Zúfalí farmári: Prečo obilie z tretích krajín končí v Európe, keď milióny vo svete hladujú?

Farmár z podhradia: Keby zrušili dotácie v celej Európe, konečne by tu bola zdravá konkurencia

Zúfalí farmári: Brusel nemôže za všetko. Naše vlády ich absurditám ešte nasadzujú korunu

Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy, či problematiku pracovného trhu

Peter Galan

Slnečné lúče spoza ťaživých mrakov opatrne dopadajú na krajinu presýtenú vlhkom a&nbsp;dodávajú jej takmer mystický nádych. Na jednej strane sa rozprestierajú rozsiahle borovicové lesy, ktoré lákajú výletníkov, cyklistov,&nbsp;hubárov, na opačnom konci sa k&nbsp;oblohe dvíhajú kopce Malých Karpát pretkané turistickými chodníkmi, kde si prídu na svoje i jaskyniari či skalolezci. A&nbsp;uprostred pôsobivej scenérie sú stovky hektárov rovinatej plochy okupovanej stádami hovädzieho dobytka. Kravy rôznych plemien nás v&nbsp;meravej polohe hypnotizujú veľkými očami, no keď sa pokúšame priblížiť, ustupujú do bezpečia. Toto je ich teritórium, kde trávia takmer celý rok. Za drevenými ohradami si užívajú relatívnu voľnosť, telia sa a&nbsp;vychovávajú mladé. „Veľa sa tu toho neurodí,“ podotkne riaditeľ poľnohospodárskeho podniku v&nbsp;Plaveckom Podhradí Vladimír Chovan. „Pod tenkým nánosom pôdy je pieskové podložie, ktoré sa počas najteplejších dní dokáže rozpáliť na 50 stupňov. Nechali sme to zatrávniť, postavili sme prístrešky, vetrolamy a zvieratám vytvorili ekologický priestor, ktorý je pre ne vhodnejší ako maštale. Neviem však, dokedy to udržíme. Dotácie sa po novom roku výrazne obmedzili a&nbsp;viacerí chovatelia uvažujú, že to zabalia.“

Prechádzame po hlinenej ceste k&nbsp;Sološnici a&nbsp;riaditeľ nám rozpráva o&nbsp;plemenách, okolitých zaujímavostiach i&nbsp;záhoráckych špecifikách. „Vedeli ste, že centimeter pôdy, ktorú má zmysel obrábať, sa tvorí sto rokov?“ prehodí na margo tunajšej zeme. „Ak sa z&nbsp;času na čas hovorí o&nbsp;nezmyselnom zastavaní kvalitnej ornice, nie sú to plané reči.“ Tunajšiu spoločnosť sídliacu rovno pod zrúcaninami Plaveckého hradu vedie už takmer 30 rokov a&nbsp;napriek všetkým problémom, ktoré farmárov na Slovensku stíhajú, zatiaľ naplno fungujú. Zhruba 120 ľudí sa stará o&nbsp;kone i&nbsp;dvetisíc kusov dobytka vrátane dojníc. „Keď som začínal, každá produkovala asi 2 700 litrov mlieka. Teraz okolo 12-tisíc, čo je porovnateľné so svetovým trendom. No Američania už hovoria o&nbsp;dvadsiatich tisíckach. Vývoj ide dopredu, inak by sme neprežili.“ Aj on so svojimi kolegami a&nbsp;s&nbsp;piatimi traktormi pred pár dňami zamieril na najväčší protest farmárov, aký Slovensko zažilo. Dúfa, že ďalší nebude potrebný, pretože práce majú vyše hlavy. „Je nám smutno z&nbsp;toho, že sa zatvára jedna farma za druhou. Mám pocit, že čím viac robíme, tým väčšiu stratu si vytvárame,“ skonštatuje. Nedostatky vníma na národnej i&nbsp;európskej úrovni. „Systém priamych platieb je nastavený nezmyselne, sme zavalení množstvom byrokracie, Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) je od kauzy Dobytkár prakticky nefunkčná. Projekty, ktoré sme v&nbsp;rámci výzvy na investičné dotácie podávali pred troma rokmi, sa teraz ešte len vyhodnocujú. V&nbsp;Nemecku ten proces trvá nanajvýš tri mesiace.“

