných skupín nepatrí.

„Je to vulgárne? Ja si pod tým nepredstavujem nič vulgárne. Toto spojenie pre mňa predstavuje niečo pohodové, keď si človek nerobí starosti, keď je nad vecou. No každý nech si pod tým predstaví, čo chce. Je tam viac významov,“ reaguje vlastník kontroverzného evidenčného čísla, dvadsaťsedemročný Milan z Malaciek. Evidentne si nič nerobí ani z reakcií okolia. „Niektorí sa zasmejú a fotia si to. A niekto si na tom lieči komplexy a reaguje negatívne. Pýtam sa ho, čo mu vadí, či mu to ubližuje, alebo ho to uráža, lebo mne prekážajú v živote iné veci a nie takéto hlúposti.“

Dopraváci na Slovensku pridelia ročne viac ako dvetisíc tabuliek s voliteľným evidenčným číslom.

„Najväčší záujem je o názvy firiem, krstné mená osôb, rôzne opakujúce sa písmená, čísla alebo značky vozidiel. Stretávame sa aj s požiadavkami o vydanie vtipných tabuliek, prípadne tabuliek ako Devil, Zmija a podobne,“ menuje policajná hovorkyňa Baloghová.

Mnohé vtipné a originálne výrazy, ktoré vznikajú v kombinácii so skratkou slovenských okresov, možno nájsť v internetovej galérii tridsaťdvaročného Michala zo Senca. Súčasťou pozoruhodnej zbierky sú aj autá jeho rodiny, z ktorých jedno sa hrdí „menom“ SC ANDAL.

„V galérii je už vyše päťtisíc fotografií. Posielajú mi ich ľudia alebo si ich fotím na cestách. Je to moja záľuba,“ hovorí zberateľ. On sám rozlišuje štyri skupiny ľudí, ktorí si na vozidlo dávajú netradičné evidenčné čísla. „Tí, ktorí nechcú byť tuctoví a nechcú mať číslo pridelené systémom, čiže naordinované. Sú aj takí, ktorí neriešia peniaze, lebo taká značka stojí 360 eur. Ďalšou skupinou sú ľudia, ktorí tabuľku využívajú ako reklamu pre svoju firmu. Do poslednej skupiny patria tí, ktorí majú filipa a chcú byť originálni. To som ja a veľa ďalších zo Slovenska,“ polichotí si Michal. Vrásky na čele mu robí len slovenská legislatíva, ktorá nedovoľuje prenášať kreatívne výtvory na iné autá. V praxi to znamená, že keď automobil s takým evidenčným číslom predáte, stratíte aj nárok na netradičné „meno“.

Michal sa preto rozhodol zabojovať za zmenu zákona a rozbehol petíciu, ktorú vraj podpísalo vyše tisíc ľudí. „Evidenčné číslo je momentálne viazané na VIN číslo vozidla. Ak však majiteľ zaplatí 360 eur, chce ho mať doživotne,“ dôvodí. Michal usiluje o to, aby evidenčné číslo vozidla bolo evidované na rodné číslo alebo IČO majiteľa tak, ako to funguje aj v iných krajinách.

„Ak predám svoje auto so značkou SC ANDAL do Bratislavy, zahodia ju. Znehodnotia moje peniaze, znečistia životné prostredie a ja musím zaplatiť ďalších 360 eur za novú značku. Navyše, rovnakú už nedostanem,“ vysvetľuje zámer petície, ktorej výsledkom by mala byť možnosť preniesť si evidenčné číslo na nové vozidlo.

Psychológ Dušan Fabián hovorí, že špeciálne evidenčné čísla na autá volí pestrá skupina ľudí a nemožno ich zaškatuľkovať. „Rozhodne môžeme pozorovať túžbu po kreatívnom sebavyjadrení, tvorivosť, a to z rozličných dôvodov.“

Zároveň pripúšťa, že ide tiež o trochu exhibicionistické gesto. „Častejšie to robia muži, no stačí sa pozrieť na prírodu - hmýri pestrosťou a farbami samcov. Takto súťažia, aby zaujali samičky. Hovorím síce o prírode, ale svoje zohráva aj motív zaujať, upozorniť, zviditeľniť sa, stať sa zaujímavým, zvláštnym. Je to podobné, ako keď muž príde do kaviarne a na stôl si vyloží veci, ktoré môžu demonštrovať, že je na tom vynikajúco, že je lepší,“ dodáva odborník.

Vulgárni machri? Evidenčné čísla, ktoré sú na hranici slušnosti

Výber pre vás