Plus 7 dní

Povinné odhŕňanie snehu a čistenie cudzieho chodníka možno už bude patriť minulosti. Paragrafy cestného zákona, ktorý túto povinnosť hádzal na majiteľov nehnuteľností susediacich s obecnými chodníkmi, má na stole Ústavný súd.

Podľa ombudsmanky Jany Dubovcovej sú totiž protiústavné. Napriek tomu, že v septembri poslanci parlamentu odmietli tento problém vyriešiť, črtá sa majiteľom nehnuteľností šanca, že už nebudú musieť pod hrozbou vysokej pokuty drieť na cudzom.

Ombudsmanka v podaní na Ústavný súd vyčíta zákonu, že porušuje základné práva a slobody. Príkaz majiteľom priľahlých nehnuteľností, aby sa starali o chodníky, ktoré im nepatria, je podľa nej nútená práca. A tú zakazuje viacero medzinárodných dohovorov aj Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach.

„Povinnosti, ktoré obsahujú napadnuté ustanovenie, sa dostali do slovenského právneho poriadku ako dedičstvo socialistického spoločenského zriadenia, ktoré neposkytovalo prakticky žiadnu ochranu súkromnému vlastníctvu,“ vysvetľuje ďalej Dubovcová.

Namieta tiež znevýhodnenie vlastníkov, ktorí majú majetok práve v susedstve obecnej komunikácie oproti iným vlastníkom, ktorí za susedov obecný pozemok nemajú.

<a href="https://www.pluska.sk/plus-7-dni/domov/chodnik-pred-domom-je-vas-iba-ak-treba-odhrnut-sneh-inak-patri-obci.html">Chodník pred domom je váš, iba ak treba odhrnúť sneh. Inak patrí obci</a>

Na ťahu je teda Ústavný súd, ktorý však nemá žiadnu lehotu na vyjadrenie. Nádejou môže byť názor Generálnej prokuratúry. Tú oslovil súčasný starosta bratislavského Starého Mesta Radoslav Števčík. Ešte v roku 2010 ako poslanec zastupiteľstva presadil zmenu a poslanci zrušili povinnosť obyvateľov starať sa o mestské chodníky.

Zmena v prospech obyvateľov však vydržala iba jednu zimu. Následne starostka Tatiana Rosová vrátila snehové bremeno na stranu obyvateľov. Vraj mestská pokladnica nemala peniaze na odpratávanie snehu. Števčík sa teda sťažoval na Generálnej prokuratúre.

„Dostal som od nej vyrozumenie, že táto sťažnosť je relevantná. Dospela k názoru, že povinnosti pre ľudí sú neprimerané,“ vraví Števčík. Ale nebolo by to Slovensko a slovenskí právnici, keby to nemalo háčik. Podanie na Ústavný súd sa im javí ako neúčelné. Ministerstvo dopravy totiž podľa prokuratúry pripravuje nový cestný zákon, kde to vraj bude vyriešené.

„Preto sa neobrátia na súd, ale počkajú na ministerstvo,“ dopĺňa. Zákon by mal byť „v blízkej budúcnosti“ posunutý do pripomienkového konania. Čo je však blízka budúcnosť, ťažko povedať a navyše to nič nemení na fakte, že súčasne platný zákon núti ľudí robiť na cudzom.

Aj preto ombudsmanka dala podanie na Ústavný súd a pripojila k nemu aj sťažnosti občanov. Ak by vyhlásil problematické paragrafy za protiústavné, mali by prestať platiť do šiestich mesiacov od zverejnenia v Zbierke zákonov. Naopak, ak by rozhodol, že sú v súlade s Ústavou, čo sa stalo napríklad v susednom Česku, môžu sa o zmenu postarať poslanci parlamentu.

Tak ako v Česku, kde napokon senát preniesol zodpovednosť za škody na majiteľov chodníkov, teda obce. Vo väčšine miest sa síce ľudia o obecné chodníky starajú naďalej, no obce im za to dávajú nižšie dane z nehnuteľností alebo poplatky za odvoz odpadu.

Zmeniť zákon sa pokúsili poslanci aj u nás. Odídenci z SaS v septembri navrhli, aby sa o chodníky starali ich správcovia, teda väčšinou mestá a obce. Poslanci za Smer to však nepodporili.

„Mali sme v pláne vyzbierať tridsať podpisov poslancov, aby sme to mohli dať na Ústavný súd, ale som rád, že sa toho ujala verejná ochrankyňa práv. Štát buzeruje občanov vo všetkých sférach, ale keď im má poskytnúť kvalitné verejné služby, zlyháva a tvári sa, že sa to nedá,“ myslí si predkladateľ návrhu Martin Chren.

Ako dodáva, je pripravený znovu predložiť svoj zákon, ale keďže v parlamente neprešiel, môže tak urobiť až o pol roka od prvého pokusu. Teda v marci.

Jediní, ktorí majú reálnu šancu zbaviť sa povinnosti starať sa o obecné chodníky, sú opäť obyvatelia bratislavského Starého Mesta. Nový starosta Števčík by to chcel presadiť: „Zatiaľ platí predchádzajúce všeobecne záväzné nariadenie a na jeho zmenu treba súhlas poslancov,“ vysvetľuje.

„Ak sa mi ich podarí presvedčiť, budem sa snažiť, aby sme nariadenie zmenili už tento rok. Ak sa to nepodarí, budem ich ďalej presviedčať.“

Kým obec sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú neupravenou cestou v jej správe, občania takú možnosť nemajú. Pri nehode na zľadovatenej ceste totiž vodič mal prispôsobiť jazdu podmienkam, no keď sa chodec šmykne na obecnom chodníku a zraní sa, od majiteľa priľahlého domu môže požadovať odškodné.

Paradoxne, ak chce majiteľ domu postaviť na ten istý chodník, o ktorý sa povinne stará, lešenie kvôli zatepleniu, musí zaplatiť prenájom za zabratie verejného priestranstva.

„Je absurdné, aby obyvatelia museli odpratávať sneh z chodníkov, ktoré im nepatria. Takú povinnosť máte, aj keď v danom dome nebývate - napríklad v okolí vašej chalupy. O čistotu chodníkov sa má starať ich vlastník. Ak na obecnom chodníku zaparkujete, odtiahnu vám auto, ale keď ide o čistenie, zrazu sa obce tvária, že s tým nič nemajú,“ krúti hlavou aj Chren. Vyriešenie paradoxov a nútenej práce je teraz na strane Ústavného súdu.

Zrušia ten nezmysel? Povinnosť odhŕňať chodníky rozčúlila ombudsmanku

Výber pre vás