Smútok utopila v alkohole: Slávnu vojnovú fotografku preslávil záber, ktorý urobil jej milenec

Fotila hrôzy vojny, no preslávil ju záber z kúpeľne: Slávnu reportérku si zahrala Kate Winslet

Posol smútku: Vojnová reportérka fotila vylodenie v Normandii, no preslávil ju záber z kúpeľne

Ján Dzúr

Je leto roku 1944. Vtedy 37-ročná Lee Miller sa trasie pod celtou premočeného stanu na severnom pobreží Francúzska. Zatína zuby a&nbsp;skrehnutou rukou si zapisuje pocity o&nbsp;návšteve poľnej nemocnice. Reportáž s&nbsp;titulkom Bojovníci bez armád vyjde v časopise Vogue o&nbsp;mesiac neskôr. Desivý opis vylodenia v&nbsp;Normandii, ktorý je podfarbený naturálnymi zábermi a&nbsp;ktorý ani zďaleka nepripomína oficiálnu verziu o&nbsp;ľahkom postupe spojeneckých vojsk cez fašistické zákopy, šokuje celú Ameriku. Ranených na fotografiách ženy s&nbsp;nemecko-írskymi koreňmi nosia do poľnej nemocnice rovno z&nbsp;frontovej línie.

PRÍBEH VOJNOVEJ FOTOGRAFKY NEPOZNALI ANI SUSEDIA, POZRITE SI MIESTO, KDE DOŽILA

„Ich baganče sú ešte plné blata, špiny a&nbsp;krvi. Zajatcov však naši lekári ošetrujú rovnako zodpovedne ako vlastných vojakov. Na operačných stoloch rozhoduje len naliehavosť traumy,“ presviedča čitateľov žena, za ktorou kedysi šaleli tisícky chlapov. Na pláži Omaha v&nbsp;Normandii sa však výnimočne krásna <a rel="noopener" href="https://leemiller.co.uk/" target="_blank">Lee Miller </a>nechváli dokonalým telom, ktoré ako modelka ukázala pri viacerých aktoch. Je jediná zámorská vojenská spravodajkyňa a&nbsp;fotografka, ktorá sa v&nbsp;Európe vylodila s&nbsp;83.&nbsp;americkou pešou divíziou. Stalo sa tak pred osemdesiatimi rokmi.

Elizabeth, Liz, Li-Li, Lee či Liz Miller sa narodila v&nbsp;roku 1907 v&nbsp;štáte New York, v&nbsp;rodine Theodora a&nbsp;Florence Millerovcov. V&nbsp;strojovo presnej spoločnosti odborníka na mechaniku sa však nespútané dievča dostáva do večných konfliktov. Proti jej vôli ju pošlú na prevýchovu k&nbsp;rodinným priateľom do Brooklynu, kde ju však ako osemročnú znásilní ten, ktorý ju mal chrániť – otcov kamarát. Traumu si Liz nesie so sebou. Keď ju postupne vyhodia aj z&nbsp;niekoľkých súkromných škôl, jej rodičom neostáva nič iné, ako pustiť dievča za vzdelaním do vtedy kozmopolitného Paríža. 

V&nbsp;meste na Seine sa Elizabeth opäť vymkne spod kontroly opatrovníkov. Zamestná sa v&nbsp;divadle na Montmartre, kde sa skamaráti s&nbsp;miestnymi rebelmi. Bohém­sky svet jej učaruje a&nbsp;má aj kus šťastia. Po návrate do Ameriky na Manhattane stopne auto mediálneho magnáta a&nbsp;zakladateľa časopisu Vogue Condého Nasta. Netrvá dlho a&nbsp;jej tvár sa objaví na obálke časopisu. V&nbsp;nasledujúcich dvoch rokoch patrí k&nbsp;najžiadanejším modelkám New Yorku. V&nbsp;roku 1929 však opäť berie osud do vlastných rúk a&nbsp;odchádza do Paríža. Do batožiny si tentoraz pribalí fotoaparát, ktorým má pre Vogue nafotiť svoje prvé zábery.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

