Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy, či problematiku pracovného trhu

Peter Galan

Prepúšťanie, krach veľkých podnikov, znižovanie investícií, nezamestnanosť, nesplatiteľné pôžičky, chudoba. To všetko, ba omnoho viac môže znamenať ďalšia ekonomická kríza. V&nbsp;dnešnom globalizovanom svete, kde je svetová ekonomika poprepájaná miliónmi neviditeľných nitiek, žiadny štát, ani ten s&nbsp;najprísnejšie regulovaným finančným sektorom, nie je v&nbsp;bezpečí. Nakoniec, stačí si spomenúť na krízu spred desiatich rokov. Kto vtedy tušil, že americký populisticko-ľudomilný projekt dobrého bývania pre všetkých odštartuje globálnu finančnú katastrofu? Šéfovia veľkých bánk sa vtedy potľapkávali po pleciach a&nbsp;tvrdili, že všetko je v&nbsp;poriadku. Slováci si dokonca „veštili“ päťpercentný rast HDP. Nikto nechcel počúvať výstrahy triezvych ekonómov a&nbsp;spamätali sme sa, až keď už nebolo cesty späť. Odvtedy sa vraj banky poučili, politici však menej a&nbsp;vysoká zadlženosť štátov i&nbsp;domácností vo vyspelom svete neveští nič dobré. Hrozí nám ďalší finančný kolaps? Bankoví ekonómovia svojich klientov zväčša upokojujú, nezávislí prognostici, naopak, opäť varujú. Niektorí experti už dokonca určili dátum, kedy ďalšia kríza vypukne. Napríklad podľa analytikov jednej z&nbsp;najväčších finančných spoločností J. P. Morgan by sa tak malo stať už v&nbsp;roku 2020. Ak k&nbsp;nej skutočne dôjde, Slovensko sa naozaj nemá na čo tešiť. Občania i&nbsp;štát sú totiž zadlžení výrazne viac než pred desiatimi rokmi.

Sociálne balíčky môžu dopadnúť všelijako. V&nbsp;Amerike pred vyše desaťročím definitívne zakapal ten, ktorý sľuboval dobré bývanie pre všetkých. Hypotékam podporovaným štátom, ktoré banky ponúkali doslova každému, sa náhle zvýšili úrokové sadzby, počet neplatičov začal rekordne rásť, mnohí „šťastní“ majitelia nových domovov skončili bez strechy nad hlavou a&nbsp;miliardy dolárov sa rozplývali v&nbsp;lufte.

Spočiatku sa zdalo, že je to len problém Spojených štátov, a&nbsp;Európa sa tvárila, že o&nbsp;nič nejde. Po krachu jednej z&nbsp;najväčších amerických bánk Lehman Brothers v&nbsp;polovici septembra 2008 však bolo jasné, že finančná kríza bude mať oveľa širší a&nbsp;ničivejší dosah.

Celý kolotoč lacných hypoték sa však začal dávno pred pádom Lehman Brothers. Ešte v&nbsp;sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Na podnet vlády banky znižovali úrokové sadzby a&nbsp;uvoľňovali kritériá na poskytovanie úverov. Stále však mali nejaký rámec, pravidlá, ktoré vylučovali rizikových klientov. Tie sa postupne zmierňovali a&nbsp;keď úrokové sadzby klesli na jedno percento, vypukol ošiaľ. Ľudia si požičiavali, nakupovali a&nbsp;znova požičiavali. Finančníci začali úvery skupovať a&nbsp;tvorili z&nbsp;nich cenné papiere, s&nbsp;ktorými sa obchodovalo naprieč planétou. Bol to výborný biznis. Stál však na naivnej predstave, že ceny nehnuteľností budú rásť donekonečna. Nikto neprotestoval, veď ekonomika napredovala a&nbsp;všetci boli spokojní. Obyvatelia, banky, realitní makléri.

Keď americká centrálna banka FED nakoniec predsa zvýšila úroky, prišlo vytriezvenie. Záujem o&nbsp;hypotéky poklesol, rovnako ako predaj nehnuteľností, hodnota cenných papierov vytvorených zo skúpených úverov padla, banky začali krachovať. Lehman Brothers bola len ikonickým vrcholom ľadovca. Netrvalo dlho a&nbsp;kríza otriasla celým svetom. Odhalila aj problémy, ktorými sa dovtedy európski bankári nechválili.

