Dušan Valent

Charles Bedaux bol mimoriadny muž. V priebehu dvadsiatich rokov sa vypracoval z pomocníka pouličného pasáka, ktorý priplával do New Yorku s jedným dolárom vo vrecku, na piateho najbohatšieho Američana, riaditeľa najväčšej konzultačnej spoločnosti na svete a osobného priateľa neskoršieho britského kráľa Eduarda VIII. Ale než uplynulo ďalších dvadsať rokov, spáchal samovraždu. Predtým ho obvinili zo špionáže a z kolaborovania s nacistami.

Kanadský historik Pierre Berton ho charakterizuje nelichotivo: „Mal všetky zlé vlastnosti milionára, ktorý sa vypracoval od piky, a&nbsp;len málo z&nbsp;tých dobrých.“ Keď­že sa od neho časom dištancovala pôvodná aj adoptívna vlasť, takmer sa naňho zabudlo. Dnes sa na Charlesa Bedauxa pamätá predovšetkým pre jeho neúspešný, ale mimoriadne odvážny pokus presláviť sa ako objaviteľ. Zorganizoval totiž neuveriteľne okázalú výpravu naprieč subarktickou divočinou, ktorej absurdný priebeh by bol hodný komediálneho filmu. Historik Pierre Berton expedíciu označil za „bláznovský... nie, idiotský počin... hoci nepopierateľne štýlový“. Zároveň však nevylučuje, že výprava mohla mať v&nbsp;skutočnosti prekvapivo temný účel.

Charles Eugène Bedaux sa narodil v&nbsp;roku 1886 v&nbsp;Paríži a&nbsp;vyrastal v&nbsp;chudobe. Bol jedným z&nbsp;piatich detí pracovníka francúzskych železníc. A&nbsp;zatiaľ čo dvaja jeho bratia vyštudovali vysoké školy a&nbsp;stali sa inžiniermi, Charlesovi sa na akademickej pôde nedarilo. Po tom, ako ho vyhodili zo strednej školy, sa pretĺkal sériou príležitostných podradných zamestnaní, dokiaľ nestretol úspešného pasáka Henriho Ledouxa. Spriatelil sa s&nbsp;ním a&nbsp;jeho novým domovom sa stala štvrť Pigalle, neslávne známa bujarým nočným životom. Pasák stále iba šestnásťročného Bedauxa vzal pod svoje krídla. Naučil ho, ako sa štýlovo obliekať, ako sebavedomo vystupovať. A&nbsp;v&nbsp;neposlednom rade, ako sa na nočných parížskych uliciach účinne biť. Podľa niektorých zdrojov Bedaux sám začal pôsobiť ako pasák.

Krátko nato, ako Ledouxa začiatkom roku 1906 zavraždili, Bedaux emigroval do USA. V&nbsp;novej domovine vyvinul „vedecký“ systém zvyšovania produktivity zamestnancov, ktorý nazval Bedaux B. V&nbsp;20. rokoch ho predal viac ako 600 firmám v&nbsp;18 krajinách. Medzi jeho klientov patrili niektoré z&nbsp;najbohatších spoločností na svete. Bedaux sa tak stal milionárom.

Keď mal výstredný Francúz zrazu dostatok času a&nbsp;prebytok peňazí, v&nbsp;jeho hlave skrsla myšlienka stať sa celosvetovo uznávaným objaviteľom. „Som len blázon. Blázon, ktorý rád robí veci ako prvý,“&nbsp; hovoril.

Bedaux sa v&nbsp;roku 1934 rozhodol absolvovať 2&nbsp;400 km dlhú trasu, ktorá sa začínala v&nbsp;Edmontone v&nbsp;Alberte, smerovala k&nbsp;Telegraph Creek v&nbsp;Britskej Kolumbii a&nbsp;ďalej až k&nbsp;pobrežiu Tichého oceána cez prevažne neprebádané územie. „Je zábavné robiť veci, ktoré iní označujú ako nemožné,“ vyhlásil. „Napríklad každý hovorí, že vziať flotilu áut naprieč nezmapovanými regiónmi Skalnatých vrchov, kde nie sú žiadne cesty, je nemožné. Ja tvrdím, že sa to dá.“

Extravagantný rodák z&nbsp;Paríža svoju expedíciu pred novinármi prezentoval ako výsostne prieskumnú, ba dokonca „vedecký“ počin: územie pozdĺž svojej trasy vraj zmapuje pre údajnú výstavbu plánovanej medzinárodnej diaľnice. Na výprave sa skutočne zúčastnil aj skúsený zememerač a&nbsp;geograf Frank Swannell s&nbsp;asistentom. Všetko ostatné však prinajlepšom dvíhalo obočia. A&nbsp;prinajhoršom viedlo k&nbsp;ťukaniu na čelo.

