Ladislav Švihran

Priveľké holdovanie alkoholu nectí ani muža. A čo ešte ženu! No zradný pokušiteľ neraz úspešne zvádza i ženy. Dokonca aj také, ktoré žijú ustavične sledované bedlivým okom verejnosti. O príklady v dejinách nie je núdza.

Edith Piaf alkohol vstrebávala do krvi spolu s mliekom z dojčenskej fľaše. Narodila sa na parížskej ulici, na policajnej peleríne, pod pouličnou lampou. Mamičke, umelkyni (spievala po krčmách), bola dcéra záťažou, a tak ju dala do výchovy starým rodičom. Starký i starká, dve ruiny, dve špongie napité červeným vínom, boli neochvejne presvedčení, že alkohol zabíja bacily a posilňuje organizmus. Vnučke dolievali do mlieka červené víno.

Keď sa otec, tiež umelec (bol pouličný akrobat), vrátil z vojny, ujal sa dcéry. Lenže bolo to ako z blata do kaluže. Neposkytol jej ani vzdelanie, ani výchovu. Naďalej vystupoval na parížskych uliciach a dcéra mu pomáhala. Roky mu pomáhala - vyberala vstupné, neskôr spievala. Osem rokov prežila na ulici. Otec neposlúžil ani príkladom. Peniaze premieňal na alkohol, striedal ženy. Ako pätnásťročná od neho ušla. Aby začala celkom iný život? Bez ponižujúceho postavenia na ulici, bez alkoholu?

Zlozvyku sa dokážu vzoprieť iba mocní. Edith Piaf sa nevzoprela. Ani nevidela dôvod. Aj jej zostala, tak ako otcovi, ulica, krčma, alkohol. A striedala mužov. Sláva prišla nečakane. Keď raz, ako zvyčajne, spievala v parížskych uliciach, pristúpil k nej elegantný muž s ponukou, či by nevystúpila v jeho kabarete. Vystúpila. Drobná, chudá, zle oblečená spievala vášnivým chrapľavým hlasom o biede na ulici. Zožala obrovský úspech.

Šansónmi, do ktorých bolo pretavené jej detstvo, dobyla svet. Premohla ho, ale nie svoje zvyky. Spíjala sa do nemoty. Opila sa aj v nemocnici, kam prišla na chirurgický zákrok, aby mohla mať deti. Pila aj vtedy, keď napriek sláve nemala peniaze a topila sa v dlhoch. Ešte väčšmi, keď umrela jej najväčšia láska Marcel Cerdan, bývalý majster sveta v boxe. Jej sestra zaznamenala, že vtedy „nasávala ako ešte nikdy“. Všetko pre ňu bolo dôvodom, aby pila. Napokon prepadla aj drogám. Výsledok? Štyri odvykacie kúry, tri kómy pečene, dva záchvaty delíria. Umrela štyridsaťosemročná ako vetchá starena.

Ani členovia kráľovských rodín nežijú vždy ako vo vatičke. Ani ich život neušetrí trpkých sklamaní. Veľa ich prežila princezná Margaret, sestra anglickej kráľovnej Alžbety II. Zamilovala sa do leteckého dôstojníka, hrdinu. Bola to nehynúca láska. Peter Townsend bol vysoký, pekný a - ženatý. Opustil ženu a dve deti.

Lenže vydať sa za rozvedeného muža? Priviesť rozvedeného muža do kráľovskej rodiny? To teda nie! Rodina nesúhlasila, cirkev nesúhlasila, ministerský predseda Churchill nesúhlasil - otvorene kritizoval „pletky kráľovninej sestry“. Margot verejne, v rozhlase, plačky oznámila, že so svojím milovaným sa rozchádza.

Margot sa vydala za fotografa. Trochu kríval a miloval pekné ženy. Narodili sa im dve deti. Jeho záľuba vo zvádzaní krásnych žien pretrvávala. Po niekoľkých rokoch manželstva ušiel. Princezná našla na toaletnom stolíku iba lístok pripichnutý nožom: „Dvadsať dôvodov, prečo Ťa nenávidím.“

Každý prežije veľa sklamaní, každý aj veľa veľkých, ale nie každý zato siaha po fľaši. Margot utápala svoj žiaľ v alkohole. A v drogách. A v náručí milencov - často oveľa mladších, ako bola ona. Zabávala sa po nociach, pila, fajčila cigaretu za cigaretou.

