Venuje sa historickým a športovým témam, hlavne horolezeckým. 
Autor či spoluautor vyše 30 kníh z oblasti športovej literatúry faktu.

Milan Vranka

Po prepadáku štyri roky predtým v Nagane chceli tréneri v maximálnej možnej miere využiť schopnosti našich najlepších hráčov. Avšak tí skombinovať náročný program v NHL a cestovanie na zápasy prvej fázy olympijského turnaja nezvládli. Sviatok, na ktorý sa tešilo celé Slovensko, sa tak konal bez Slovákov. Namiesto nich si miestenku v elitnom turnaji vybojovalo Nemecko.

Doma zavládlo obrovské sklamanie. Mnohí za neúspech vinili trénera Jána Filca a žiadali jeho hlavu. Netušiac, že už o necelé tri mesiace ho budú vynášať do nebies.

Odčiniť hanbu zo Salt Lake City na nadchádzajúcich majstrovstvách sveta vo Švédsku v dňoch 26. apríla až 11. mája 2002 sa pre slovenských hokejistov z NHL stalo vecou profesionálnej cti. Do Filcovho výberu sa len tak hrnuli. Kapitánom tímu sa stal Miroslav Šatan, ktorý v tejto funkcii dva roky predtým na MS v Petrohrade doviedol mužstvo k strieborným medailám. „Neúspech na olympiáde nás veľmi mrzí, teraz máme šancu odčiniť ho,“ avizoval obrovskú vnútornú motiváciu mužstva kapitán.

V základnej skupine to však ešte na spanilú jazdu Slovákov nevyzeralo. V úvodnom zápase základnej B-skupiny nastúpili proti nováčikovi A-kategórie MS Poľsku a zvíťazili 7 : 0. V druhom zápase ich čakali Ukrajinci. Peter Bondra, ktorý sa narodil v ukrajinskom Lucku, tak hral vlastne proti svojim rodákom. „Môj otec je Slovák, mama Poľka. Keď sme prišli na Slovensko, mal som tri roky. Cítim sa Slovák,“ odmietol tento fakt Bondra, ktorý na MS vo veku 34 rokov debutoval.

Ukrajincom potom síce gól nestrelil, ale aj tak sme, hoci tesne, vyhrali 5 : 4. Slovenskí hokejisti si tým zabezpečili postup. Až v poslednom zápase skupiny prehrali s Fínskom 1 : 3. Do osemfinálovej F-skupiny si tak niesli iba dva body za víťazstvo s Ukrajincami. Ich ďalšími súpermi mali byť reprezentanti Švédska, Rakúska a Ruska.

V zápase proti domácemu tímu nastúpili Slováci už aj s Michalom Handzušom a Ladislavom Nagyom. Napriek tomu, že prehrávali, dokázali vývoj zvrátiť a napokon nad najväčším favoritom na titul zvíťaziť 2 : 1. Zápas v hľadisku sledovala už i dvojica hráčov Los Angeles Kings Ľubomír Višňovský a Žigmund Pálffy.

Proti Rakúsku sa na ľade predstavil aj Ľubomír Višňovský a gólom prispel k nášmu víťazstvu 6 : 3. Po druhej tretine však musel tréner Filc zvýšiť hlas a spoluhráčom do duše prehovorili aj niektorí z hráčov.

Pomohlo, a tak Slovensko malo pred posledným stretnutím v osemfinálovej F-skupine proti Rusku už štvrťfinálovú istotu. To už bol v dejisku aj Jozef Stümpel ako posledná posila slovenského tímu zo zámoria. Nastúpiť však mal, rovnako ako Pálffy a Hecl, až vo štvrťfinále. V ňom sa Slovensko bez ohľadu na výsledok posledného zápasu skupiny s Ruskom malo ako tretí tím F-skupiny stretnúť s druhým z E-skupiny, Kanadou.

V poslednom zápase skupiny Slovensko zdolalo Rusko 6 : 4. V zápase, keď takpovediac o nič nešlo, sa strelecky presadil Bondra, ktorý dvakrát prekonal ruského brankára.

Na štvrťfinálový zápas proti Kanade mali Slováci nastúpiť už 24 hodín po stretnutí s Ruskom. To by ani tak neprekážalo, ale hralo sa v Karlstade vzdialenom takmer tristo kilometrov a pred cestou autobusom sa mali sťahovať z hotela Gothia Towers. Direktoriát turnaja so Slovákmi jednoducho nepočítal. Márna bola snaha dosiahnuť dohodu. Pred najdôležitejším zápasom, keď víťaz postupuje do bojov o medaily a porazený ide domov, sa slovenskí hokejisti museli vysťahovať.