Bedauxovi neboli pred výpravou dobrodružné expedície úplne neznáme. V&nbsp;rokoch 1929 až 1930 napríklad absolvoval 15-tisíc kilometrov dlhú automobilovú výpravu z&nbsp;Mombasy do Casablancy. Krátko predtým sa zúčastnil na 5-mesačnom safari v&nbsp;Afrike. Išlo o&nbsp;loveckú expedíciu, ktorá smerovala z&nbsp;Kene cez Sudán, Niger a&nbsp;Alžírsko až do Maroka.

Skutočnú povahu Bedauxovej „vedeckej“ výpravy naznačilo už júnové sústredenie jej účastníkov v&nbsp;meste Jasper na juhozápade Alberty. Bohatý Francúz novinárom oznámil, že účelom sústredenia je „kondičný a&nbsp;silový tréning“, ktorý je podľa neho nevyhnutný pre takú dlhú a&nbsp;náročnú výpravu, ktorá bude obsahovať dlhé túry, rafting a&nbsp;horolezectvo. Napokon sa však žiaden skutočný tréning nekonal. Členovia výpravy boli totiž príliš vyťažení popíjaním šampanského na večierkoch a&nbsp;účasťou na prepychových slávnostných hostinách, konaných na ich poctu.

Pri výbere účastníkov na niekoľkomesačnú púť neprebádanou severskou prírodou si Bedaux počínal neortodoxne. Do divočiny sa plánoval vydať na limuzínach v&nbsp;sprievode manželky, dvornej dámy, komorníka, sluhov a&nbsp;slúžok. A&nbsp;takisto milenky - talianskej grófky. A&nbsp;desiatok fotogenických kovbojov. Fotogenických preto, že extravagantný milionár sa rozhodol výpravu zvečniť vo filmovej podobe. Kvôli tomu naverboval Oscarom ovenčeného filmára Floyda Crosbyho, ktorého sprevádzal početný filmársky tím, regrutovaný priamo z&nbsp;Hollywoodu.

Na expedíciu tak vyrazilo viac ako sto ľudí. Presne dvaja z&nbsp;nich, geograf Frank Swannell s&nbsp;asistentom, mali na starosti prieskum a&nbsp;mapovanie. Lenže Bedaux si čoskoro uvedomil, že si nevystačí len so služobníctvom, ktoré má k&nbsp;dispozícii. A&nbsp;tak Swannellovi „zhabal“ jeho asistenta a&nbsp;urobil si z&nbsp;neho osobného sluhu. Toľko k&nbsp;„vedeckej výprave“. A&nbsp;malo byť horšie!

Výprava vyrazila 6. júla 1934. Tvorili ju dve limuzíny (dlho nevydržali) a&nbsp;päť špeciálne navrhnutých polopásových vozidiel, ktoré Bedauxovi poskytol jeho priateľ a&nbsp;výrobca automobilov Andre Citroën. A&nbsp;takisto 130 plne zaťažených koní.

Hoci sa bohatý Francúz vybral na niekoľko mesiacov do divočiny, nehodlal obetovať svoje pohodlie. A&nbsp;podobne na tom bola jeho manželka a&nbsp;milenka. Kone tak niesli náklad vybraných pochúťok, ako bol devonshirský krém, ten najlepší kaviár či najdrahšie pralinky. Ďalšie debny boli plné prepychového šampanského alebo najkvalitnejších vín. Iné zaplnili honosné šaty, hodné najpres­tížnejších bálov. A&nbsp;jeden z&nbsp;koní napríklad neniesol nič iné len dámske topánky. Ďalší pre zmenu francúzske romány. Samozrejmosť bola aj taká nevyhnutná výbava ako skladacie stoly z&nbsp;hliníka, kreslá, vane, postele, koberce, vankúše - skrátka všetko potrebné na oddych v&nbsp;severskej divočine.

