Zúfalí rybári vracajú úder: Za každého zastreleného kormorána dajú poľovníkom 30 eur

Je ich veľa, no nechcú ich loviť. Za zabitie kormorána núkajú rybári poľovníkom 30 eur

Kormorány vyžierajú ryby z riek. Odpoveď rybárov? Desiatky eur za každého zabitého vtáka!

Filip Szórád

Rybári sa koncom minulého roka odhodlali na rázny, no trochu nečakaný zásah proti kormoránovi. Rada Slovenského rybárskeho zväzu schválila, že za každého uloveného jedinca zaplatí poľovníkom 30 eur. V&nbsp;zmysle výnimky ministerstva životného prostredia, ktorá bude platiť ešte tri roky, môžu počas zimnej sezóny na Slovensku odstreliť maximálne 900 kusov týchto chránených živočíchov. Poľovníci sa však v&nbsp;predchádzajúcich rokoch veľmi do lovu nášho najväčšieho škodcu v&nbsp;rybných revíroch nehrnuli, zväz preto stavil na motiváciu cez finančnú odmenu.

„Cieľ je jednoznačný – podnietiť poľovníkov do&nbsp;zvýšenému odlovu kormorána, pretože po zhodnotení posledného roka nám vykázali ulovených iba 86&nbsp;kusov z&nbsp;deväťsto povolených. Máme na to vyčlenených 27-tisíc eur,“ uvádza nás do problematiky ichtyológ Richard Štencl zo Slovenského rybárskeho zväzu. Dopĺňa, že svoju rolu pri ne­ochote strieľať na vtáky zohral aj fakt, že sa u&nbsp;nás na rozdiel od severských krajín mäso z&nbsp;kormorána nekonzumuje. „Navyše sa lov vykonáva v&nbsp;ťažkých podmienkach v&nbsp;zime pri vode, ťažko sa dohľadáva a&nbsp;vylovuje, takže ho strieľajú najmä tí poľovníci, ktorí sú zároveň rybármi.“ Hlavný problém však vidí niekde inde, v&nbsp;tvrdých podmienkach odstrelu, ktoré v&nbsp;rámci výnimky nastavilo ministerstvo životného prostredia. „Sotva vošla do platnosti, začali chodiť do jednotlivých poľovníckych združení a&nbsp;miestnych organizácií rybárskeho zväzu kontroly, ktoré začali veľmi precízne a bez akéhokoľvek podnetu kontrolovať jej uplatňovanie,“ vraví s&nbsp;tým, že sa po­dľa neho štát takýmto spôsobom snažil na popud rôznych ochranárov znegovať výnimku, ktorú sám vydal. „A&nbsp;toto sa dialo po celom Slovensku. Komukoľvek, kto sa nahlásil, že ide loviť kormorány, automaticky prišla iracionálna a&nbsp;neprimeraná kontrola z&nbsp;inšpekcie. To je pravý dôvod, prečo sa prestali loviť.“ Vypísanie finančnej odmeny na odstrel vtáka preto chápe ako logický a&nbsp;nevyhnutný krok, ako zvrátiť situáciu. „Lebo sa môže stať, že štatistiku odlovu zoberie nejaký úradník a&nbsp;povie: ‚Pozrite sa, načo vám je výnimka, keď ju na 95 percentách územia Slovenska vôbec neuplatňujete?‘“ Vyčlenených 27-tisíc eur na odmeny pre poľovníkov je po­dľa ichtyológa v&nbsp;porovnaní s&nbsp;enor­mnými škodami, ktoré operenec na rybách napácha, zanedbateľná suma. „Máme spracovaný znalecký posudok, že od roku 2010 do 2021 vy­šla škoda, ktorú kormorány spôsobili, na úrovni vyše 40 miliónov eur. To je obrovský problém,“ približuje Štencl.