Narobila kráľovskej sestre a kráľovskej rodine mnoho škandálov. S milencami organizovala kokaínové párty, nechala sa s nimi fotografovať nahá. V opare často prišla i na oficiálne podujatie. Pri akejsi vojenskej prehliadke vypadla z otvoreného auta a na ospravedlnenie zamrmlala: „Prepáčte, niekedy vidím dvojmo.“

Pri jednom zo škandálov v roku 1999 takmer prišla o život. Chcela sa doma okúpať, napúšťala si vodu do vane a sadla si na jej okraj. Zakrútila sa jej hlava a spadla do horúcej vody. Nik nemusel dlho rozmýšľať, z čoho sa jej zamotala hlava. Lekári sa obávali, či vôbec bude ešte chodiť.

Princezná bola kedysi krásna, aj ju volali krásna Margot. Neskôr jej prischlo pomenovanie divoká Margot. Okrem prezývky si nahonobila stvrdnutú pečeň, pľúcny nádor, srdcový záchvat. Zato fľašu nevypúšťala z ruky. V kabelke vždy nosila whisky. Zomrela v roku 2002 vo veku 71 rokov.

Janis Joplin často kapitulovala. V mladých rokoch takmer sústavne. Nevedela si získať priateľov. Spolužiakov nepriťahovalo jej chlapčenské správanie, „slušné dievčatá“ ju zasa ignorovali - najmä preto, lebo vyhľadávala chvíľkové a pochybné známosti. Prihlasovala sa do obľúbených školských súťaží, no nepochodila. Nestala sa ani Miss ideálna sekretárka, ani Rugbyovým miláčikom a už vôbec neuspela v súťaži o najkrajšiu postavu. Neprijali ju ani do zboru mažoretiek.

Pohrdli ňou? Aj ona pohrdne nimi. Odmietala akúkoľvek disciplínu, správala sa vyzývavo, obliekala sa vyzývavo. Keď študovala dejiny umenia na univerzite v Austine, po večeroch spievala v bare. Neočarila. So spevom skúšala šťastie aj v San Franciscu. Znova kapitulovala. Zamilovala sa - do černošky s atletickou postavou. Milovala mužov i ženy. A alkohol. A drogy. Napokon im celkom podľahla. Schudla na kosť a kožu, zostala bez peňazí, prespávala v parkoch.

Ocitla sa na dne. Vrátila sa k rodičom a u psychiatra absolvovala odvykaciu kúru. Nebola prvá. Protialkoholickej liečbe sa podrobila už počas štúdia v Austine.

Jedného dňa ju jej niekdajší milenec pozval na konkurz s kapelou Big Brother and The Holding Company. Znova do San Francisca. Gitarista Sam Andrew neskôr povedal: „Spočiatku jej hlas znel ako zrýchlený pás. Akoby sa chytala nákladného vlaku rútiaceho sa nocou a nebola si istá, či sa udrží.“ Udržala sa. Prijali ju. Jej hlas bol akoby láskavým pomilovaním.

Janis získavala čoraz väčšiu a väčšiu popularitu. Až sa jej z nej zakrútila hlava. Ona, kedysi taká zaznávaná, sa všade dožadovala pozornosti. Pred drogami a alkoholom však kapitulovala ustavične. Pokúšala sa prestať, odvykala si od heroínu, no ešte väčšmi si navykala na alkohol. Pred každým vystúpením ho vliala do seba toľko, že svoje predstavenie ani nevnímala. Sužovali ju bolesti hlavy, kŕče v črevách, krvácali jej ďasná, mala vyschnutý jazyk.

Ešte väčšmi ju morili psychické neduhy alkoholikov - ustavičný nepokoj, „úbohá, nepochopiteľná demoralizácia“. V októbri 1970 si na upokojenie pichla heroín. Smrť prišla okamžite. Janis Joplinová zažiarila ako meteor. Vzbĺkla a pohasla. Jej sláva trvala necelé štyri roky.

Ava Gardnerová, krásna hollywoodska herečka, poplietla hlavu mnohým mužom. Veď si na tom aj zakladala. Vyjadrila sa: „Hrať vo filme je zaujímavé. Robím to rada, ale oveľa väčšmi ma zamestnáva a vzrušuje fakt, že sa páčim mužom.“

V jej sieti sa ako prvý zatrepotal populárny herec Mickey Rooney. Ich manželstvo vydržalo rok a pol. Jej ďalším manželom bol džezový hudobník Artie Shaw. Osem mesiacov po svadbe bola znova voľná. Zamiloval sa do nej Ernest Hemingway, Frank Sinatra, letec a multimilionár Howard Hughes, slávny toreador Luis Miguel Dominguin...