V&nbsp;rozhovore minieme stáda, priľahlú dedinu a&nbsp;ocitneme sa na jednej z&nbsp;fariem, ktorá podniku patrí. Tam chovajú býky a&nbsp;kravy určené na mäso. V&nbsp;30- až 40-ročných maštaliach. „Potrebovali by rekonštrukciu, ale nevychádza, opasky máme utiahnuté na poslednej dierke. A&nbsp;technika? Ak vezmeme traktor na úver, než ho splatíme, má najazdených toľko motohodín, že ho treba vymeniť.“ Podľa neho sa situácia začala zhoršovať už po prístupových rokovaniach na prelome tisícročia, keď sme sa ocitli na európskych trhoch, ale v&nbsp;porovnaní so starými členmi Únie len s&nbsp;25 percentami dotácií. Čiastočné dorovnanie zo strany štátu raz prišlo, raz nie. Väčšinou nie. Dodnes nie sme na rovnakej úrovni a&nbsp;tvrdú konkurenciu zhoršuje dovoz z&nbsp;tretích krajín. Nielen z&nbsp;Ukrajiny, hoci tá na protestoch dominovala. „Ak aj odhliadneme od kvality, ich obilie malo smerovať do zámoria. Veď miliarda ľudí na svete hladuje. Akú má logiku, že končí v&nbsp;Únii, kde ho máme dosť? Podmienky sa aj pre západných farmárov sťažili a&nbsp;je prirodzené, že im konečne ,zablikali kontrolky‘ a&nbsp;hlasno sa ozvali.“ No v&nbsp;hre sú i&nbsp;ďalšie štáty s&nbsp;„voľnejšou“ legislatívou, ktorá umožňuje obchádzať pravidlá vyžadované na starom kontinente. „U&nbsp;nás sa postupne rušia klietkové chovy, dohliada sa na to, aby mali sliepky dostatočný životný komfort. Na druhej strane v&nbsp;Brazílii naložia na loď tisícky kureniec, ktovie, z&nbsp;akých chovov, počas plavby ich spracujú, všetok odpad i&nbsp;uhynuté zvieratá nahádžu do oceánu a&nbsp;v&nbsp;európskych prístavoch vyložia hotový produkt. Bez veľkých nákladov, bez kontrol. Je jasné, že môžu predávať lacnejšie.“

Chovan je presvedčený, že každá úľava a&nbsp;takmer všetky dotácie deformujú trh. Vie si predstaviť, že by sa podpora pre poľnohospodárov celkom zrušila. Ako to napokon mali v&nbsp;úmysle v&nbsp;Bruseli. „Ale potom všetkým, aby sa možnosti vyrovnali a&nbsp;bol férový konkurenčný boj. Bez nezmyselných nariadení a&nbsp;požiadaviek.“ Namiesto toho prichádzajú stále nové. Azda najviac farmárov hnevajú tie, ktoré so sebou prináša takzvaný Green Deal. Riaditeľ sám nostalgicky spomína, ako kedysi na hornatých štiavnických lúkach pásol kravy, ako sa mútilo maslo, z&nbsp;plátenných mechov kvapkala na zem voda z&nbsp;tvarohu a&nbsp;v&nbsp;starých peciach sa piekol výborný chlieb, ako obecná pastierka Kata vyháňala dobytok na pašu a&nbsp;človek bol viac prepojený s&nbsp;prírodou. Tvrdí však, že návrat do starých čias už nie je možný. Keď začínal ako mladý technik na družstve v&nbsp;Dolnom Dubovom a&nbsp;hovoril, že raz budeme písať na počítačoch, kolegovia na neho hľadeli cez prsty. „V&nbsp;priebehu rokov sme sa technologicky dostali na celkom inú úroveň a&nbsp;už ani traktorista si nevystačí so základným vzdelaním. Požiadavky na produkciu rastú a&nbsp;s&nbsp;našimi odborníkmi ich dokážeme napĺňať, no problém nastáva, ak nás niekto tlačí sto rokov do minulosti a&nbsp;myslí si, že kravy pri tradičnom chove budú dojiť požadované objemy. No nebudú.“

