Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje

Veronika Cosculluela

U zubára gynekológa netreba. Rovnaká logika však zrejme neplatí, ak sa to týka odbornosti policajných vyšetrovateľov. Prítomnosť šéfa protikorupčnej jednotky Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Roberta Krajmera, ktorú si na mieste vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej všimol týždenník TREND, vyvolala otázky, či jeho prítomnosť bola namieste. V minulosti sa však vyskytlo viacero mediálne sledovaných kriminálnych prípadov, keď sa na mieste činu motali ľudia, ktorí tam ani zďaleka nemali čo hľadať. Bolo to tak aj pri vražde právnika Ernesta Valka či pri nehode exposlanca Daniela Lipšica.

„Je to nezvyčajné, do jeho pôsobnosti vraždy nepatria,“ napísal TREND a upozornil, že Krajmer je spájaný s ľuďmi okolo nitrianskej bezpečnostnej služby Bonul. Policajný zbor sa ohradil a tvrdí, že Krajmer bol chlap na správnom mieste.

Diskusia o tomto bode vyšetrovania by sa možno nekonala, keby nebolo jedného zaujímavého faktu: biznisu Bödörovcov sa venoval aj zavraždený novinár Ján Kuciak. Práve on odhalil napojenie Krajmerovej manželky na tohto podnikateľa. Nešťastná bola tiež komunikácia, ktorú polícia zvolila na vysvetľovanie účasti Roberta Krajmera vo Veľkej Mači. Policajný prezident Tibor Gašpar na tlačovej konferencii tvrdil, že šéf Národnej protikorupčnej jednotky (NPKJ)nevstúpil ani do záhrady domu, kde bol chladnokrvne zavraždený novinár s partnerkou. Kamerové zábery však ukázali, že nehovoril pravdu.

Na to prišlo vysvetlenie z prezídia Policajného zboru (PZ), ktoré napísalo, že „prezident PZ v čase svojho vyjadrenia nemal podrobnú informáciu o pohybe riaditeľa NPKJ na mieste činu“. Doplnilo, že Gašpar „vychádzal z fotografie z miesta činu, ktorá bola zverejnená v médiách“. Nuž, radcovia mali možno šéfa radšej usmerniť v zmysle, že kým si informácie poriadne nepreverí, nech nič nehovorí.

„Riaditeľ NPKJ prišiel približne po desiatich hodinách na miesto činu spoločne s riaditeľom NAKA Petrom Hraškom na jednom služobnom motorovom vozidle, pričom plnil úlohy na pokyn riaditeľa NAKA,“ znelo vysvetlenie. Na lepšie pochopenie, muž, ktorý po­dľa mnohých nemal na mieste dvojnásobnej vraždy čo hľadať, tam byť jednoducho musel, lebo mu to nariadil šéf Národnej kriminálnej agentúry.

Bezpečnostný analytik a bývalý kriminalista Matej Snopko hovorí, že na záujme policajtov ísť na miesto závažného trestného činu nie je nič zarážajúce. „Ale platí, že každá cudzia osoba, ktorá sa pohybuje priamo na mieste činu, je potenciálnym ničiteľom stôp. Treba vysvetliť, kedy tam bol, prečo tam bol, kde presne bol, treba vysvetliť, čo tam robil tento človek,“ zdôraznil.

„Čím menej ľudí na mieste, tým lepšie sa pracuje. Treba si položiť otázku, či by protikorupčný špecialista dovolil obzerať svoje miesto činu špecialistovi na vraždy,“ uvažuje Snopko. Úspech vyšetrovania „absolútne“ závisí od toho, aké úkony vyšetrovatelia urobia pri prvej obhliadke miesta činu. „To je, ako keď si zlomíte nohu, za týždeň vám ju ťažko budú naprávať,“ uviedol ako príklad. „Miesto činu je ako otvorená kniha s ešte neuschnutým atramentom, do ktorej sa nemôže siahať. Musia tam byť len odborníci, ktorí v nej vedia čítať,“ vysvetľuje bývalý kriminalista.

Aj v minulosti sa na mieste činu objavili osoby, ktorých prítomnosť tam bola otázna. Keď v roku 2011 sudca Najvyššieho súdu Juraj Majchrák spáchal samovraždu, nespokojne sa v tejto súvislosti ozvala Generálna prokuratúra.

