Roman Laml

Hladomor v Írsku v rokoch 1845 - 1849 nebol len jednou z tragických epizód histórie, ale zásadne ovplyvnil chod dejín ostrovnej krajiny. Zabil asi 1,5 milióna ľudí a ďalších 2,5 milióna Írov emigrovalo. Takzvaný veľký hlad pripravil krajinu o tretinu obyvateľstva a tento pokles populácie sa do dnešného dňa nepodarilo nahradiť.

<h2>Nenahraditeľné zemiaky</h2>
Solanum tuberosum je latinský názov zemiakov, ktoré sú aj na Slovenskú veľmi obľúbenou plodinou. Ich pôvodným domovom je oblasť Kordiller v&nbsp;Južnej Amerike. Do Európy ich takmer súčasne priniesli v&nbsp;16. storočí španielski dobyvatelia a&nbsp;anglický dobrodruh a&nbsp;korzár Francis Drake.
V&nbsp;Írsku sa pestovanie zemiakov rozšírilo v&nbsp;druhej polovici 17. storočia, po roku 1800 sa vidiecke obyvateľstvo stalo od vďačnej plodiny závislým - používali ju na jedenie, ale aj ako krmivo pre hospodárske zvieratá. Chudobní roľníci žili spravidla na malých prenajatých pozemkoch, zatiaľ čo väčšina majiteľov pôdy pochádzala z&nbsp;Anglicka, Írsko bolo v&nbsp;tom čase súčasťou Veľkej Británie. Niektoré statky boli naozaj obrovské. Napríklad gróf z&nbsp;Lucana vlastnil viac ako 240 štvorcových kilometrov pôdy, čo je rozloha Košíc.
Spracovanie takýchto veľkých majetkov nebolo vôbec jednoduché, preto v&nbsp;18. storočí vznikol systém prostredníkov. Veľkostatkár si najal človeka, ktorý pôdu rozčlenil a&nbsp;prenajímal malým roľníkom. Získal tak pravidelný príjem a&nbsp;zbavil sa starostí. Oveľa horšie boli na tom nájomníci - nemali žiadne práva, prenechaní na milosť a&nbsp;nemilosť prenajímateľa. Ich farmy boli také malé, že žiadna iná plodina okrem zemiakov by na výživu rodiny nestačila.
Takáto situácia bola mimoriadne nebezpečná, závislosť veľkého počtu ľudí od jedinej plodiny zaváňala katastrofou. Rozšírenú chudobu, zlú ekonomickú a&nbsp;sociálnu situáciu v&nbsp;Írsku si zrejme uvedomovala aj britská vláda. V&nbsp;roku 1843 vymenovala dokonca komisiu, ktorá mala navrhnúť riešenie kľúčovej otázky pozemkov. „V&nbsp;mnohých okresoch sú ich jedinou potravou zemiaky, jediným nápojom voda. Ich chatrče len zriedka ochránia pred počasím, posteľ alebo prikrývka sú vzácny luxus a&nbsp;často je prasa a&nbsp;kopa hnoja ich jediným majetkom,“ písal gróf z&nbsp;Devonu William Courtenay, ktorého vymenovali za predsedu komisie.
Mimochodom, Írsko produkovalo aj iné potraviny, nielen zemiaky. Zbedačení obyvatelia si ich však nemohli dovoliť, tak­že spravidla smerovali na vývoz, najmä do Anglicka. Na stoloch tamojších lordov končila napríklad väčšina írskeho hovädzieho dobytka.
<h2>Katastrofa</h2>
Občasný nedostatok úrody zemiakov postihol Írsko viackrát, ale zakaždým išlo o&nbsp;obmedzený výpadok, ktorý nemal zásadný spoločenský dosah. Katastrofický scenár sa naplnil až v&nbsp;rokoch 1845 - 1849. Obrovský hladomor sa ukázal ako historický medzník nielen pre Írsko, ale do veľkej miery aj pre Spojené štáty.
Na jeseň v&nbsp;roku 1845 sa na listoch zemiakov objavili nezvyčajné škvrny a&nbsp;choré rastliny veľmi rýchlo odumierali. Keď zasiahnuté zemiaky roľníci aj vykopali, plody rýchlo zhnili. Išlo o&nbsp;neznámu chorobu, ktorá sa predtým v&nbsp;Európe nevyskytovala. Jej šírenie podporovalo aj vlhké počasie, poľnohospodári boli doslova bezradní. V&nbsp;celom Írsku sa pestovala len jedna odroda zemiakov, čo pomáhalo šíreniu nákazy. Straty boli obrovské.
V&nbsp;roku 1845 tajomná pohroma zasiahla tretinu až polovicu obrábanej plochy. V&nbsp;roku 1846 zničila tri štvrtiny úrody a&nbsp;na jeseň toho istého roku zaznamenali prvé úmrtia od hladu. V&nbsp;roku 1847 bol nedostatok zemiakov na výsadbu, a&nbsp;aj keď bol výnos priemerný, hladomor pokračoval. O&nbsp;rok neskôr, v&nbsp;roku 1848, dosiahla produkcia zemiakov len dve tretiny normálu. Zďaleka to nestačilo a&nbsp;veľká časť írskej populácie si nedokázala zabezpečiť jedlo. Podvýživa znižovala imunitu ľudí, preto sa v&nbsp;oveľa väčšej miere začali šíriť choroby ako týfus, cholera, záškrt či tuberkulóza, čo len dodatočne zvyšovalo úmrtnosť.