„Niesli dvadsať ton výbavy a&nbsp;zásob!“ upozorňuje Pierre Berton. „Celým armádam vystačilo oveľa menej!“ Mimochodom, náklady na výpravu sa vyšplhali na 250-tisíc dolárov. Ak zohľadníme infláciu, dnes by to bolo osem miliónov.

<div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
 <div class="icon">
 &nbsp;
 </div>
 <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="34f509eb-b2ae-4b85-acdf-6a149ccc6c04">
 &nbsp;
 
 Stratená bomba: Roztržitý fyzik vyvolal jednu z najväčších tajných afér v dejinách USA
 </div>
 <div class="icons">
 &nbsp;
 &nbsp;
 &nbsp;
 </div>
 </div>

Na výpravu čakali močiare, kroviská a&nbsp;strmé svahy. A&nbsp;okrem toho hneď od úvodu studená sprcha. A&nbsp;to doslova. Dážď sprevádzal Bedauxa takmer každý deň. A&nbsp;tie dni, počas ktorých si dal prestávku, nestačili na vyschnutie severokanadského blata. Kone nesúce ťažký náklad neustále zapadali. Bedaux sa ich teda rozhodol odľahčiť. Dilemu, čo z&nbsp;dvadsiatich ton nákladu oželieť ako prvé, vyriešil rýchlo. Vyhodil všetko vedecké a&nbsp;prieskumné vybavenie. „Vedecká“ časť cesty sa teda skončila prakticky v&nbsp;jej úplnom začiatku.

Rastúcu frustráciu u&nbsp;členov výpravy spôsobovali aj maniere „ctených dám“ - Bedauxovej manželky a&nbsp;milenky. „Nekonečné ranné obliekanie žien, ktoré mala na starosti výhradne slúžka Jozefína, šialene zdržiavalo postup celej výpravy,“ píše Berton. „Kone boli osedlané ráno o&nbsp;šiestej. Keď sa ukázalo, že museli nečinne čakať s&nbsp;plne naloženým nákladom celé hodiny, presunuli čas ich príprav na desiatu.“ Ale to podľa kanadského historika vôbec nepomohlo. „Ženy len zaháľali ešte viac,“ pokračuje, „a&nbsp;ešte viac pretiahli svoju rannú prípravu. Málokedy boli pripravené na odchod pred obedom. A&nbsp;Bedaux sa nijako nesnažil napomínať ich, aby sa ponáhľali.“

Pätica polopásových terénnych vozidiel sa rýchlo ukázala nie ako tromf, ale ako príťaž. Ak práve nevrčali zapadnuté v&nbsp;blate, tvrdohlavo odmietali naštartovať, pretože sa opäť pokazili. Namiesto toho, aby transportéry zanechal v&nbsp;blate, Bedaux sa rozhodol narafičiť a&nbsp;nafilmovať ich oveľa dramatickejší koniec. Dve z&nbsp;vozidiel nechal spadnúť z&nbsp;91-metrového útesu pri rieke Halfay River. Tretie umiestnil na raft a&nbsp;zamýšľal ho nechať na rieke explodovať. Zvlhnutý dynamit však nevybuchol a&nbsp;vozidlo vzal prúd. Pri zvyšných dvoch vozidlách Bedaux nešpekuloval a&nbsp;jednoducho ich zanechal v&nbsp;divočine.

Ako sa približovali ku Skalnatým vrchom, trasa sa stávala čoraz močaristejšou. Kone začali trpieť infekciami kopýt a&nbsp;neuplynul týždeň, aby niektorého nezastrelili. Keďže zvierat ubúdalo rýchlejšie ako zásob, Bedaux sa opäť musel vzdať časti nákladu. Aj tentoraz odmietol vyradiť čokoľvek, čo by znížilo jeho osobný komfort. Rozhodol sa preto zbaviť munície. No nehodlal ju nechať len tak v&nbsp;blate či močiari. Nakázal kovbojom, aby ju pred kamerami všetku vystrieľali. „Bola to najšialenejšia scéna, akú som kedy videl,“ poznamenal geograf Swannell vo svojom denníku.

V&nbsp;septembri sa objavil prvý sneh. Bedaux bol tak nútený chorľavé kone usmrcovať prakticky denne. Čoraz viac mužov putovalo pešo. Expedíciu napokon zastavilo 22. októbra silné sneženie. Došlo k&nbsp;nemu asi 15 dní pred dosiahnutím vytýčeného cieľa. Napriek predčasnému koncu Bedaux svoju púť pred novinármi prezentoval ako úspech.