Ekonóm, komentátor a&nbsp;spoluzakladateľ Inštitútu ekonomických a&nbsp;sociálnych analýz (INESS) Juraj Karpiš pred časom napísal knihu Zlé peniaze, kde analyzuje príčiny a&nbsp;dôsledky veľkej finančnej krízy. Podľa neho bola hypotekárna bublina spôsobená hlavne tým, že po prepade technologických akcií v&nbsp;roku 2000 FED začala umelo stimulovať ekonomiku. V&nbsp;preklade, začala liať peniaze do finančných inštitúcií. Práve centrálna banka stála za extrémnym znížením úrokov, hypotekárnym ošiaľom a&nbsp;distribúciou „cenných papierov“ v&nbsp;hodnote stoviek miliárd dolárov, na ktoré doplatili finančné inštitúcie po celom svete.

„Za krízu nemohla len Amerika. Podobné stimulačné aktivity ako FED robila aj európska centrálna banka ECB. Nízkymi úrokmi sa snažila podporiť hlavne nemeckú a&nbsp;francúzsku ekonomiku. Veď pred krízou bola v&nbsp;Nemecku obrovská nezamestnanosť a&nbsp;štát stagnoval. Na rozdiel od USA v&nbsp;Európe smerovali ,lacné peniaze‘ nielen do nehnuteľností, ale do mnohých iných oblastí,“ zdôrazňuje Karpiš pre PLUS 7 DNÍ. „Zjednodušene, posledná kríza bola vyvolaná lacnými peniazmi nielen americkej, ale aj európskej centrálnej banky.“

Dodáva, že ešte po prepuknutí krízy v&nbsp;roku 2008 sa lídri na starom kontinente tvárili, že to nie je náš problém. Veľmi rýchlo sa však ukázalo, že európsky bankový systém je ešte v&nbsp;horšom stave ako americký. Museli zachraňovať Španielsko, Írsko, Portugalsko...

A&nbsp;Slovensko? To pripomínalo komédiu. „Naši politici hlásali na rok 2009 viac než päťpercentný rast HDP. Úplne ignorovali signály zo zahraničia. Akoby sme boli nedobytná pevnosť. Výsledkom bol, naopak, päťpercentný pokles. Našťastie, naše banky boli - po ozdravení Miklošovým rezortom financií - v&nbsp;relatívne dobrom stave a&nbsp;kríza na nás nedoľahla tak ako na periférne krajiny Európy.“ Dnes by bola situácia iná. Naše hospodárstvo je silne prepojené na zahraničné trhy, sme závislí od exportu. Navyše domácnosti sú také zadlžené, že nesplácanie úverov by bolelo aj „zdravé banky“. „Slovensko je malá krajina s&nbsp;otvorenou ekonomikou. Keď sa nebude dariť Európe, tak ani nám,“ upozorňuje ekonóm.

Juraj Karpiš si myslí, že kuvičie hlasy o&nbsp;novej kríze za dverami sa ľahko môžu stať skutočnosťou. „Obávam sa, že história sa zopakuje. Dnes sa totiž deje to isté, čo pred desiatimi rokmi,“ vysvetľuje. „Obe centrálne banky zase znižujú úroky a&nbsp;práve v&nbsp;tom vidím riziká. Prešlo desať rokov a&nbsp;ECB stále stimuluje ekonomiku nulovými úrokmi a&nbsp;kvantitatívnym uvoľňovaním - vytváraním takzvaných nových peňazí na podporu ekonomiky. Naďalej zadarmo rozdáva peniaze. Dostali sme sa do absurdnej situácie, keď sa na rovnaký problém používa rovnaký nástroj ako v&nbsp;minulosti, a&nbsp;čakáme, že výsledok bude iný. Podľa mňa to pomýli investorov aj spotrebiteľov. Ľudia si zoberú viac úverov, než je zdravé. Lenže skôr či neskôr bude musieť ECB úroky opäť zvyšovať.“

To platí aj pre Slovensko. Medziročne nám rastú ceny takmer o&nbsp;tri percentá, napriek tomu banky poskytujú klientom hypotéky s&nbsp;1,3-percentným úrokom. To je menej, ako je inflácia! Časom sa situácia nutne zmení.

Hovorí sa, že nová kríza by bola horšia. „Nemožno to s&nbsp;určitosťou predpovedať, ale keď sa pozrieme na európske banky, vidíme, že už teraz majú veľa zlých úverov,“ pokračuje ekonóm INESS. „To nehovoríme o&nbsp;extrémoch, akým by bolo napríklad vystúpenie Talianska z&nbsp;Európskej únie. Je síce pravdepodobné, že sa to nestane, ale ak niečo také hlása tamojšia vláda, spôsobuje to šoky na citlivých finančných trhoch.“

Na stole máme brexit, tesne sme sa vyhli swexitu (vystúpeniu Švédska, ktoré má vo volebnom programe tretia najsilnejšia švédska strana - pozn. red.) a&nbsp;o&nbsp;opustení Únie čoraz hlasnejšie hovoria ďalšie krajiny. Vo výpočte rizík môžeme pokračovať. Mnohým štátom dlh klesá minimálne alebo vôbec, ekonomika sa celkovo spomaľuje. Sledujeme prepad mien niektorých štátov, hospodárske problémy Turecka, obchodnú vojnu, do ktorej sa rúti Donald Trump. To všetko môžu byť faktory, ktoré krízu naštartujú.

