Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje

Veronika Cosculluela

Predstavte si, že celý život pracujete pre štát. Ministerstvo vás vyhodí spôsobom horším, ako by naložila súkromná firma so zamestnancom, ktorý jej zavaril. Dôvod výpovede vám nedáva zmysel, a tak sa s vierou, že ste v práve, obrátite na advokátku. Tá za vás vedie 12-ročný súdny spor a na konci, keď už vyhráte, zažijete namiesto oslavy ďalšiu facku. Eva Hudecová si tento scenár predstaviť nemusela. Zažila ho na vlastnej koži a svoj boj Dávida s Goliášom rozpráva, lebo vie, že nie je ani prvá, ani posledná.

Od konca na začiatok „Keď mi zablokovali účty, bola som na infarkt. Strašný pocit. Ja som predsa nič neurobila, nič zlé som nevykonala. Pochybil štát, ale bola som to ja, kto bol potrestaný,“ rozpráva pani, ktorú by ste na sedemdesiatničku netipovali. Má husté sivé vlasy, pleť skoro bez vrások a na sebe čiernu športovú mikinu. Aktívna dôchodkyňa vraví, že keby nebola šedivá, iste by ošedivela vtedy, keď jej koncom februára cez exekúciu zablokoval účty exekútor v službách ministerstva dopravy. Predchádzalo tomu dvanásť rokov súdnych konaní. Kým sa dostaneme k čerešničke na torte, poďme na začiatok príbehu. Písal sa rok 2008. Štátna zamestnankyňa Eva Hudecová prišla ako každé iné ráno do práce. Svoj stôl a stoličku mala na dnes už neexistujúcom ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja. Sídlili v dnes už rovnako neexistujúcich kanceláriách budovy Apollo. Ona mala v osobnom úrade rezortu na starosti personálne veci, dvaja najbližší kolegovia vzdelávanie. Všetci traja podišli k svojim počítačom, položili tašky, sadli, zapli mašiny. Nefungovali. „Vtedy nám bolo jasné, že sa niečo deje,“ spomína si.

Nadbytočná dôchodkyňa To, že sa veci na ministerstve „dejú“, samozrejme, vedela. V mnohých inštitúciách štátu vtedy prebiehali organizačné zmeny. Niektoré miesta sa rušili. Všetko to riešili múdre komisie, ktoré plánovali plány a schvaľovali listiny potrebných a nepotrebných. Nakoniec však všetko bolo vyriešené „podľa toho, ako si kto potreboval koho uložiť“ - zhodnotili pamätníci tohto obdobia. Eva bola čerstvá dôchodkyňa a v službách štátu pracovala od roku 1995. A hoci pracujete na personálnom a o mnohom tušíte, ak sa koniec v práci týka vás, zvláštnym pocitom neujdete. Nenapadlo jej, že sa pred Vianocami roku 2008 stane „nadbytočnou“. Pri svojom počítači, na ktorom už nefungovalo jej heslo, čakala do deviatej, kým si ju zavolalo vedenie do kancelárie. „Povedali mi, za akých okolností končím, odchodné, odstupné, v zmysle zákona aj kolektívnej zmluvy,“ rozpráva. „Celý proces bol absurdný. Bola vyhodená, lebo si niekto vymyslel, že nemá kvalifikačný predpoklad na svoju prácu,“ zapája sa do rozprávania svojej klientky advokátka Zuzana Zajíčková. Táto štíhla ostrá červenovláska zastupovala aj odídencov z STV, ktorých v roku 2003 prepúšťal vo veľkom Richard Rybníček. Komisia na uskutočnenie organizačnej zmeny advokátke povedala, že mala začať študovať na vysokej škole. Nezačala, smola, dovidenia. Taký argument na prepustenie by aj bol v súlade so zákonom, keby bola Eva vekovo aj služobne mladšia. Vzhľadom na svoj vek aj na odrobené roky sa brala ako vysokoškolák. „Papier, ktorý mi dali podpísať, som len vzala na vedomie.“