Aj po predčasnom ukončení výpravy Bedaux sebavedome vyhlasoval, že uspel, pretože v&nbsp;stopách jeho expedície napokon vystavajú impozantnú medzinárodnú diaľnicu. V&nbsp;tom čase nikto nerozumel, aký mohol mať človek ako Bedaux záujem na takejto diaľnici. Neskôr sa ukázalo, že Francúz už od začiatku 30. rokov spolupracoval s&nbsp;nacistami a&nbsp;nacistickým režimom v&nbsp;Nemecku. Práve nacistom mala podľa neho „patriť budúcnosť“ a&nbsp;práve nacistov pokladal za najlepšiu ochranu pred celosvetovým rozmachom komunizmu.

Ba čo viac, po skončení druhej svetovej vojny sa v&nbsp;dokumentoch nacistického Nemecka podarilo objaviť zmienky naznačujúce, že nacistický režim plánoval ovládnuť Severnú Ameriku a&nbsp;Rusko pomocou diaľnice spájajúcej Kanadu s&nbsp;Beringovou úžinou. Žeby išlo o&nbsp;tú istú diaľnicu, akú mal na mysli Bedaux?

„Ak sa na expedíciu pozrieme spätne, nadobúda oveľa temnejší nádych,“ píše Pierre Berton. „Mnohé náznaky podľa niektorých ukazujú, že Bedauxa platili nacisti, aby zistil, či Aljašku možno účinne brániť z&nbsp;vnútrozemia,“ pokračuje historik. „Ak je to pravda, potom Bedauxova expedícia bola najdrahšou a&nbsp;najnešikovnejšou krycou operáciou a&nbsp;Bedaux samotný bol jedným z&nbsp;najneschopnejších špiónov histórie.“

Kanadský bádateľ však túto možnosť nepovažuje za pravdepodobnú. „Skutočné vysvetlenie je podľa mňa jednoduchšie,“ píše. „Charles Bedaux bol presne tým, čo o&nbsp;sebe tvrdil: bohatým bláznom, ktorý sa rád snažil o&nbsp;nemožné a&nbsp;míňal svoje peniaze na fantáziu, pretože sa v&nbsp;strednom veku pokúšal nanovo prežiť detstvo, aké nikdy nepoznal. Na to mu slúžila hra s&nbsp;dospeláckymi hračkami, ako boli filmové kamery a&nbsp;polopásové terénne vozidlá. Bol to egoista, ktorý sa zúfalo, ale nie veľmi účinne snažil, aby si ho všímali.“

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/najabsurdnejsia-objavitelska-vyprava-divocne-nesmelo-chybat-sampanske-damske-topanky" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a>

Fakt je, že Charles Bedaux napokon pre sympatie a&nbsp;styky s&nbsp;nacistickým Nemeckom viac nebol vítaný v&nbsp;USA. Vrátil sa teda do Francúzska. A&nbsp;keď nacisti v&nbsp;roku 1940 obsadili Paríž, začal s&nbsp;nimi spolupracovať. Konkrétne, zameral sa na reorganizáciu uhoľného priemyslu vichystického režimu. Za spoluprácu s&nbsp;nacistami ho napokon Američania v&nbsp;roku 1942 zatkli. Pred tým, ako ho odsúdili za velezradu, však 18. februára 1944 v&nbsp;Miami vo veku 57 rokov spáchal samovraždu. Predávkoval sa liekmi.

Najabsurdnejšia objaviteľská výprava: V divočine nechýbalo šampanské ani luxusné dámske topánky

Výber pre vás

Najabsurdnejšia objaviteľská výprava: V divočine nechýbalo šampanské ani luxusné dámske topánky

Súvisiace články

Umelá inteligencia pomáha pri chudnutí: Ako sa vyhnúť obávanému jojo efektu

Zatočíme nádormi mozgu? Magnetické častice ničia rakovinu

Záhorie pred 20-tisíc rokmi: Namiesto zasnežených plání vznikali púštne duny

Na Zemi sme mali veľhory, ktoré boli štyrikrát väčšie ako Himaláje. Spôsobili poriadny rozruch

Neľútostná pomsta svätice: Vypálila mesto, nepriateľov pochovala zaživa, roztrhala telo princa

Výber pre vás