Upozorňuje, že dravý vták nie je náš pôvodný druh a&nbsp;prilieta sem v&nbsp;tisícoch kusov. „Kormorán je vrcholový predátor, nemá tu prirodzeného nepriateľa a&nbsp;jediný spôsob, ako ochrániť ryby v&nbsp;stojatých vodách, je zaľadnenie,“ dodáva s&nbsp;tým, že v&nbsp;posledných rokoch je to pre miernejšie zimy čoraz výnimočnejší jav. Na naše územie prilieta z&nbsp;pobrežia Baltského mora, konkrétne z&nbsp;Fínska a&nbsp;Estónska. „Tam loví v&nbsp;obrovských rozľahlých vodných plochách v&nbsp;hĺbkach a&nbsp;zrazu príde do podmienok, kde máte rieku širokú 50&nbsp;metrov a&nbsp;na niektorých miestach je voda po kolená. On tie ryby neloví, on ich jednoducho zbiera.“ Kormorány z&nbsp;Baltu na našom území zimujú od októbra do februára a&nbsp;napočítali ich tu okolo deväťtisíc kusov. Okrem toho v&nbsp;zime majú jedince vyššiu spotrebu potravy. „Kormorán nemá mazové žľazy ako kačica. Pri love sa zmáča až na kožu a&nbsp;veľké množstvo energie potom vydá na vytváranie tepla. Čím je väčší mráz, tým viac loví,“ vysvetľuje odborník. Operence sa tak stávajú hlavným vyžieračom vodných živočíchov z&nbsp;našich riek a&nbsp;jazier. „Preferujú najmä ryby, ktoré sa sústreďujú v&nbsp;zimoviskách. To sú väčšinou mreny či jalce. Ak narátame to, čo potrebuje na pokrytie metabolických procesov, plus to, čo poškodí, tak na jedného jedinca máte spotrebu kilo rýb denne.“ Inými slovami, kormorány sa u&nbsp;nás prežierajú. Tu treba rozlišovať dve skupiny tohto okrídlenca. Pôvodná hniezdna populácia, ktorá k&nbsp;nám prilieta zo Stredomoria v&nbsp;teplých mesiacoch, sa zdržiava pri Dunaji a&nbsp;na Senianskych rybníkoch na východe. Tie zo severu k&nbsp;nám chodia zase zimovať. „Naučili sa k&nbsp;nám nalietavať, lebo tu našli dobré podmienky. Sú veľmi inteligentné a&nbsp;sú medzi nimi kusy, ktoré sú staré aj viac ako desať rokov. Veľmi dobre si pamätajú, kde sú dobré loviská, kde je bezpečne a&nbsp;kde môžu nocovať,“ približuje rybár s&nbsp;tým, že tu prežijú zimu pohodlnejšie ako v&nbsp;krutých severských podmienkach.

Baltské kormorány sa u&nbsp;nás v&nbsp;minulosti nevyskytovali, ide o&nbsp;jav posledných dekád. Všetko sa to začalo v&nbsp;90. rokoch, a&nbsp;ako to býva, čiastočne za to môže človek. Vtedy sa začali v&nbsp;Baltskom mori intenzívne loviť tresky. Nadmerným odlovom týchto morských predátorov vzrástol počet sleďov, ktoré zostali prichystané pre kormorána ako na podnose. A&nbsp;s&nbsp;rastom potravinovej základne sa úmerne zväčšovala aj jeho populácia. „Keďže bol chránený, začali sa jeho kolónie rozrastať, no potom prišla veľmi silná zima a&nbsp;celé Baltské more zamrzlo. Kormorány sa preto pohli do vnútrozemia Európy, zistili, že sú tu vhodné loviská, a&nbsp;začali sa sem vracať,“ objasňuje historické reálie. „Úplne prvé nálety k&nbsp;nám prišli v&nbsp;roku 1994,“ spresňuje Štencl. Došlo to až do bodu, keď sa severské vtáky stali ohrozením pre genofond našich pôvodných druhov rýb. „Keď vám sadne dvesto kormoránov na rieku širokú 40&nbsp;metrov, tak sa potravinová pyramída prevráti naopak, no na vrchole zostane predátor. Tie ryby nedokážu vyliezť na breh či schovať sa do lesa, nemajú z&nbsp;tej vody kam ujsť,“ povzdychne si. „Kormorán vyžerie nejakú lokalitu a&nbsp;potom preletí do inej.“ Spôsobuje ekonomické aj ekologické škody a&nbsp;preukázateľne znižuje biodiverzitu. Štencl si myslí, že tieto vtáky u&nbsp;nás požívajú nadochranu. „Je to invázny, nepôvodný druh škodlivý pre náš ekosystém. Máme tu vzácne vtáctvo, pôvodného rybárika a&nbsp;volavku purpurovú, ktoré sa živia rybami. Tým, že im vyžerie potravu, zníži nepriamo aj ich populáciu.“