Ťažko prijíma vyhlásenia ekológov, ktorí poľnohospodárov pomaly radia k&nbsp;najväčším znečisťovateľom životného prostredia. „To, že kravy produkujú metán, nespochybňujem, ale ak aj pripustím, že by to malo byť pre životné prostredie škodlivé, popri tom produkujú množstvo mlieka a&nbsp;mäsa. Pozitíva jednoznačne prevládajú. Ako to chcú porovnávať so splodinami cestnej, lodnej či leteckej dopravy? Dobre, hráme sa na elektromobilitu, ktorá sa však týka hlavne osobných vozidiel. Čo sa urobilo pre prepravu tovarov elektrifikovanými železnicami? Nič. Namiesto toho tiahnu naprieč kontinentom nekonečné kolóny kamiónov.“ V&nbsp;tejto súvislosti spomenie pripravovanú európsku legislatívu, ktorá má zabrániť odlesňovaniu. Podľa nej majú farmári zaviesť evidenciu každého kusa dobytka a&nbsp;toho, kde bol chovaný, aby získali certifikát na jeho predaj. „Pritom my v&nbsp;Európe máme na odlesňovanie minimálny vplyv, veď nás pokutujú už za odstránenie dvadsiatich štvorcových metrov náletu. A&nbsp;tam, kde lesy likvidujú vo veľkom, napríklad v&nbsp;Južnej Amerike, si vyrobia certifikátov, koľko chcú. Kto ich skontroluje?“

Šéf poľnohospodárskeho podniku sype problémy, ktoré im „vyrába“ Únia, ako z&nbsp;rukáva. „V&nbsp;čase, keď sa klimatické podmienky dramaticky menia, nám stanovujú, kedy môžeme kosiť. Ak však týždeň prší, radšej počkám, pretože seno treba vysušiť. Inak začne hniť, vytvoria sa toxíny a&nbsp;tie potom budú aj v&nbsp;mlieku či mäse. Alebo ortofotomapy. Vypustili satelity, aby kontrolovali terén, ale potom ešte musia naši agronómovia dva týždne prechádzať celé územie, aby dáta prekontrolovali. Ďalšia vec je vyhadzovanie plôch, kde rastú stromy, z&nbsp;dotačných schém na pastviny. Stromy predsa slúžia zvieratám na prirodzenú ochranu pred slnkom. Ak sa to nezmení, farmári ich jednoducho vyrúbu. Žiaľ, ak chceme plniť všetky požiadavky Únie, od dotácií sme závislí.“ No nie za všetko môže Brusel. My si vieme situáciu sami „prisladiť“. „Je síce pravda, že na poliach nám nariadili takzvané biopásy, každá krajina si to však môže vyriešiť po svojom. Prirodzené by bolo, ak by sa tiahli po okrajoch, pri lesoch, kde by vytvárali pastvu pre zver, doleteli by tam včely a&nbsp;nesťažovali by obrábanie pôdy. U&nbsp;nás však PPA rozhodla, že sa budú tiahnuť naprieč poľami, lebo sa im to tak lepšie kontroluje. Výsledkom je, že sú plné buriny, myší a&nbsp;hrabošov.“

Poukáže i&nbsp;na zákon z&nbsp;roku 2010, v&nbsp;ktorom sa rozhodlo, že za škody spôsobené divou zverou poľovníci nezodpovedajú. „Teraz sú v&nbsp;celom okolí premnožené jelene a&nbsp;daniele, ktoré najprv zdevastovali lesy a&nbsp;už nám chodia aj do kukurice. Tú ohlodajú, zvyšok plesnivie, tvoria sa toxíny a&nbsp;všetko ide do krmiva. Napriek postrekom. Zaujímalo ma, ako to riešia biospracovatelia, ktorí postreky nesmú používať. Šokovalo ma, keď som zistil, že u&nbsp;nich sa plesne jednoducho nesledujú. Aj preto si biopotraviny radšej odpustím.“ Riaditeľ nezabúda ani na rušenie zelenej nafty, absenciu servisu a&nbsp;podpory malých farmárov, z&nbsp;ktorých mnohí ani nevedia, ako sa v&nbsp;zložitej byrokracii orientovať, rastúce daňové zaťaženie, poplatky za pôdu, DPH. „Kedy konečne pochopíme, že treba zdaňovať kapitál a&nbsp;nie prácu?“ uzatvára. „Veď aj Warren Buffett sa svojho času dobre bavil na tom, že on platí menšie dane ako jeho chyžná. Ministri na ministerstvách s&nbsp;veľkými víziami sa striedajú a&nbsp;všetci nám vysvetľujú, ako zle to robíme. No žiadny sa nespýta, ako vnímajú situáciu odborníci aj s&nbsp;polstoročnou praxou. Neveril som, že to naša generácia dokáže dostať až do takéhoto marazmu a,&nbsp;úprimne, bojím sa, čo nám budúcnosť ešte prinesie.“

