Katarína Oravská

Predpokladá sa, že ľudský vírus zmutoval z obdobného vírusu postihujúceho opice. Prvé prípady HIV/AIDS boli popísané v&nbsp;roku 1981 u&nbsp;homosexuálnych mužov. Ďalšou skupinou pacientov boli užívatelia injekčných drog, ale pacienti sa nakazili aj z&nbsp;krvnej transfúzie. Infekčné ochorenie sa prenáša telesnými tekutinami, najmä krvou. Vírus poškodzuje imunitný systém. Ide o&nbsp;nevyliečiteľné ochorenie, smrteľné. Bez liečby je priemerná doba dožitia 8 až 10 rokov od infikovania vírusom HIV. U&nbsp;tých, ktorým sa nerozšíri do AIDS aj viac ako 15 rokov od nakazenia, iní zomreli však aj do roka. Pri včasnej liečbe HIV sa priemerné dožívanie postihnutých blíži k&nbsp;zdravej populácii, no nie bez iných zdravotných komplikácií, popisuje Wikipédia.

V&nbsp;roku 1989 zomrel na AIDS aj olympijský víťaz a&nbsp;trojnásobný majster sveta za Československo Ondrej Nepela (†38).

Modernej liečby sa nedožil napríklad spevák skupiny Queen Freddie Mercury (†45) zomrel v&nbsp;roku 1991.

Začiatkom milénia sa počet infikovaných ľudí podľa portálu <a href="https://sofrep.com/news/these-are-the-worst-pandemics-in-history-from-the-plague-to-the-coronavirus/" target="_blank" rel="noopener">Sofrep</a> zvýšila na temer 65 miliónov. Do roku 2017 zomrelo na AIDS asi 35 miliónov ľudí. Najhoršia situácia je v subsaharskej Afrike, kde žije asi 10 percent celkovej svetovej populácie. Dve tretiny ľudí je tu infikovaných HIV.

V&nbsp;Česko-Slovensku boli prvé prípady zaznamená v&nbsp;roku 1985. Na nás sa počet infikovaných v&nbsp;súčasnosti počíta na stovky. HIV pozitívny test potvrdil napríklad populárny herec Charlie Sheen (Dva a&nbsp;pol chlapa).

Prvou zapísanou obeťou chrípky H1N1 bol kuchár z&nbsp;Kansasu Albert Gitchell. Okrem neho v&nbsp;tom čase na túto pandémiu zomrelo asi 50 miliónov ľudí, čo boli tri percentá celkovej svetovej populácie. Infikovalo sa 500 miliónov ľudí.

Infekcia limitovala predpokladanú dĺžku života na začiatku 20. storočia. Počas prvého roku pandémie klesla priemerná dĺžka života v&nbsp;Spojených štátoch o&nbsp;12 rokov. Španielska chrípka bola ničivejšia ako samotná prvá svetová vojna, na ktorej konci začala kosiť obyvateľstvo.

Apropo, názov „španielska“. Kvôli cenzúre počas vojny pre zachovanie morálky, sa správy o&nbsp;chorobe v&nbsp;Nemecku, Spojenom kráľovstve, Francúzsku a&nbsp;Spojených štátoch šírili minimálne, a&nbsp;tak sa zdalo, že choroba sa šíri najviac v&nbsp;Španielku, ktoré bolo v&nbsp;informovaní verejnosti slobodné.

Zaujímavé je, že španielska chrípka nezabíjala najmä deti, seniorov či ľudí s&nbsp;oslabenou imunitou, ale predovšetkým zdravých mladých dospelých. Vedci majú dve možné vysvetlenia. Vírus nebol ani tak agresívny, ale problém bol, že vyvolával prehnanú reakciu imunitného systéme. Podľa analýzy z&nbsp;roku 2007 podvýživa, preplnené lekárske tábory a nemocnice, slabá hygiena podporovali bakteriálnu superinfekciu, ktorá väčšinu zabila.