V&nbsp;okolitých krajinách je iná situácia, v&nbsp;Česku prepláca odmenu za zastreleného kormorána štát. „Tam stačí priniesť zobák ako dôkaz a&nbsp;jednoduché potvrdenie. Potom vám vyplatia 600 až 900 korún na hektár na voľných vodách a&nbsp;ešte vám štát platí za ‚strelné‘,“ podotkol ichtyológ. Na Slovensku štát uhrádza vzniknutú škodu na rybách, ale iba v&nbsp;rybochovných zariadeniach. Voľných vodných plôch sa to netýka. Užívatelia rybárskych revírov majú zo zákona minimálnu zarybňovaciu povinnosť, to znamená, že každý rok musia do riek a&nbsp;jazier nasadiť určité množstvo rýb. „Tie si kupujeme za vlastné peniaze. Potom priletí kormorán, ryby zožerie a&nbsp;nemáme ani nárok na náhradu škody,“ krúti hlavou. „V&nbsp;podstate ho za svoje peniaze cez zimu vykrmujeme.“ Vraví, že je to frustrujúce, keďže aj pre tvrdo nastavené podmienky odstrelu doteraz nedokázali efektívne zasiahnuť.

„Akoby ste chovali 200 oviec a&nbsp;v&nbsp;košiari by ste s&nbsp;nimi mali 50&nbsp;vlkov. A&nbsp;museli by ste sa pozerať, ako vám ich všetky zožerú, a&nbsp;nikto by vám za to nič nedal.“ Preto vkladá nádeje do odmeny pre poľovníkov. Odstrel však musia dopredu nahlásiť, čo je podľa poľovníkov problém, podobne ako ďalšie podmienky ich odlovu stanovené vo výnimke. „Ohlásiť lov vopred môže byť kontraproduktívne. Nahlásený lov sa totiž nemusí konať z&nbsp;dôvodu hmly, dažďa či iných podmienok, ktoré môže priniesť počasie,“ argumentuje hovorca Slovenskej poľovníckej komory Alojz Kaššák. „Ďalším dôvodom je zákaz používania oloveného streliva v&nbsp;mokradiach a&nbsp;v&nbsp;150-metrovej vzdialenosti okolo nich, pomerne zložitá administratíva s&nbsp;hlásením ulovených jedincov a&nbsp;nakladaním s&nbsp;nimi.“

Poľovník Roman Ďuriš dopĺňa, že odstrel kormorána je pomerne náročný aj pre jeho vlastnosti. „Ulovené ryby ľahko a&nbsp;rýchlo hltá. Len čo je vyrušený, rýb sa okamžite zbaví vyvrhnutím, aby bol ľahší a&nbsp;mohol vzlietnuť a&nbsp;odletieť do bezpečia,“ vysvetľuje. Ani podľa neho nie je dobrým rozhodnutím vopred nahlasovať poľovačku. „Kormorán nemá svoje stabilné stanovište a&nbsp;lovisko, preto keď sa rozhodneme niekde naň poľovať, nemusí tam byť ani jeden. A&nbsp;keďže je veľmi plachý, už pri malom vyrušení letí v&nbsp;kŕdli ďaleko preč,“ uzavrel. Envirorezort súhlasí s&nbsp;názorom, že je potrebné vo vymedzených lokalitách uprednostniť ochranu pôvodných druhov rýb pred ochranou kormorána veľkého. „Súčasné vedenie rezortu životného prostredia si je vedomé, že prísna druhová ochrana najmä predátorov prináša problémy v&nbsp;ekosystémoch, preto je dôležité nájsť rovnováhu, podobnú, aká je v&nbsp;prírode,“ odpísali z&nbsp;tlačového odboru. „Ministerstvo preto zvolá pracovné stretnutie s&nbsp;cieľom prijať koncepčné riešenie problémov, ktoré spôsobujú kormorány na rybích spoločenstvách.“ Východiskom by mal byť kompromis medzi ochranou vtákov a&nbsp;ochranou rýb.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/zufali-rybari-vracaju-uder-kazdeho-zastreleneho-kormorana-daju-polovnikom-30-eur" target="_blank">FOTO premnožených kormoránov nájdete v GALÉRII</a>

Zúfalí rybári vracajú úder: Za každého zastreleného kormorána dajú poľovníkom 30 eur

Súvisiace články

Rok 2024 podľa Nostradama: Surové vyhnanie kráľa, šokujúci nástupca a pápež ako šelma

Vianočný hit tohto roku: Zremixovaná verzia piesne z Popolušky valcuje Európu

Česi vychválili novú slovenskú rozprávku: Slováci nám dali lekciu, je lepšia ako naša

Výber pre vás