Dva súdne procesy Rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zažalovala na správnom súde. Advokátka vysvetľuje, že pani Hudecovú prepúšťalo ešte ministerstvo podľa starého zákona o štátnej službe, a tak sa museli obrátiť na tento špeciálny súd. Na ich veľké prekvapenie tam však v roku 2012 prehrali. Odvolali sa. Spis putoval na Najvyšší súd. Tam boli o dva roky neskôr úspešné. „Vedeli sme, že sme v práve. Je elementárna znalosť spočítať si to. Je hanba, ako rozhodol krajský súd, lebo ešte si aj vyžiadali 60 dní na vyhotovenie rozhodnutia namiesto tridsiatich dní a ani za ten čas si to sudcovia v senáte nevedeli spočítať,“ komentuje proces Zuzana Zajíčková. Rozsudok Najvyššieho súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť v januári roku 2015, zrušil rozhodnutie zamestnávateľa ako nezákonné. To znamenalo, že pani Hudecová bola stále zamestnankyňou rezortu. Druhý proces sa viedol o náhradu tarifného platu. Ten sa skončil vlani v marci a v máji nadobudol právoplatnosť. „Zmysel zákona o štátnej službe bol, že zamestnanec by mal dostať celú náhradu mzdy, a ak sa medzitým zamestnal v inom štátnom úrade, iba z nej odrátať toto obdobie. Pani Hudecová však zamestnaná v inom služobnom úrade nebola. Mala záujem dohodnúť sa po rozsudku Najvyššieho súdu s ministerstvom, ale oni jej ani nevedeli ponúknuť adekvátne miesto, hoci spor trval roky,“ vysvetľuje advokátka. Presne 15. júna 2015 sa nakoniec Eva Hudecová dohodla na ukončení štátnozamestnaneckého pomeru.

Šialená exekúcia Súd rozhodol o výške náhrady tarifného platu a dôchodkyni nariadil, aby ministerstvu vrátila odstupné. Povedzme si to v číslach: Eva Hudecová mala dostať desaťnásobne viac, ako vrátiť. Jedna aj druhá strana dostala termín, do ktorého má svoj záväzok vyplatiť. Rezortu uplynul čas skôr, ale svoj záväzok neplnil. Pani Hudecovej termín na platbu ešte nevypršal, ale už dostala od rezortu dve výzvy, nech si záväzok voči nemu plní. Rezort panikáril, obával sa, že ak zaplatia a ona nie, bude problém získať „svoje“ peniaze späť, lebo stará dáma žije len zo starobného dôchodku. Bránili sa podaním dovolania, ale nezaplatili ani len 12-násobok náhrady tarifného platu, ktorý je garantovaný zákonom a ktorý by v každom prípade museli zaplatiť. Argumenty, ktoré uviedlo ministerstvo ako dôvod, prečo sa tak zdráhalo súdny rozsudok vykonať, považuje Zuzana Zajíčková za cynické. Číta zo spisu niekoľko viet, ktoré ministerstvo napísalo: „Mohlo by sa stať, že oprávnená by nemala z akých prostriedkov uhradenú výšku funkčných platov vrátiť, aj prípadné exekučné konanie by vzhľadom na jej vek a predpokladaný jediný príjem vo forme starobného dôchodku mohlo byť neúspešné.“ Alebo ešte nižšie veta, ktorú si neodpustili zvýrazniť a podčiarknuť: „Ujma hroziaca na strane ministerstva niekoľkonásobne prevyšuje ujmu na strane oprávnenej.“ „To je Hlava XXII,“ komentovala advokátka absurdnosť argumentov, ktoré nič nedlhujú dialógom v slávnej knihe Josehpa Hellera. Obe strany siahli po exekútoroch. K exekúcii zo strany ministerstva došlo spôsobom, ktorý dôchodkyni vyrazil dych. „Nedostala som však ani len upovedomenie o exekúcii. Začalo sa to 17. februára, keď mi zablokovali účty, a až 28. februára mi bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, že teda beží,“ opisuje pani Hudecová. Exekútor bol poverený súdom a do troch dní mala všetky účty zablokované. Ocitla sa na mizine. Nemohla hýbať ani so svojím dôchodkom, nervózna bola aj z toho, že neodišli nastavené platby, trvalé príkazy za plyn či elektrinu. Osemtisíc eur, teda to „bezdôvodné obohatenie“ z vyplateného odstupného spred 12 rokov, ktoré od nej chcelo ministerstvo, poslala tak rýchlo, ako len vedela. V piatok 11. marca peniaze odišli, v pondelok telefonovala exekútorskému úradu, aby si overila, že platba docestovala. Po mesiaci bez jedného dňa jej konečne účty odblokovali.