Prežívala búrlivé vzťahy s mužmi a po rozchode sa jej milenci spravidla museli liečiť. Ava zakaždým pookriala. Lenže aj ona sa zamotala do osídel, z ktorých nevedela uniknúť - alkoholových. Za Franka Sinatru bola vydatá šesť rokov, často sa spíjali, žiarlili jeden na druhého, potom sa škriepili. A bili. A rozchádzali. A zmierovali. Nezažili spolu veľa pokojných chvíľ. Sinatra sa niekoľko ráz pokúsil spáchať samovraždu.

Ubehlo veľa času, kým sa Ava vypracovala na filmovú hviezdu prvej veľkosti. Sláva prišla, až keď mala tridsaťdva rokov. S pribúdajúcou slávou pribúdali aj poháriky. Keď ju pozvali niekam na večierok, hneď sa spýtala: „Kde je tu bar? Kde tu máte pijatiku?“ A hneď si dala za pohárik. Vraj preto, aby zahnala nesmelosť. A keď už začala, nikdy sa nezdalo, že má dosť.

Nemala ani šesťdesiat rokov, ale známky alkoholizmu bolo vidno na jej opuchnutej tvári. V posledných rokoch žila väčšinou samotársky v Londýne. A väčšinou v obrovskej mosadznej posteli vo svojom apartmáne. Dívala sa na staré filmy, telefonovala a vždy mala poruke fľašu červeného vína. Občas zašla na prechádzku so psom. V nenápadnej žene v baloniaku už sotvakto poznal slávnu herečku. Umrela 67-ročná.

Na odovzdávaní cien Slávik 2008 zažiarila Iveta Bartošová. Udelili jej titul skokan roka. Za rok poskočila z osemnásteho miesta na piate. Keď pri mikrofóne ďakovala obecenstvu, od dojatia sa ledva zmohla na slovo. Lenže Iveta Bartošová zožínala úspechy dlhé roky predtým. Ako šestnásťročná zvíťazila v okresnom kole speváckej súťaže Talent v Novom Jičíne a trofeje získavala aj v ďalších súťažiach. Ešte väčšie neskôr.

Výpočet jej úspechov a cien je rozsiahly. Patria k nim státisíce predaných nosičov s pesničkami, s ktorými víťazila v mnohých hitparádach a anketách, získala zlatú, platinovú a dvojplatinovú platňu. V rokoch 1986, 1990 a 1991 sa stala zlatým slávikom. Niekoľko ráz vyhrala v TýTý, čo je anketa o najobľúbenejších tvárach a programoch televíznych obrazoviek.

Cena Skokan roka 2008 oznamovala návrat populárnej speváčky. Už roky predtým ju totiž sužovali osobné, zdravotné a iné problémy. A zaznamenala aj niektoré úspechy. Začiatkom roka 2009 znova vyhrala v ankete TýTý. V slovenskej tanečnej súťaži Let’s Dance 3 sa umiestnila na štvrtom mieste, čo je historicky najvyššie umiestnenie z českých účinkujúcich. Črtal sa jej návrat aj na divadelné scény. Lenže okolnosti boli mocnejšie ako ona.

Po rokoch najväčšej slávy po boku s legendárnym hudobníkom Ladislavom Štaidlom nasledoval rozchod s ním a nekonečné súdne spory. Prepadla alkoholu. Hoci predtým ho nenávidela. Predovšetkým preto, lebo mu podľahol jej otec - niekoľko ráz sa ocitol na odvykacej kúre. Iveta riešila problémy tabletkami a alkoholom. Trpela cirhózou pečene. Tri razy sa pokúsila o samovraždu. Mala 48 rokov, keď sa 29. apríla 2014 hodila pod vlak.

„Keď nastali problémy a musela chodiť k psychiatrovi,“ povedal nedávno Ladislav Štaidl pred novinármi, „dvaja nezávislí psychiatri jej namerali IQ 132.“ Ženu, ktorá zbierala úspechy už v školských laviciach - ako nádejná športovkyňa i speváčka - nezachránilo pred tragédiami ani nadpriemerne vysoké IQ.

Milovali život - a alkohol. Mnohé slávne ženy sa rady pozerali na dno pohárika

Výber pre vás