Venuje sa najmä politickým témam, ale píše aj o dianí z iných oblastí, napr. krimi. Má 15-ročnú novinársku prax.

Natália Podhorná

Sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko kritizuje postoj opozície i časti verejnosti k nedávno prijatej novele Trestného zákona. Nemyslí si totiž, že zachovanie súčasnej výšky trestov, prípadne ich ďalšie zvyšovanie, by viedlo k nižšej kriminalite. Opiera sa pritom o knihu stredovekého právnika a filozofa Cesara Beccaria s názvom O zločinoch a&nbsp;trestoch, ktorý považoval za jediné účinné opatrenie proti kriminalite prevenciu, nie represiu. A to pritom išlo o dobu, v ktorej sa tresty vykonávali okrem iného napríklad nabodnutím na kôl či lámaním kostí na kolese. Nejde teda o samotnú výšku trestu, ale istotu, že mu vinník neunikne. Beccariove slová potvrdili aj viaceré výskumy zo súčasnosti.

Šamko spochybňuje vyhlásenia o tom, že znížením drakonických trestov pri majetkovej alebo hospodárskej trestnej činnosti príde k&nbsp;rozvratu právneho štátu a k&nbsp;ohrozeniu bezpečnosti a&nbsp;majetku ľudí. „Tí, čo to hovoria, vychádzajú z&nbsp;toho, že doposiaľ nastavené drakonické trestné sadzby sú účinné a&nbsp;odrádzajú páchateľov od páchania trestnej činnosti. Tento mýtus vyvrátil Beccaria už pred 260 rokmi," napísal sudca na portáli <a rel="noopener" href="https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1364-naozaj-odradzaju-drasticke-trestne-sadzby-moznych-pachatelov" target="_blank">Právne listy</a>. V tejto súvislosti poukazuje na Trestný zákon, ktorý bol prijatý v&nbsp;roku 2005 a nezvyšoval drakonicky (nezmyselne) trestné sadzby z&nbsp;dôvodu, že tým spôsobí vymiznutie kriminality, ale preto, aby až 80 percent trestných vecí skončilo uzatvorením dohody o&nbsp;vine a treste a&nbsp;aby sa účinnejšie mohli vyrábať kajúcnici.

Sudca sa pozastavuje nad hystériou, ktorá vypukla po tom, ako koalícia avizovala svoje plány novelizovať Trestný zákon. Ako príklad, že vysoké trestné sadzby neodradzujú ľudí od páchania trestných činov, uvádza Spojené štáty a naopak Fínsko, kde nie sú tresty až také vysoké, ale ani kriminalita. Na Slovensku napriek vysokým trestom sedí vo väzniciach troj až štvornásobne väčší počet osôb na 100 000 obyvateľov než v Rakúsku či Nemecku, hoci tieto štáty majú výrazne nižšie trestné sadzby pri ekonomických trestných činoch. Šamko pri snahe objasniť (ne)účinnosť drakonických trestov na stav kriminality citoval známeho českého kriminológa Jakuba Drápala, ktorý poukázal na to, že trestná činnosť poskytuje okamžité zisky. „Trest ale často nasleduje až po dlhšom čase a&nbsp;jeho negatívny vplyv je v&nbsp;čase spáchania trestného činu vzdialený." A v prípade, že páchateľ koná impulzívne, napríklad keď je závislý na drogách alebo alkohole, prísnejšie tresty nepomôžu už vôbec.

Ako teda odradíme možných páchateľov?

Drápal vidí jedinú možnosť, ako odradiť ľudí od páchania trestných činov, vo zvýšení a zefektívnení objasnenosti kriminality a&nbsp;rýchlosti uloženia trestov. Šamko teda konštatuje, že vysoké trestné sadzby jednoducho nefungujú. Myslí si preto, že by sa malo prestať klamať verejnosti o tom, že zníženie trestov povedie k ohrozeniu bezpečnosti na našom území. Zároveň musí dôjsť k posilňovaniu personálnych stavov polície a k zvýšeniu vzdelanosti i technickej vybavenosti policajtov. Veľmi dôležitá je v tomto smere aj prevencia. Skutočným dôvodom rozhorčenia nad znižovaním trestných sadzieb je podľa Šamka to, že sa „zhorší prístup ku kajúcnikom a&nbsp;bez nich budeme pri objasňovaní trestnej činnosti bezradní".

Známy sudca považuje kritiku novely Trestného zákona za hysterickú: Slovákov to neodradí

Autor článku

Natália Podhorná

Výber pre vás