Od roku 1816 bolo zaznamenaných hneď niekoľko pandémií cholery. Ide o nebezpečnú hnačkovú infekciu. Lieči sa nahrádzaním stratenej vody a minerálov. Príčinou smrti totižto býva ťažká a rýchla dehydratácia. V rokoch 1852 až 1860 sa rozšírila z cholera delty Gangy do Ázie, Európy, Afriky a Severnej Ameriky. Postihla najmä Rusko. Zomrelo milión ľudí. Zdrojom bola kontaminovaná voda.

Epidémia cholery v&nbsp;2008 v&nbsp;Zimbabwe si vyžiadala vyše 4-tisíc obetí. Šírenie cholery ide ruka v&nbsp;ruke so zlými hygienickými podmienkami a&nbsp;intenzívnymi zrážkami.

Pravdepodobne to bolo pľúcny mor, ktorý zdecimoval ľudskú populáciu v&nbsp;polovici 14. storočia. Názov „čierna smrť“ vychádza z&nbsp;príznaku moru – nekrózy končekov prstov a&nbsp;ušných lalôčikov.

Baktéria precestovala Hodvábnou cestou celý svet. Vyčíňala v&nbsp;Európe, Ázii, Blízkom východe. Celkovo zahubila 75 miliónov ľudí a&nbsp;do Európy sa čierna smrť vracala až do 18. storočia. Pandémia ale zmenila aj sociálnu štruktúru kontinentu. Nastali perzekúcie voči Židom a&nbsp;postihnutým leprou.

Pandémia dostala meno podľa rímského cisára Justiniána I., ktorý ako jeden z&nbsp;mála pandémiu skutočného moru prežil. Nákaza sa rozšírila z Etiópie cez Egypt až do Konštantínopolu, dnešného Istanbulu. Zabila 25 miliónov ľudí.

Akútna vírusová choroba ľudí a niektorých zvierat. Prejavuje sa horúčkami a početnými krvácaniami v tele. Známych je 5 druhov. Predpokladá sa, že pôvodne pochádza ebola z netopierov, kaloňov. Patrí medzi najnebezpečnejšie známe choroby vzhľadom na vysokú niekedy až 89-percentnú úmrtnosť. Prvý známy prípad je z roku 1972, keď sa lekár, Tom Cairns, nakazil od pitvanej mŕtvoly. Ebola sa opakovanie vyskytuje v afrických štátoch.

Infekčné ochorenie vtákov. Môže zaňho chrípkový vírus A. Ten môže nakaziť aj cicavce, vrátane človeka. Prvýkrát ho identifikovali v Taliansku pred vyše sto rokmi. Dnes sa vyskytuje celosvetovo. V roku 1997 dali hongkonské úrady utratiť vyše milión kureniec, potom, čo boli zaznamenané prvé prípady kmeňa H5N1 vírusu vtáčej chrípky u ľudí. S najväčšou pravdepodobnosťou sa nakazili od vtákov. Riziko spočíva v mutácii tohto kmeňa, čím by sa stal ľahko prenosný i z človeka na človeka. V lete 2007 informovala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) o 314 zaregistrovaných prípadoch vtáčej chrípky u ľudí, 191 zomrelo.&nbsp;

Aktuálne Bojnická Zoo u&nbsp;nás utratila pre vtáčiu chrípku už vyše 40 kusov vtáctva a&nbsp;je pre verejnosť je uzavretá.

Koronavírusy spôsobujú ochorenia s&nbsp;rôznou závažnosťou od bežného prechladnutia až po závažné ochorenia MERS či SARS. Nový koronavírus, 2019-nCoV, ktorý sa aktuálne šíri z&nbsp;Číny, spôsobuje zápal pľúc a&nbsp;prenáša sa z&nbsp;človeka na človeka. Prvýkrát ho zaznamenali koncom vlaňajška v&nbsp;11-miliónovom meste Wu-chan, ktoré je epicentrom nákazy. Hlásených je už vyše 130 obetí. Ďalšie tisícky sú nakazené. Nákaza je už aj hranicami Číny.

Najhoršie pandémie v histórii a čo spôsobili: Od moru po koronavírusy. Podľahli im aj celebrity

Výber pre vás