Zmizol bez stopy, dnes žije v Dánsku. Príbeh malého Thomasa patrí k najväčším záhadám Tatier

Thomas ako desaťročný bez stopy zmizol v Západných Tatrách. Dnes je učiteľ a žije v Dánsku

Desaťročný Thomas prežil sám dve noci v divočine. Jeho mama nám opísala čím všetkým si prešiel

Ján Dzúr

Jonathan a&nbsp;Soňa Grestyovci sú britsko-slovenský manželský pár, ktorý býva v&nbsp;peknom domčeku na okraji Prešova. Hoci nemajú auto a&nbsp;Jonathan nevlastní ani mobilný telefón, žijú veľmi rušným kultúrnym životom. Domáci pán sa živí ako vysokoškolský lektor anglického jazyka, prekladateľ a&nbsp;spisovateľ, pani učí angličtinu na prešovskom evanjelickom gymnáziu, spieva v&nbsp;spevokole a&nbsp;organizuje koncerty. Ich dcéra Natália pôsobí v&nbsp;Portugalsku, syn Thomas v&nbsp;Dánsku. Najbližšie Vianoce sa však všetci stretnú na východe Slovenska, kde si spomenú aj na zázrak, ktorý sa už sedemnásť rokov spája s&nbsp;ich rodinou.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/zmizol-bez-stopy-dnes-zije-dansku-maly-thomas-stravil-dve-noci-sam-tatranskej-divocine" target="_blank">ZMENIL SA NA NEPOZNANIE, POZRITE SA AKO DNES STRATENÝ THOMAS VYZERÁ</a>

"Ide o&nbsp;jeden z&nbsp;najzáhadnejších a&nbsp;súčasne najsilnejších príbehov, aké sa u&nbsp;nás kedy stali,“ spomenie si na leto 2006 dobrovoľný horský záchranár Miroslav Dzuroška. V&nbsp;Račkovej doline v&nbsp;Západných Tatrách sa vtedy stratil desaťročný Thomas Gresty a&nbsp;Miro bol súčasťou pátracieho tímu. „Spočiatku si všetci navrávali, že chlapec sa len kdesi zatúlal od skupiny detí na výlete na Jakubinu, no ani okamžité nasadenie záchranárov neprinieslo úspech,“ prezradí Miro. Zotmelo sa, nad hory sa prihnal silný dážď, studený vietor a&nbsp;blesky. Terén v&nbsp;Račkovej a&nbsp;Jamníckej doline vytrvalo prečesávali záchranári, lesníci, ľudia z&nbsp;blízkych dedín, policajti, pätnásť psov a&nbsp;dva vrtuľníky. Ale Prešovčan akoby sa prepadol pod zem.

Na stole v&nbsp;obývačke u&nbsp;Grestyovcov horia adventné sviečky. V&nbsp;kúte je opretá gitara, na poličkách sú knihy, keramika, cédečká a&nbsp;albumy s&nbsp;rodinnými fotografiami. Z&nbsp;jedného z&nbsp;nich vytiahne pani Soňa snímku Thomasa, ktorý sedí na gauči so sestrou. Je na nej krátko pred tým, ako bez stopy zmizol v&nbsp;Západných Tatrách. „Okolo desiatej večer nám zatelefonovala vedúca tábora. Oznámila, že náš syn sa stratil a&nbsp;nevedia ho nájsť. O&nbsp;polnoci sme už boli v&nbsp;Račkovej doline. Horská služba v&nbsp;tom čase pátranie pre tmu prerušila, no do lesa vošli môj manžel a&nbsp;brat. Bezúspešne. Nikoho nenašli,“ vzdychne si Soňa Grestyová.

Akcia pokračovala na ďalší deň. Nielen v&nbsp;Račkovej doline, kde záchranárov desili medvedie stopy v&nbsp;malinčí, ale aj v&nbsp;celom masíve Jakubiny a&nbsp;blízkych dedinách. Nádej na objavenie školáka hasla, no asi po 50 hodinách sa z&nbsp;vysielačky ozvala správa, ktorá hraničila so zázrakom. Jeden z&nbsp;pátračov našiel pršiplášť a&nbsp;onedlho aj Thomasa. „Zrejme si chcel zaviazať šnúrku, partiu detí stratil z&nbsp;dohľadu, a&nbsp;keď ich chcel skratkou dobehnúť, zablúdil. V&nbsp;lese spadol do rokliny, pri páde si udrel hlavu. Po viac ako dvoch nociach pod holým nebom bol taký podchladený, že ho nezachytila ani termovízia na helikoptérach,“ pokračuje pani Soňa. Paradoxne, zima jej synovi zachránila život. Okrem iných zranení mal ťažký úraz hlavy, v&nbsp;teplejšom počasí by mu hrozil opuch mozgu a&nbsp;smrť.