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/zufali-farmari-preco-obilie-tretich-krajin-konci-europe-ked-miliony-svete-hladuju" target="_blank">Viac fotografií z farmy i protestov v GALÉRII</a>

Vlna protestov v&nbsp;krajinách Európskej únie sa spustila už koncom minulého roka, no skutočnú silu nadobudla zhruba v&nbsp;polovici januára. Požiadavky poľnohospodárov nie sú celkom totožné, no lajtmotívom nespokojnosti väčšiny z&nbsp;nich sú vysoké dane, nedostatočné dotácie, zelená revolúcia a&nbsp;dovoz lacných potravín z&nbsp;tretích krajín. K&nbsp;týmto výhradám sa hlásia aj krajiny V4 vrátane Slovenska. Hoci ani u&nbsp;nás farmári nie sú vo všetkom zajedno. Mladí a&nbsp;malí mieria svoje požiadavky hlavne na našu vládu, chcú okamžité vyplatenie priamych platieb, sociálne úľavy, zelenú naftu bez obmedzení, zníženie administratívy. Väčšia časť, zastrešovaná Slovenskou poľnohospodárskou a&nbsp;potravinárskou komorou, sa viac stotožňuje s&nbsp;požiadavkami európskych kolegov – menej Zelenej dohody, dovozu a&nbsp;byrokracie. Minulý týždeň preto vyrazili na cesty tisícky traktorov, ktoré blokovali cestnú dopravu i&nbsp;hraničné priechody. Tam sa stretli aj s&nbsp;farmármi z&nbsp;Poľska, Maďarska či Česka.
„Všetkých nás trápia rovnaké problémy,“ vysvetlil nám dôvod spoločných protestov prezident Českej agrárnej komory Jan Doležal. Tak ako mnoho účastníkov, aj on považuje dovoz obilia z&nbsp;Ukrajiny za jeden z&nbsp;ústredných problémov. „My sme pod obrovskou kontrolou, musíme produkovať ekologické, bezpečné a&nbsp;zdravé potraviny, čo so sebou prináša vyššie náklady. A&nbsp;teraz nám sem vozia produkciu, ktorá nepodlieha európskym regulačným pravidlám a&nbsp;je logicky lacnejšia. Nemôžeme im konkurovať. Ak sa bezcolná dohoda predĺži, bude to náš koniec.“
Ako pokračuje, Slováci i&nbsp;Česi sú závislí od dotácií, ktoré zostali na úrovni spred desiatich rokov, je ich málo a&nbsp;sú tak zle nastavené, že sa mnohé z&nbsp;nich nedajú čerpať. Poľnohospodári trávia viac času pri počítačoch a&nbsp;administratíve ako na poliach, rastú ceny krmív, pôdy, techniky, energie, zvyšujú sa dane, inflácia. „Je nás málo, u&nbsp;vás 15-, u&nbsp;nás 30-tisíc, a&nbsp;ľudia za nami veľmi nestoja. Nepodarilo sa nám presvedčiť verejnosť a&nbsp;už vôbec nie politikov. Dostali sme sa do zúfalej situácie a&nbsp;hlavne mladší uvažujú, že si nájdu iné uplatnenie.“

Zúfalí farmári: Prečo obilie z tretích krajín končí v Európe, keď milióny vo svete hladujú?

Autor článku

Peter Galan

Výber pre vás

Zúfalí farmári: Prečo obilie z tretích krajín končí v Európe, keď milióny vo svete hladujú?

Autor článku

Peter Galan

Súvisiace články

Toto ste už videli? Hriešny tanec v podaní opíc, všestranný robotický minibus i čokoládový hrad

Zaujímavosti zo sveta: Putovný bazén, hrozivé nálety operencov i priehľadný supertelevízor

Zaujímavosti zo sveta: Nový dinosaurus, miniatúrni zdravotníci i mrazivé hľadanie kríža šťastia

Dôchodca Soros: Chcel zmeniť svet, nevydalo. Jeho syn plánuje pritvrdiť

Občan Zeman: Vláda hlupákov je tu zas. Že nemajú komunistické červené knižky, nie je podstatné

Mal zhniť v base: Namiesto toho rakúske monštrum zrejme strávi jeseň života v domove dôchodcov

Výber pre vás