Trestný čin? Zostalo už len získať asi 80-tisíc v hrubom od ministerstva. Pani Hudecová s právničkou tiež využili ako páku podanie návrhu na exekúciu. Ministerstvo sa bránilo zaplatiť zubami-nechtami. Platiť sa mu nechcelo, lebo zákon o rozpočtových pravidlách hovorí, že na prostriedky zo štátneho rozpočtu sa nevzťahuje exekúcia. „Písali sme hovorcovi, komunikačnému odboru, ministrovi, na personálny odbor, právny, všetci to mali v mailoch, aj ministerstvo malo výzvu na zaplatenie v elektronickej schránke. Nemohli sa tváriť, že o tom nevedia. Pán exekútor bol niekoľkokrát na osobnom rokovaní s rôznymi štátnymi úradníkmi a napokon aj s generálnym tajomníkom služobného úradu a povedal mu, že sme ochotní ísť do všetkého - do ústavnej sťažnosti aj do trestného oznámenia na ministra. „Pretože nevyplatenie mzdy a odstupného je trestný čin,“ referuje Zajíčková. V januári, keď bol už nový rozpočtový rok, už s týmto výdavkom musel rezort počítať. Na ministerstve tiež dostali novú výzvu na vyplatenie záväzku a zrazu prišli z ministerstva peniaze pani Hudecovej. „Dovoľujeme si podotknúť, že sama pani Hudecová, ktorá nám na základe rovnakého rozsudku bola povinná vydať bezdôvodné obohatenie, takto urobila len niekoľko dní pred našou úhradou,“ napísal Martin Petro z tlačového oddelenia ministerstva v reakcii. Spory ministri často dedia. V tomto prípade tvrdí ministerstvo dopravy a výstavby, že pani Hudecová ani nebola ich zamestnankyňou alebo pracovníčkou zaniknutého rezortu výstavby a regionálneho rozvoja. Bránia sa zo „svojho rozpočtu“ odčerpať financie za chyby predchodcov. No a bývalí zamestnanci, ktorí sa obracajú na súdy a navyše vyhrajú, nie sú veľmi populárni. Na ich výhry sa často zložia aktuálni zamestnanci, ktorí takto prídu o svoje odmeny. Aj preto sa rozhodla Eva Hudecová ísť do novín len so svojím menom, ale fotografovanie odmietla. Počas 12 rokov zažila nielen stres, ale aj aj zdravotné problémy. Stále si nemôže úplne vydýchnuť. Teraz ju čaká kopa vybavovačiek. Pre cirkus s exekútormi dostala totiž na účet hrubú sumu. Teraz musí nájsť spôsob, ako z nej zaplatiť za tie dlhé roky daň, odvody do Sociálnej poisťovne, zdravotné poistenie. Mal by to byť bývalý zamestnávateľ, kto opraví škody, prihlási svoju zamestnankyňu do poisťovní, vypíše evidenčný list dôchodkového poistenia aj potvrdenia o zdaniteľných príjmoch. Sumy by zrazili z hrubej náhrady mzdy, ktorú uvádza súdny rozsudok, a Eva Hudecová by nemala žiadne behačky po úradoch. Mohla by sa len tešiť z čistej výhry. V tomto zapeklitom prípade je však, zdá sa, všetko naopak.