Do maminho náručia priviezli chlapca v&nbsp;podvese na vrtuľníku. Na hlave mal čiapku a&nbsp;pod ňou obväz, ktorý jeho rodičia nevideli. „Tešili sme sa, že si Thomasa vezmeme domov, ale záchranári nás zabrzdili – po syna s&nbsp;ťažkým zranením hlavy už letel z&nbsp;nemocnice v&nbsp;Banskej Bystrici ďalší vrtuľník. Netrvalo dlho a&nbsp;od kamarátky mi prišla esemeska, že sa za Thomasa modlia. V&nbsp;správach počula, že je vo vážnom stave a&nbsp;idú ho operovať. Zľakla som sa. Najmä keď nám v&nbsp;Rooseveltovej nemocnici povedali, že k&nbsp;nemu máme prísť až o&nbsp;dva-tri dni,“ opisuje neľahké chvíle pani Grestyová. Prešovčan mal v&nbsp;hlave krvnú zrazeninu. Komplikovaný zákrok na mozgu sa vydaril, no nadšenie rodičov brzdili lekári. „Thomas celú nezvestnosť nič nepil, nevedeli, či nemá poškodené obličky. Bol taký dehydrovaný, že sa mu šúpala koža. Po dvoch týždňoch v&nbsp;nemocnici sme išli na liečenie do Kováčovej, kde mi došlo, čím všetkým sme prešli. Syn na prechádzke vo Zvolene povedal, ako veľmi sa mu páčia vŕšky a&nbsp;pokojne tečúci Hron. Vtedy som si uvedomila, ako sa zmenil a&nbsp;v&nbsp;niečom dospel. Dovtedy nik­dy nerozprával, ako sa mu páči niečo, čo vidí. Také malé dieťa zvyčajne nekomentuje krásu prírody,“ hovorí pani Soňa, ktorú prekvapila neuveriteľná ľudská solidarita. Skoré uzdravenie chlapcovi želali záchranári, kolegovia aj úplne neznámi ľudia.

Thomas to po úraze hlavy nemal ľahké. Učil sa odznova chodiť a&nbsp;niekedy po nociach blúznil. Sledovala ho neurologička aj psychologička, musel rehabilitovať, no jeho zdravotný stav sa čoraz viac zlepšoval. Rok po úraze hlavy nemohol cvičiť, no s&nbsp;mamou dvakrát týždenne plávali. Neskôr sa dokonca vybral aj na lyžiarsky výcvik. Na rozdiel od iných detí však nosil na hlave prilbu, ktorú mu kúpil strýko a&nbsp;v&nbsp;tom čase ešte nebola povinná. „Bol mimoriadne živý a&nbsp;občas vyvádzal. Museli sme ho chrániť, pretože chcel byť v&nbsp;športe taký rýchly ako jeho rovesníci,“ zamyslí sa pani Grestyová. Jej syn je dnes už dospelý. Má dvadsaťsedem rokov, pôsobí v&nbsp;Kodani, kde vyštudoval športový manažment a&nbsp;učí telesnú výchovu. Podľa mamy si je vedomý toho, koľko ľudí mu pomohlo, a&nbsp;snaží sa im to vrátiť. Vedie dva detské futbalové krúžky, dobrovoľne pracuje v&nbsp;jednom kodanskom startupe a&nbsp;vo švédskom Malmö ešte študuje odbor šport v&nbsp;spoločnosti. Minulé Vianoce strávil u&nbsp;starej mamy v&nbsp;Londýne, v&nbsp;lete bol mame predstaviť priateľku Almu v&nbsp;talianskej Verone, kde spolu zašli na operu Carmen. Teraz v&nbsp;závere roka príde aj s&nbsp;Almou do Prešova a&nbsp;do Popradu k&nbsp;starým rodičom a&nbsp;najbližším príbuzným, kam z&nbsp;Lisabonu dorazí aj jeho sestra Natália. „Posedíme si pri vianočnom stromčeku, zjeme rybu, dáme si vianočný puding, zaspievame si. Vyberieme sa niekam na lyžovačku a&nbsp;na koncert. Hlavne, že budeme všetci spolu. Na to sa naozaj teším, po tom všetkom, čím sme prešli, nám veľa netreba,“ uzatvára Soňa Grestyová. S&nbsp;Jonathanom si príhodu z&nbsp;Račkovej doliny snažia nepripomínať a&nbsp;hovoria o&nbsp;nej len so synovým dovolením. No aj v&nbsp;nich ostáva to, čo v&nbsp;Thomasovi – dobro, ktoré videli pri jeho záchrane v&nbsp;Západných Tatrách, chcú odplácať rovnakou formou.

Chcete vedieť ako si na záchrannú akciu spomína muž, ktorý Prešovčana našiel? Jeho zážitky prinesieme na našom webe v pondelok.

Dva týždne pred začiatkom tábora v&nbsp;Račkovej doline sa u&nbsp;nás stalo povinným poistenie do hôr. Detský tábor, v&nbsp;ktorom boli aj súrodenci Grestyovci, to urobiť nestihol a&nbsp;poistený nebol. Thomasova záchrana vtedy vyšla na astronomických 600-tisíc korún, sumu, za ktorú ste si na Liptove mohli kúpiť trojizbový byt. Grestyovci už boli rozhodnutí, že predajú dom. No záchranári sa vzdali svojich miezd, priatelia založili účet a&nbsp;zvyšok doplatila jedna z&nbsp;politických strán, v&nbsp;ktorej sa na záchranu chlapca zložili.

Zmizol bez stopy, dnes žije v Dánsku. Príbeh malého Thomasa patrí k najväčším záhadám Tatier

Súvisiace články

Smrť si nevyberá. Horského záchranára šokovali dve tragédie, ktoré sa stali na rovnakom mieste

Na posádku slovenskej plachetnice zaútočili kosatky. Jeden z moreplavcov opísal chvíle hrôzy

Slávny herec rád provokuje. U nás sa pred mníškami vyzliekol donaha a Oravu nazval Rumunskom

Sex na štvrtom rande a dvetisíc eur za darčeky. Nový trend nabáda Slovenky k lakomej cudnosti

Olympijský víťaz Jozef Pribilinec túžil postaviť športový raj. Z jeho sna je miesto duchov

Výber pre vás