V&nbsp;dôsledku neúrody veľká časť roľníkov nemala peniaze na nájom za pôdu. Majitelia bez milosti vysťahovali tisíce ľudí. Len v&nbsp;oblasti West Clare zbúrali tisíc domov, v&nbsp;ktorých priemerne bývalo šesť osôb. Sociálne napätie rástlo. Násilné vysťahovanie vyvolávalo odpor, vznikali rebélie a&nbsp;často sa to celé neobišlo bez použitia sily, zasahovala armáda. Roľníci sa pomstili, došlo aj k&nbsp;vraždám prenajímateľov. Generálny guvernér Írska George Villiers, gróf z&nbsp;Clarendonu, dokonca požiadal o&nbsp;mimoriadne právomoci, pretože sa obával vzbury. Uviedol, že nie je možné zapáliť ľuďom domy a&nbsp;neposkytnúť im žiadne prostriedky na živobytie.
<h2>Ničivá huba</h2>
Na počiatku hladomoru žilo v&nbsp;Írsku približne osem miliónov ľudí. Počet obetí, jeden až jeden a&nbsp;pol milióna, historici len odhadujú. Presné počty mŕtvych nebolo možné zistiť, pretože veľa ľudí pochovali v&nbsp;hromadných hroboch bez akejkoľvek evidencie. Nie je možné určiť ani to, koľko osôb zomrelo na vyhladovanie a&nbsp;koľko na choroby spojené s&nbsp;podvýživou.
Celkom presné nemusí byť ani číslo 2,5 milióna - vzťahuje sa na Írov, ktorí sa rozhodli emigrovať. V&nbsp;každom prípade ide o&nbsp;jeden z&nbsp;najväčších masových exodov z&nbsp;nejakého ostrova. Podľa odhadov počet obyvateľov krajiny poklesol o&nbsp;dvadsať až tridsať percent, v&nbsp;niektorých mestách dokonca až o&nbsp;sedemdesiat. Na západe Írska prestali existovať celé komunity.
Botanická príčina hladomoru bola patogénna huba šírená vetrom, ktorá zapríčiňuje chorobu známu ako pleseň zemiaková. Je zaujímavé, že špecifický kmeň tejto plesne, ktorý vyvolal neúrodu v Írsku, odhalili až v roku 2013 vedci z Inštitútu Maxa Plancka - preskúmali vzorky zo starých listov zemiakov, uložených v múzejných herbároch. Ukázalo sa, že išlo o kmeň až do súčasnosti neznámy, pričom diskusie výskumníkov o jeho geografickom pôvode pokračujú. Podľa najrozšírenejšej verzie ho do Írska priviezli lode zo Severnej Ameriky, kde v rokoch 1843 a 1844 pleseň zemiaková z veľkej časti zničila úrodu na východe krajiny. Na palube totiž zemiaky patrili medzi základné suroviny.
Hladomor mal aj politickú rovinu. Dlhodobé napätie medzi Írmi a Angličanmi sa výrazne zvýšilo, nacionalistické hnutie bojujúce proti anglickej nadvláde zosilnelo. Íri vnímali katastrofu ako zlyhanie britskej vlády. Dodnes sa objavujú - zjavne prehnané - názory, že išlo o genocídu.
Údolia hladu Londýn zásoboval kukuricou, na ktorú však ľudia neboli zvyknutí. Zaviedol sa systém verejných prác, chudobným dávali polievku z vývarovní. Situáciu to veľmi nezlepšilo, naopak, politické konfrontácie naberali na intenzite, nacionalisti dokonca zorganizovali neúspešný pokus o ozbrojené povstanie. Jeden z írskych dobových traktátov píše: „Všemohúci Boh zoslal pleseň zemiakovú, ale Angličania vytvorili hlad.“ Jej autora britská justícia odsúdila na 14 rokov v trestaneckej kolónii na Bermudách.
Oficiálny Londýn sa pritom dlho ošíval priznať svoj podiel zodpovednosti na tragédii. Až pri príležitosti 150. výročia veľkého hladomoru sa v roku 1997 vtedajší britský premiér Tony Blair Írom ospravedlnil.

