Peter Johann Weiß­müller, ako znelo pôvodné meno slávneho olympionika i&nbsp;herca, sa narodil 2. júna 1904 v&nbsp;Temešvári, presnejšie v&nbsp;jeho nemeckej štvrti Freidorf. Mal len sedem mesiacov, keď sa jeho rodičia rozhodli hľadať lepší život za Atlantikom. Najprv sa usadili v&nbsp;pensylvánskom Windberi, kde jeho otec drel v&nbsp;uhoľnej bani. Neskôr sa ich domovom stalo Chicago, kde si Weissmüllerovci prenajali malý pivovar a&nbsp;hostinec.

Johann, teraz už Johnny, vôbec nevyzeral ako chlapec, ktorý bude vynikať fyzickou zdatnosťou. Rodičom často robil starosti rôznymi chorobami a&nbsp;v&nbsp;jedenástich rokoch prekonal obrnu. Lekár mu poradil, aby si upevňoval zdravie plávaním. Chlapec prijal jeho radu a&nbsp;zaklamal, keď sa ho lekár opýtal, či vôbec vie plávať. S&nbsp;vodou si dovtedy netykal. Lekárovu radu však nebral na ľahkú váhu a&nbsp;začal chodiť 

k&nbsp;Michiganskému jazeru. Prejavil dosť vytrvalosti, aby prekonal prvých pár metrov vo vodnom živle, a&nbsp;keď bol presvedčený, že je už dobrý plavec, zašiel do plaveckého klubu, kde si ho všimol skúsený tréner William Bachrach. Hoci sa mu jeho pohyb vo vode nepozdával, predsa mu čosi našepkávalo, že s&nbsp;Johnnym sa oplatí popracovať. Ukázalo sa, že mal dobrý nos.

Olympijský víťaz a&nbsp;svetový rekordér

Johnny sa oddal plávaniu celým telom i&nbsp;dušou. „Tréner mi povedal, že v&nbsp;prvom rade musím zvládnuť techniku a&nbsp;štýl. O&nbsp;rýchlosť sa nemám starať,“ spomínal s&nbsp;odstupom času. Boli to galeje, ale opäť v&nbsp;ňom zvíťazila vytrvalosť, s&nbsp;ktorou prekonával všetky prekážky. Z&nbsp;vychudnutého mladíka sa stal fešák s&nbsp;priam ideálnou postavou – pri výške 191 centimetrov mal hmotnosť 86 kilogramov. Ako 17-ročný sa stal americkým majstrom v&nbsp;plávaní na 50 a&nbsp;220 yardov a&nbsp;o&nbsp;rok neskôr svetovým rekordérom na sto metrov. V&nbsp;júli 1922 sto metrov voľným spôsobom zaplával za 58,6 sekundy, čím sa ako prvý v&nbsp;histórii dostal pod jednu minútu. „Chicagske tornádo“ sa razom dostalo na titulky športových novín a&nbsp;časopisov.

Už sa videl na najväčšom športovom podujatí – olympijských hrách. Malo to však háčik – nebol občanom USA. Aby získal občianstvo, predložil úradom rodný list mladšieho brata, ktorý sa narodil už v&nbsp;novej vlasti. Tak sa pred ním otvorila cesta do Paríža, kde na letnej olympiáde v&nbsp;roku 1924 vybojoval zlatú medailu na sto a&nbsp;štyristo metrov voľným spôsobom i&nbsp;v&nbsp;štafete. Navyše pridal bronz ako člen tímu vodných pólistov. O&nbsp;štyri roky neskôr v&nbsp;Amsterdame pridal ďalšie dva najvzácnejšie kovy. V&nbsp;tom čase nemal vo svojej disciplíne konkurenta. Bol 52-krát majstrom USA a&nbsp;67-krát prekonal svetový rekord.

Po olympiáde v&nbsp;roku 1928 Johnny Weissmüller cítil, že svetové výkony nemôže podávať donekonečna, že si musí nájsť nový zdroj obživy. Vystupoval exhibične, obyčajne len za cestovné náklady, stravu a&nbsp;ubytovanie. Z&nbsp;existenčných obáv ho vyviedla zmluva s&nbsp;reklamnou spoločnosťou, ktorá mu za predvádzanie plaviek platila päťsto dolárov týždenne. Cestoval síce po celých Štátoch, ale nebolo to po­dľa jeho chuti. Viac sa mu pozdávalo, keď mu zverili malú úlohu vo filmovom muzikáli Glorifying the American Girl.