Výhra bez radosti Radosť z dobrého konca je akási neviditeľná. Stála tá 12-ročná bitka za to? Pýtame sa. „Určite, vďaka pani Zajíčkovej. Ja by som to nevydržala. Veľa ľudí by to vzdalo,“ vraví. Advokátka pritakáva. „Toto nie je jediný môj klient, ktorého zastupujem proti štátu, som zvyknutá na takéto konanie. Majú peniaze, majú čas, hlavne nenesú zodpovednosť. Ak sa niekoho chcú zbaviť, zbavia sa rýchlo. Je im jedno, či porušia zákon alebo nie. Je im jedno, ako sa naloží s osudom ich zamestnanca. Dajú si na jeho miesto svojho, čas plynie, prídu voľby, prídu ďalší zamestnanci. Len to zničí ľuďom život,“ povedala. Pani Hudecová sa zdráha povedať, čo by chcela, čo si chce splniť ako sen. Ministerstvo navyše napísalo, že spor nepovažuje za skončený, a podalo dovolanie. „Podľa zákona sa garantuje 12 mesiacov náhrady mzdy. Zvyšné obdobie sa môže znížiť, ak to zamestnávateľ namietne. On znáša dôkazné bremeno a musí preukázať, že zamestnanec mal lepšiu prácu. V prípade pani Hudecovej k takýmto okolnostiam nedošlo, len ministerstvo sa bráni, lebo v ich ponímamí akože chránia hospodárnosť nakladania s verejnými prostriedkami. To je absurdné, lebo to išlo cez exekútora a zvýšilo sa to minimálne o 20-tisíc,“ vysvetľuje argumenty Zuzana Zajíčková.

Zamestnávateľ ako každý iný Ísť do dlhoročného sporu so štátom vraj ani jednu z týchto žien neodradilo. Hoci to vyzerá zvláštne, opakujú nám, že „je to jednoducho spor zamestnanca so zamestnávateľom“. Bodka. „V tomto smere štát nevystupuje ako nadriadený orgán, ktorý subjektom ukladá povinnosti, ale normálny zamestnávateľ. Je zvrátené, aby si štát uzurpoval právo nemusieť platiť záväzky, o ktorých rozhodol štát v zastúpení súdu, že ich platiť musí. To sa môže týkať akéhokoľvek štátneho zamestnanca,“ vraví právnička. Namieta tiež, že hoci nie celý čas, aspoň posledné roky zastupovala rezort externá advokátska kancelária. „Na to, aby človeka prepustili, im stačia právnici na ministerstve, ale keď sa ten dotknutý človek, ktorý nemá prácu, má brániť, postavia proti nemu advokátsku kanceláriu, ktorá ešte zvyšuje trovy.“ Ona zastupovala Evu Hudecovú za budúce trovy, o ktorých rozhodne súd po skončení celej veci. lebo verila, že zákony nepustia ani v boji proti štátu, ktorý ich vymýšľa a mení.

Zlý sen: Po 12-tich rokoch vyhrala pani Eva spor so štátom. Zrazu jej zablokoval účet exekútor

Výber pre vás

Zlý sen: Po 12-tich rokoch vyhrala pani Eva spor so štátom. Zrazu jej zablokoval účet exekútor

Súvisiace články

Sudkyňa Záleská by mala podľa Fica skončiť: Šéf Smeru reaguje na telefonát s mafiánom Zemanom

Súdna mapa nemá podporu všetkých poslancov: Opäť ju odložili. Kde to viazne?

V Prahe zadržali Agha, odsúdeného v kauze TV zmeniek: Všímavý občan ho zachytil na úteku

Výber pre vás