<h2>Útek z&nbsp;biedy</h2>
„Veľký hlad“ spôsobil obrovskú vlnu migrácie. Veľa Írov hľadalo záchranu vo svojom najbližšom okolí - v&nbsp;Anglicku, Škótsku a&nbsp;vo Walese. Jedným z&nbsp;cieľov bol napríklad Liverpool, ktorý získal prezývku „druhé hlavné mesto Írska“, aj v&nbsp;súčasnosti sa odhaduje, že tri štvrtiny obyvateľov mesta majú írskych predkov.
Najmasovejšia migrácia smerovala do zámoria, najmä do Austrálie a&nbsp;USA. Pred hladomorom prichádzalo ročne do Spojených štátov približne päťtisíc írskych prisťahovalcov. Toto číslo sa v&nbsp;dôsledku tragédie dramaticky zvýšilo. Do New Yorku každý deň priplávali tisíce chudobných Írov, ktorí v&nbsp;tomto období tvorili takmer polovicu všetkých prisťahovalcov do Spojených štátov. V&nbsp;roku 1850 až štvrtina obyvateľov New Yorku mala írsky pôvod.
<h3><a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/hladomor-ktory-polozil-irsko-vsetko-mohli-zemiaky-udajne-aj-anglicania" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a></h3>
Íri sa postupne stali významnou súčasťou amerických miestnych komunít a&nbsp;ich národný sviatok Deň svätého Patrika patrí dodnes medzi najvýznamnejšie sviatky v&nbsp;USA. Naopak, počet obyvateľov na „zelenom ostrove“ v&nbsp;nasledujúcich desaťročiach naďalej klesal. Príčinou bola zámorská emigrácia, ale aj nižšia pôrodnosť. V&nbsp;čase, keď Írsko v&nbsp;roku 1921 získalo nezávislosť, jeho populácia bola sotva polovičná v&nbsp;porovnaní so začiatkom 40. rokov 19. storočia.

Hladomor, ktorý položil Írsko: Za všetko mohli zemiaky a údajne aj Angličania

Výber pre vás

Hladomor, ktorý položil Írsko: Za všetko mohli zemiaky a údajne aj Angličania

Súvisiace články

Srdcom Slovák: Bulharský cár vybudoval na Horehroní štát v štáte a túžil tu byť pochovaný

Tomu sa hovorí úspešnosť: "Najrýchlejší skalpel Západu" operoval jedného a zabil troch ľudí

Pirátka v sukni: Velila stovkám mužov, rešpekt pred ňou mala aj kráľovná Alžbeta

Kokaín? Korunované hlavy v minulosti premohla skôr pijatika

Zlý a naničhodný: Skutočný Zorro pomstiteľ bol krutý zločinec a rasista

Výber pre vás