Podľa stanice Sky News britsko-juhoafrická analytička globálneho finančného systému a&nbsp;riaditeľka siete Policy Research in Macro­economics PRIME (Výskum v&nbsp;oblasti makroekonómie) Ann Pettiforová predpovedala poslednú krízu dva roky predtým, než prepukla. Dnes si myslí, že globálna ekonomika je opäť ohrozená predovšetkým pre obrovské korporátne dlhy a&nbsp;rastúce úrokové sadz­by v&nbsp;USA. „Na trhu sú spoločnosti, ktoré si napožičiavali priveľa za veľmi nízke úrokové sadzby. Teraz zisťujú, že hodnota ich istiny klesá, dlh im rastie a&nbsp;úrok tiež.“ Myslí si, že krízový proces sa už rozbehol. „Rozhodnutie amerického Federálneho rezervného systému o&nbsp;zrušení podpory pre ekonomiku a&nbsp;zvrátenie programu kvantitatívneho uvoľňovania položilo základ ďalšej krízy. Tieto kroky už výrazne poškodili ekonomiku napríklad Argentíny či Turecka.“

Pre Sky News sa vyjadril aj Tom Russo, bývalý generálny riaditeľ Lehman Brothers. „Semená ďalšej krízy sú pravdepodobne zasiate už teraz,“ uviedol v&nbsp;exkluzívnom rozhovore a&nbsp;dodal, že súčasná situácia sa veľmi podobá tej spred desiatich rokov. „Máme národný hrubý domáci produkt vo výške 20 miliárd dolárov, ale dlh 21 miliárd dolárov. A&nbsp;každý rok vzrastie o&nbsp;miliardu. Stále núkame ľuďom len sľuby bez prostriedkov na to, aby sme ich uskutočnili a&nbsp;zaplatili.“

Obavy vyjadruje aj Stuart Plesser, jeden z&nbsp;najuznávanejších amerických bankových analytikov, senior riaditeľ v&nbsp;ratingovej agentúre Standard &amp; Poor’s. „Ak nízkoratingové spoločnosti nemajú životaschopný biznis, ovplyvňujú ich pohyby v&nbsp;ekonomike alebo im úroky stúpnu, budú mať na to, aby požičané prostriedky vrátili?“

V&nbsp;podobnom duchu sa vyjadril zakladateľ Microsoftu Bill Gates v&nbsp;debate americkej televíznej stanice. Po­dľa neho je príchod novej krízy istý. Je však ťažké odhadnúť, kedy nastane. Server Bussines Insider dodáva, že Gates je vo svojej predpovedi optimistický. Verí, že vďaka inováciám, kapitalistickému systému i&nbsp;vedeckému pokroku zvládneme situáciu dobre.

Keď sa zameriame na Slovensko, popri všetkých proklamovaných úspechoch je hospodárenie štátu zlé. Od poslednej krízy štátny dlh narástol na vyše 50 percent HDP. „Nevyužili sme mimoriadne priaznivú situáciu, v&nbsp;ktorej sa nachádzame. Máme rekordnú zamestnanosť, rastú daňové príjmy a&nbsp;slovenská vláda nebola schopná ani len vyrovnať rozpočet, nieto splácať dlhy,“ hovorí opäť Juraj Karpiš.

Podobne sú na tom naše domácnosti - zaťažené nielen pôžičkami a&nbsp;hypotékami, ale aj množstvom exekúcií. Ich zadlženosť stúpla takmer trojnásobne. V&nbsp;USA už dnes zvyšujú úrokové sadzby a&nbsp;je otázka času, kedy sa tento proces začne u&nbsp;nás. Keď nie ako prevencia, tak spolu s&nbsp;nástupom prípadnej krízy. To by pre mnohých Slovákov znamenalo ďalšie exekúcie a&nbsp;osobné bankroty. Nie sme však na tom najhoršie. Na starom kontinente je viacero štátov, ktoré sa z&nbsp;kolapsu v&nbsp;roku 2008 stále nespamätali.

„Ak by ku kríze skutočne do­šlo, nemáme sa jej ako ubrániť. Môžeme však podniknúť kroky, ktoré by jej dôsledky zmiernili. Znižovanie dlhu je ten základný,“ uzatvára ekonóm INESS Juraj Karpiš. Dospeje k&nbsp;takémuto záveru aj naša vláda, kým je ešte čas?&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;

Ďalšia finančná kríza na obzore: Slovákov by tentoraz bolela oveľa viac

Autor článku

Peter Galan

Výber pre vás