<p>zahraničie, zahraničná politika, život v zahraničí, zaujímavosti zo zahraničia
dlhé roky sa venuje zahraničnej politike, začínala v denníku, pokračovala v elektronických médiách, pracovala ako spravodajkyňa Rádia Slovensko v Poľsku</p>

Zuzana Kohútková

Požiar svetoznámej parížskej katedrály zarmútil celý svet. Materiálne škody sú obrovské, oveľa väčšie sú však tie historické, ktoré sa peniazmi nedajú vyčísliť. Ohnivý živel zničil v&nbsp;našej histórii už mnohé krásne miesta vytvorené ľudskou rukou i&nbsp;mnohé mestá.

Knižnica v egyptskej Alexandrii bola najväčšou a najslávnejšou knižnicou antickej doby. Okolo roku 295 pred naším letopočtom ju založil Ptolemaios I. Bolo to hlavné centrum vzdelanosti až do roku 48 pred naším letopočtom, keď počas vojny medzi Caesarom a Pompeiom vyhorela. Kto je za zničenie knižnice zodpovedný, v tom sa zdroje líšia. Podľa jednej verzie Iulius Caesar zapálil svoju flotilu, aby sa jej nezmocnili Egypťania. Podľa druhej vyslal horiacu loď k&nbsp;tým nepriateľským, aby ich podpálil. Oheň sa však dostal do prístavu a&nbsp;ďalších častí mesta a&nbsp;zasiahol aj knižnicu.

Na mieste dnešného Šternberského paláca vypukol v júni 1541 zničujúci požiar. Padli mu za obeť dve tretiny domov Malej Strany, severná časť Pražského hradu, Hradčany takmer úplne ľahli popolom, poškodený bol aj Chrám svätého Víta. Po požiari bola parcela pod domom Na bašte dlhý čas nepredajná - miesto považovali za prekliate. Až v roku 1664 získal parcelu cisársky komorník Oldřich Adolf Vratislav zo Šternberka.

V júni 1547 vypukol v Moskve obrovský požiar, ktorý sa rozšíril do niekoľkých mestských štvrtí. Išlo najmä o štvrte, kde stáli drevené domčeky. Oheň sa dostal aj do Kremľa, kde v niekoľkých palácových vežiach došlo k výbuchu. Pri požiari prišlo o život 4-tisíc ľudí, 80-tisíc bolo zranených, popáleniny utrpel aj vtedajší ruský metropolita. Tieto údaje však nemusia byť presné, pretože vtedy neboli evidované malé deti. Zničená bola viac ako polovica mesta a mnoho ľudí prišlo o celý svoj majetok.

Palazzo Ducale je goticko-renesančná stavba v Benátkach. Od začiatku bol sídlom Benátskej republiky na čele s dóžom. Bol svedkom zrodu, najväčšej slávy i pádu tohto štátu, sídlom najvyšších úradov republiky, súdneho dvora i štátneho archívu a najmä symbolom veľmocenského postavenia mesta. Palácu sa nevyhýbali živelné pogromy, najmä požiare. Prvý z tých zdokumentovaných poškodil už v 10. storočí pôvodný drevený palác. Požiar zničil niektoré miestnosti ešte v roku 1547. V paláci nestihli poriadne odstrániť následky tejto katastrofy a oheň pohltil stavbu druhý raz v roku 1577. Ničivé plamene znehodnotili veľkú časť stavby a pohltili aj mnohé vzácne diela, napríklad od Tiziana či Tintoretta. Veľká rada potom rozhodla o rekonštrukcii takmer v pôvodnej podobe a táto prestavba určuje dnešný vzhľad budovy.

Do histórie vstúpil dátum 2. september 1666, keď vzbĺkli dve ulice vo východnej časti Londýna. Fúkal však silný vietor a oheň sa rýchlo rozšíril aj na západnú časť mesta. Horelo viac štvrtí a oheň sa nepodarilo uhasiť niekoľko dní. Živel pohltil 14-tisíc budov a viacero kostolov, spustošil veľkú časť mesta. Zahynulo „len“ šesť ľudí, ak vezmeme do úvahy rozmer katastrofy. Ako uvádzajú mnohé zdroje, požiar zabil obrovské množstvo potkanov, ktoré boli vtedy zodpovedné za obrovskú morovú epidémiu. Opätovné vystavanie mesta trvalo pomerne dlho. Predstavitelia mesta rozhodli, že Londýn sa postaví v stredovekom štýle. Veľkú pozornosť pri výstavbe venovali hygienickému stavu nových budov, čo malo zabrániť ďalším veľkým požiarom.