V GALÉRII si pozrite FOTO Jonnyho manželiek

Pri roku 1932 si mohol napísať veľké R. Režisér W. S. Van Dyke sa chystal natáčať film Tarzan, the Ape Man. Hlavnú úlohu mal stvárniť Harold Herman Brix, ktorý ako atlét žal úspechy vo vrhu guľou a&nbsp;na olympiáde v&nbsp;Amsterdame v&nbsp;roku 1928 získal striebornú medailu. Pár dní pred natáčaním si však zlomil ruku a&nbsp;v&nbsp;Hollywoode museli rýchlo nájsť náhradu. „Má to byť muž, ktorý je mladý, silný, má atraktívnu postavu, no nie je nutné, aby bol pekný, a&nbsp;vôbec to nemusí byť herec. Nájdite mi takého,“ požadoval režisér Woodbridge Strong Van Dyke. Ľahké nariadiť, ťažšie vykonať. Ako neraz, aj tentoraz zohrala úlohu náhoda. Scenárista Cyril Hume sa ubytoval v&nbsp;hoteli, kde mal práve prezentáciu Johnny Weissmüller. Keď ho uvidel, hneď vedel, že problém je vyriešený. Šampión sa nedal dvakrát prehovárať a&nbsp;ponuku prijal. Johnny bol postavou a&nbsp;pohybmi skutočný Tarzan, ale s&nbsp;hovoreným textom to bolo horšie. Naučiť sa pár slov zo scenára bolo nad jeho sily. Našťastie Tarzan ako dieťa divočiny nemusel veľa rozprávať. Návštevníkom kín stačilo, keď počuli jeho rev, pri ktorom im behal mráz po chrbte. Film mal úspech, a&nbsp;tak pokračovania nenechali na seba dlho čakať. Napriek neprajnému obdobiu – kríze a&nbsp;vojne – ich do roku 1948 natočili jedenásť. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Na postave Tarzana zarobil asi dva milióny dolárov. Bola to dostatočná suma, aby si do konca života nerobil starosti so živobytím – ak by do jeho života nezasiahli ženy. Sobáše a&nbsp;rýchle rozvody ukrajovali zo zarobeného balíka. S&nbsp;prvou manželkou Bobbe Arnstovou sa rozviedol už po roku, keď do jeho života vstúpila herečka Lupe Vélez. S&nbsp;ňou vydržal šesť rokov. Tretíkrát povedal áno Beryl Scottovej, s&nbsp;ktorou mal všetky tri deti – chlapca a&nbsp;dve dcéry. Po ôsmich rokoch sa po jeho boku objavila Allene Gates. Prežili spolu štrnásť rokov. S&nbsp;piatou – a&nbsp;poslednou – pani Weissmüllerovou, Mariou Brock Mandell Baumanovou, sa zosobášil v&nbsp;roku 1963 a&nbsp;asi to bola tá pravá, keďže ich rozdelila až smrť. Ako päťdesiatnik stál pred dilemou – čo a&nbsp;ako ďalej? Jeho filmová hviezda hasla a&nbsp;jemu sa nechcelo hlivieť. Skúsil podnikať, no v&nbsp;predaji záhradných bazénov sa mu nedarilo. Rovnako neuspel ani ako inštruktor plávania. Ťažkou ranou bola preňho smrť 18-ročnej dcéry Heidi Elizabeth, ktorá zahynula pri dopravnej nehode. S&nbsp;poslednou manželkou sa odsťahoval do floridského mesta Fort Lauderdale, kde postavil Jungleland – tropickú ríšu divov. Prevádzkoval ho osem rokov. Zároveň predsedal Medzinárodnej plaveckej sieni slávy. Vrátil sa do Los Angeles, ale už nie ako filmová hviezda. Bol spokojný, že mu dali miesto hotelového vrátnika. V&nbsp;roku 1976 sa predsa len vrátil pred filmovú kameru, aby zahral sám seba v&nbsp;nostalgickej komédii.

Čoraz viac sa ozývali choroby. Prekonal mŕtvicu a&nbsp;počas pobytu v&nbsp;nemocnici, kam sa dostal so zlomenou nohou, mu zistili srdcovú poruchu. Záchranu hľadal v&nbsp;mexickom kúpeľnom meste Acapulco, kde zomrel pred štyridsiatimi rokmi, 20. januára 1984. Pochovali ho na miestnom cintoríne Valle de la Luz. Keď spúšťali rakvu do hrobu, z&nbsp;reproduktorov sa ozval Tarzanov rev. Zdesení trúchliaci sa dozvedeli, že také bolo jeho želanie. Text: Jozef Sliacky

Johnny Weissmüller zarobil ako Tarzan majland. Počas piatich manželstiev ho prehajdákal

Výber pre vás

Johnny Weissmüller zarobil ako Tarzan majland. Počas piatich manželstiev ho prehajdákal

Súvisiace články

Papalášska vládna vila v Tatrách: Čachre machre po 50-tich rokoch! Urobili to v tichosti

Zapálený národovec: Gašpar Fejérpataky-Belopotocký urobil z Kriváňa symbol Slovenska

Veľkolepé dobrodružstvo: Po víťazstve, ktoré im prehralo vojnu, sa návrat domov zdal nemožný

Nekompromisný Načeradský: V komunizme dostal stopku, v demokracii ho cenzurujú

Zradila ho milenka: Na smrť Johanna Grasela sa kúsok od Slovenska prišlo pozrieť 60 tisíc ľudí

Jungova pacientka aj milenka: Otec ju v detstve ponižoval a bil, stala sa z nej masochistka

Výber pre vás