V Karlstade teda naši reprezentanti nastúpili na štvrťfinálový zápas, v ktorom išlo o všetko, proti Kanaďanom. „Nechajte si odtrhnúť aj hlavu,“ zneli slová, ktorými tréner Filc vyprevádzal hráčov na ľad. A oni vskutku príkladne zabojovali.

Zo začiatku to však nevyzeralo dobre, pretože v závere druhej tretiny prehrávali už 0 : 2. Až sekundu pred jej koncom rozjasal slovenských priaznivcov Bondra. Gól vrátil Slovákov do hry. Prejavilo sa to v záverečnej tretine, keď v 44. minúte Šatan vyrovnal a necelú minútu nato znovu Bondra delovkou zužitkoval Pálffyho prihrávku. Viedli sme 3 : 2 a reprezentantom z kolísky hokeja nepomohla už ani vyše stosekundová power-play. Náš brankár Lašák bol jednoducho skvelý. Potvrdili sa slová slovenského kouča, ktorý pred stretnutím svojim zverencom prízvukoval: „Pomôžte Lašákovi v bránke a on vám to určite vráti.“ Slovensko zdolalo Kanadu a postúpilo do semifinále!

Čerstvý slovenský semifinalista po noci v jednom z karlstadských hotelov sa s pompou vrátil do göteborského hotela Gothia Towers.

Kanadské noviny tvrdo pranierovali svojich hráčov za prehru vo štvrťfinále, poukazujúc pritom na skutočnosť, že zatiaľ čo za Slovensko chceli hrať tí najlepší z NHL, veľa špičkových kanadských hráčov „dalo prednosť golfu“. Novinári i nahnevaní fanúšikovia ich za to teraz posielali do hlbokých tmavých dier. „Kanada na silné Slovensko nemala,“ konštatovali kanadské médiá.

Slovensko v semifinále nastúpilo proti Švédsku, nad ktorým už v Göteborgu raz zvíťazilo. Tentoraz to však mal byť iný zápas: kto vyhrá, má medailu. A veru aj bol - vari najväčšia dráma majstrovstiev sveta.

Opakovala sa situácia zo štvrťfinále s Kanadou. Švédi viedli 2 : 0, no naši reprezentanti znovu dokázali zmobilizovať sily a vyrovnali. Ešte v druhej tretine na 1 : 2 znižoval Országh, ktorému nahrával Pálffy. Predĺženie si Slováci vynútili až v predposlednej minúte. Predtým švédski hráči nepríjemne atakovali Šatana, ktorý sa zdal otrasený, no bol to práve náš kapitán, kto napokon vyrovnal. V predĺžení Lašák zázračne chytil aj puk smerujúci do prázdnej bránky z hokejky Andreasa Johanssona.

A v záverečných samostatných nájazdoch doslova čaroval. Ani jeden zo štvorice švédskych hráčov ho nedokázal prekonať. Zo slovenských exekútorov najprv Pálffy tvrdou strelou prekonal inak výborného Sala a potom ho napodobnil Lintner.

Po fiasku na olympiáde skoro neuveriteľné - Slováci boli po víťazstve 3 : 2 vo finále! „Ja som si prial, aby rozhodovali samostatné nájazdy, veľmi som si veril,“ škeril sa Ján Lašák. Na tom, že práve on bol najlepším mužom na ľade, sa zhodli všetci jeho spoluhráči. „Konečne aj slovenský brankár podržal mužstvo,“ pochválil sám seba hrdina zápasu. „Klobúk dolu pred tým, čo všetko Lašák pochytal. Také čosi dokáže hádam iba Čech Hašek,“ nešetril chválou kapitán Miroslav Šatan.

Žigmund Pálffy sa vrátil k premenenému samostatnému nájazdu: „Salo vie, že je slabší medzi nohami, a tak čakal, že mu to strelím tam. Ibaže ja som sa medzi kruhmi rozhodol, že bude lepšie, keď mu to fuknem pod hornú žŕdku.“ Richard Lintner sa priznal, že pri svojom úspešnom samostatnom nájazde chcel pôvodne urobiť blafák. „V poslednej chvíli som sa splašil a vystrelil som,“ smial sa šťastný strelec.

V prvom semifinále vyhrali Rusi nad Fínmi, čo značilo, že vo finále sa stretne Slovensko s Ruskom. Aj keď sa Rusi nezdali takí silní ako naši predchádzajúci súperi, na ceste do finále vyradili obhajcu titulu Česko i Fínsko, s ktorým naši hokejisti utrpeli jedinú prehru na šampionáte. Naši hráči si však verili. „Cítime, že máme mužstvo, ktoré môže získať titul,“ tvrdil Miroslav Šatan.