Na mieste činu sa totiž vyskytol šéf organizačného odboru kancelárie vtedajšieho ministra vnútra Daniela Lipšica Vladimír Pčolinský. A to priamo v garáži rodinného domu, kde známy sudca spáchal samovraždu! „Stalo sa tak dokonca ešte skôr, než prišli vyšetrovatelia,“ napísal vtedy denník Pravda. Aká bola obhajoba Vladimíra Pčolinského? Tvrdil, že sa nezúčastnil na žiadnom vyšetrovacom úkone a že niektorí policajti už v dome boli, keď tam prišiel.

Tohto istého pána zaujímala aj nehoda Daniela Lipšica na jeseň v roku 2016, keď vtedy opozičný politik zrazil na Vajnorskej ulici v Bratislave dôchodcu, ktorý zraneniam podľahol. Čo na mieste nehody Vladimír Pčolinský robil, zostalo nevysvetlené. Okrem tohto muža sa na mieste nehody pohyboval prvý viceprezident Policajného zboru SR Jaroslav Málik. Svoju prítomnosť pri smrteľnej autonehode vysvetlil tým, že úplnou zhodou okolností v tom čase išiel okolo so psom.

Ostrej kritike čelil v minulosti aj samotný Daniel Lipšic. Ten v pozícii ministra vnútra „zavítal“ na miesto vraždy známeho prominentného právnika Ernesta Valka, ktorého páchatelia zastrelili v jeho dome v Limbachu. Dnes Lipšic v pozícii advokáta jedného z týchto zločincov obvinených z vraždy zastupuje.

V prítomnosti ministrov vnútra alebo vysokých štátnych či policajných funkcionárov na miestach závažných trestných činov však Matej Snopko problém nevidí. „To je v poriadku. Prejavujú tak záujem o daný prípad. Jedna vec je tam byť a druhá vec chodiť po mieste činu,“ konštatuje. Politik či predstaviteľ však podľa neho nemôže zasahovať do vyšetrovania, brániť práci polície či, nedajbože, kontaminovať miesto činu.

Nuž, niektorí akoby boli na mieste činu navyše, iní, zdá sa, akoby tam chýbali. K telám zastrelených 27-ročných mladých ľudí, Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, neprivolali súdneho lekára. V dome, teda na mieste činu, ich síce obhliadol odborník, ale len obyčajný patológ. Policajný prezident Tibor Gašpar obhajoval prácu vyšetrovateľov tým, že niekedy je na prospech veci, ak súdny lekár v procesnom postavení súdneho znalca nie je dotknutý miestom činu. Už obyčajný laik sa nad týmto vysvetlením hlboko zamyslí. Nečudo, že vyjadriť sa potrebovali aj samotní súdni znalci, ktorí sa proti Gašparovým výrokom ostro ohradili: „Považujeme ich za účelové ospravedlňovanie ,profesionálneho zlyhania polície a dehonestáciu súdneho lekárstva ako medicínskeho odboru,“ napísali.

„Som zhrozený, keď počúvam, aké urobili chyby. Súdny znalec vždy musí byť na mieste činu,“ napísal nám bývalý vyšetrovateľ, ktorý v deväťdesiatych rokoch riešil mafiánske vraždy. „Lekár napíše list o obhliadke mŕtveho. To znalec nerobí. ,Havrani telo zoberú do pohrebného auta len s týmito listami. Keď sa robila ohliadka, ja ako vyšetrovateľ som pri tele skončil a čakal som. Znalec prišiel a pokračovali sme. Znalec opísal telo, polohu zranenia, oblečenie, posmrtnú stuhnutosť, škvrny, zmeny po zatlačení a podobne. Už na mieste znalec určil pravdepodobný mechanizmus zranení, pravú a bezprostrednú príčinu smrti a odhadol aj čas úmrtia. Toto je dôležité na rozbehnutie pátrania,“ doplnil vyšetrovateľ.

Čo dodať? Tibor Gašpar by iste vedel, ale možno bude lepšie, ak k prípadu, ktorý sleduje celý svet, nepovie už vôbec nič.

Zvedavci: Ak sa pri prvej obhliadke vyskytnú chyby, je ťažšie nájsť páchateľa, hovorí bývalý kriminalista

Výber pre vás