Veľké divadlo, v origináli Boľšoj teatr, je nepochybne najznámejším ruským divadlom a jeho význam prekračuje hranice krajiny. Založil ho ešte v roku 1776 Peter Urusov, o štyri roky získal budovu Petrovského divadla, ktoré však zničil požiar v roku 1805. Na tom istom mieste vyrástla budova, v ktorej divadlo sídli dodnes. Aj túto budovu zničil požiar, a to v roku 1853. Architekt Albert Cavos ju však vybavil ešte vznešenejším interiérom, výzdoba sa s menšími úpravami zachovala dodnes a stále si ponecháva svoj klasicistický štýl. Divadlo bolo poškodené aj počas druhej svetovej vojny, keď naň dopadla bomba, ale húževnatí Rusi ho rýchlo opravili. Boľšoj teatr patrí k najkrajším divadelným budovám na svete, dnes v ňom pracuje vyše 900 hercov, spevákov, tanečníkov a hudobníkov. Je tiež domovskou scénou najstaršieho baletného súboru, považovaného za najlepší na svete - Veľkého baletu, ktorý založili v roku 1773.

Dňa 27. februára 1933 vypukol požiar v Ríšskom sneme (Reichstagu) v Berlíne, ktorý napáchal značné škody. Dodnes nie je úplne jasné, kto požiar založil. Dôsledkom však bolo urýchlenie nástupu nacistického režimu v Nemecku a Hitlerova vláda využila požiar ako zámienku na zrušenie všetkých občianskych práv a slobôd a rozšírenie okruhu trestných činov spadajúcich pod trest smrti. Podľa Hitlera išlo o výzvu na komunistický puč. Na mieste činu zadržali Holanďana Marinusa van der Lubbe, ktorý tam pobehoval s fakľou. Ako spoluvinníkov určili podľa obžaloby troch bulharských komunistov a predsedu parlamentnej sekcie nemeckých komunistov. Týždeň po požiari sa konali parlamentné voľby, po ktorých zastrašovanie obyvateľstva pokračovalo.

Dňa 19. novembra 1992 vypukol v kráľovskom zámku Windsor v Spojenom kráľovstve. Zasiahol severovýchodné krídlo zámku aj súkromné apartmány britskej kráľovnej. Oheň zničil pätinu hlavného krídla paláca. Vyšetrovanie ukázalo, že požiar zapríčinil reflektor umiestnený príliš blízko závesu. Windsor leží západne od Londýna, patrí k najväčším obývaným zámkom na svete a je jednou z najobľúbenejších rezidencií Alžbety II.

V noci z 26. na 27. novembra 1992 vypukol rozsiahly požiar vo viedenskom Hofburgu. Za dve hodiny oheň spôsobil miliónové škody. Zničených bolo niekoľko sál i knihy národnej knižnice. Z palácových stajní museli evakuovať 69 koní, pomáhali aj okoloidúci. Príčiny požiaru neboli úplne objasnené.

Obrovské plamene zničili dvesto rokov staré Národné múzeum v Riu de Janeiro. Je to najstaršia vedecká inštitúcia Brazílie. V múzeu sa nachádzalo okolo 20 miliónov predmetov vrátane egyptských múmií a grécko-rímskych artefaktov či najstaršej ľudskej lebky nájdenej na západnej pologuli. Hlavnou príčinou požiaru bol klimatizačný systém. Požiar sa šíril rýchlo, pretože v budove chýbalo vybavenie na jeho uhasenie, poplašné zariadenia i požiarne dvere. Plamene zničili podstatnú časť zbierok.

Dňa 28. mája 1811 vyhorel Bratislavský hrad a vyše sto rokov z neho bola ruina. Oheň pohltil hlavný palác, vedľajšiu budovu Nového paláca, vietor rozšíril požiar aj na podhradie, kde zhorelo asi 70 domov. Požiar trval tri dni a živel si vyžiadal životy 9 ľudí, niekoľko osôb bolo nezvestných a takmer 80 rodín zostalo bez strechy nad hlavou. Požiar zavinili vojaci, ktorí boli na hrade ubytovaní. Vraj pri generálnom upratovaní chceli zničiť staré slamníky, ktoré na dvore zapálili. Vietor skazu dokonal.

Uplynulo viac ako sedem rokov od požiaru na hrade Krásna Hôrka. Dňa 10. marca 2012 zničil oheň národnú kultúrnu pamiatku, hrad z 13. storočia. Dvaja chlapci si chceli zapáliť cigaretu, pričom spôsobili požiar trávnatého porastu na hradnom kopci. Oheň sa preniesol na samotný hrad. Zasahovalo 47 policajtov, 84 hasičov aj vrtuľníky. Škody boli vyčíslené na 8 miliónov eur, našťastie sa podarilo zachrániť 90 percent zbierok, 352 zbierkových predmetov zo 4 229 umiestnených na hrade. Podľa odhadov sa hrad pre verejnosť otvorí v roku 2021.

Nemilosrdné plamene zasiahli aj zámok Windsor: Horeli súkromné apartmány kráľovnej

Výber pre vás

Nemilosrdné plamene zasiahli aj zámok Windsor: Horeli súkromné apartmány kráľovnej

Súvisiace články

Skazonosné požiare v Kalifornii: Tieto luxusné vily celebrít zhoreli do tla

Raj v plameňoch: Rozsiahle požiare v Kalifornii sú najtragickejšie v celej histórii štátu

Austrália zažíva vlnu požiarov: Horúčavy a blesky spôsobili úkaz, ktorý sa len tak nevidí!

Výber pre vás