Vo švédskej tlači zatiaľ po funuse rozoberali zápas, ktorý ich poslal do bojov „len“ o bronzové medaily. „Zákrok, ktorý Lašák predviedol, sa v skutočnosti ani nedá uskutočniť, jednoducho neexistuje,“ tvrdil Lašákov náprotivok Salo.

Vo finále 11. mája 2002 súperom Slovenska bolo teda Rusko, ktoré dovtedy predvádzalo defenzívnu hru. Tentoraz naši reprezentanti neponechali nič na náhodu. Už v dvadsiatej druhej sekunde prekonal Sokolova obranca Višňovský. V 13. minúte Šatan skvele zabojoval a po jeho prihrávke Bondra zvýšil na 2 : 0. Gól potom strelil aj Šatan, ale rozhodca ho po konzultácii s videorozhodcom neuznal.

V druhej tretine znížil Sušinskij. Šatan nás však znovu priblížil k zlatej vidine, keď upravil na rozdiel dvoch gólov - 3 : 1.

V záverečnej časti hry sa už-už schyľovalo k ďalšiemu dramatickému rozuzleniu. Ruský hráč Antipov najskôr znížil a potom päť minút pred koncom opäť Sušinskij vyrovnal. Rusko malo zrazu viac z hry, no skúsený Bondra po prihrávke od Pálffyho poslal puk sto sekúnd pred koncom za chrbát brankára Sokolova - 4 : 3. Rusom už nepomohla ani záverečná power-play.

Na ľade vypukol ošiaľ radosti. Nechýbal ani víťazný vláčik nových majstrov sveta, ktorý „nacvičovali“ na začiatku sezóny počas exhibície na Slovenskom hokejovom lete. Miroslav Šatan vravel, že zrejme dôležitejší gól, ako bol ten na 3 : 1, dovtedy nestrelil. Strelec dvoch gólov Peter Bondra, ktorý mal pôvodne hneď po šampionáte odcestovať za rodinou do USA, sa rozhodol, že najprv pôjde so spoluhráčmi na Slovensko, kde ich čakali fanúšikovia, aby si aj on vychutnal radosť z titulu.

„Po víťazstve v Stanley Cupe oslavuje jedno mesto, titul majstra sveta slávi celý národ,“ vystihol význam úspechu a dodal: „Nemôžem opustiť chlapcov v takej šťastnej chvíli a tiež si chcem užiť oslavy, veď takéto chvíle sú možno len raz v živote.“

Také privítanie ešte slovenskí hokejisti nezažili. „Majstri, majstri!“ vítali ich po prílete už na bratislavskom letisku nadšené davy hokejových fanúšikov. Oslavy pokračovali vo skvelej atmosfére v centre hlavného mesta. „Až teraz som naozaj šťastný, keď vidím, akú radosť sme priniesli našim ľuďom,“ povedal za všetkých jeden z hrdinov šampionátu brankár Ján Lašák.

Všetky svetové médiá venovali triumfu slovenských hokejistov veľkú pozornosť. „Slovensko je majstrom sveta, ktorý si za titulom musel vyšliapať až z hokejového suterénu, z C-kategórie MS,“ upozorňoval nemecký denník Frankfurter Algemeine. „Z elitnej šestky sa stala supersedmička,“ napísal Canadian Press. Po olympiáde vari najviac pranierovaný Ján Filc nešetril chválou na adresu tímu, ktorý viedol: „Bolo mi cťou s ním pracovať. Tvorili ho vynikajúci hokejisti, ale aj skvelí ľudia.“

Zlatý tím Slovenska tvorili brankári Ján Lašák, Rastislav Staňa, Miroslav Šimonovič, obrancovia Jerguš Bača, Ladislav Čierny, Radoslav Hecl, Richard Lintner, Dušan Milo, Peter Smrek, Martin Štrbák, Ľubomír Višňovský, útočníci Ľuboš Bartečko, Peter Bondra, Michal Handzuš, Miroslav Hlinka (†), Ladislav Nagy, Vladimír Országh, Rastislav Pavlikovský, Žigmund Pálffy, Róbert Petrovický, Peter Pucher, Radovan Somík, Jozef Stümpel, Miroslav Šatan, Róbert Tomík, Marek Uram. Trénerom bol Ján Filc, jeho asistentmi Ernest Bokroš, Vladimír Šťastný, generálnym manažérom Peter Šťastný.

Po fiasku zlatý triumf: Pred pätnástimi rokmi vybojovali slovenskí hokejisti v Göteborgu titul majstrov sveta

Výber pre vás