V&nbsp;30. rokoch minulého storočia sa nábrežie Seiny hemží umelcami. Lee nemá núdzu o&nbsp;ctiteľov, no kľúčové miesto v&nbsp;jej srdci čoskoro zaujme Man Ray, podivín s&nbsp;mužnými črtami, ktorého skutočné meno je Emmanuel Radnitzky. Potomok židovských emigrantov z&nbsp;Ruska je fotograf, maliar, sochár, architekt, no predovšetkým osobnosť parížskej avantgardy. Lee zamestná ako svoju asistentku a&nbsp;zoznamuje ju s&nbsp;miestnou smotánkou – s&nbsp;básnikom Paulom Éluardom, so spisovateľom Ernestom Heming­wayom, s&nbsp;maliarmi Matissom, so Salvadorom Dalím i&nbsp;s&nbsp;Picassom. Ten neskôr namaľuje šesť jej portrétov, jeden má tretie oko medzi nohami. V&nbsp;tom momente už však Radnitzky pre Američanku nepredstavuje len životného partnera a&nbsp;milenca, ale aj konkurenta. Tri roky sa delia o&nbsp;jednu tmavú komoru a&nbsp;čoskoro nikto nedokáže určiť, či svetoznámych umelcov nasnímal Man Ray alebo Millerová. Napätý vzťah medzi partnermi nedokáže zachrániť ani takmer živočíšna príťažlivosť. V&nbsp;roku 1932 si Lee balí kufre a&nbsp;uteká za oceán. Parížsky bohém na ňu nikdy nezabudne – celé roky po svete vystavuje cyklus Pozorovanie zamilovaných, ktorého hlavnou múzou je práve neskrotná Američanka.

Millerová má v&nbsp;roku 1933 svoju prvú samostatnú výstavu v&nbsp;New Yorku. Tam súhlasí s&nbsp;ponukou egyptského miliardára Aziza Beya, ktorý ju požiadal o&nbsp;ruku. Tri roky si užíva honor prepychových rezidencií v&nbsp;Káhire i&nbsp;v&nbsp;Alexandrii, no začína sa nudiť. Keď v&nbsp;roku 1937 navštívi Paríž, dychtivo túži po stretnutí s&nbsp;niekým, kto by jej svet zmenil. Vášnivo sa zaľúbi do Radnitzkého kamaráta, anglického básnika Rolanda Penrosa, s&nbsp;ktorým sa čoskoro vydáva na cestu po Európe. Lenže v&nbsp;roku 1939 napadne Hitler Poľsko a&nbsp;už nie je čas na vymetanie krčiem. Lee a&nbsp;Roland utekajú do Londýna, kde mladá žena milenca opustí. Dá sa naverbovať ako oficiálna vojnová fotografka časopisu Vogue a&nbsp;britských novín Blitz. Na pláž <a rel="noopener" href="https://www.iwm.org.uk/history/the-10-things-you-need-to-know-about-d-day" target="_blank">Normandie </a>vstupuje už vo vojenskej uniforme. Napriek nevôli dôstojníkov celé týždne z&nbsp;prvej línie pokrýva krutú bitku o&nbsp;prístav Saint-Malo i&nbsp;oslobodenie Paríža. Stáva sa poslom smútku, hlavným motívom jej reportáží je smrť. Napriek tomu na Mont­martre vyhľadá starých priateľov. „Paul je taký tenký, že by som ho uniesla na rukách. Aj jeho žena je biela, až priesvitná,“ poznačí si do notesa o&nbsp;Éluardovcoch.

Týždne na frontovej línii zanechajú na modelke s&nbsp;bohémskou minulosťou stopy. Obrní sa proti nešťastiu, otupieva. Bez emócií zachytáva na film drsný život v&nbsp;oslobodených koncentračných táboroch Buchenwald a&nbsp;Dachau. „Mnohí ľudia ležia na pričniach s&nbsp;vytreštenými očami. Sú vychudnutí na kosť, na nohách majú okovy a&nbsp;nechápu, že sa dožili slobody. Niektorí, žiaľ, neskoro,“ píše Lee Miller v&nbsp;jednej zo svojich vojnových reportáží. Text ilustruje surovými fotkami, kde americký buldozér tlačí stovky zohavených tiel do masového hrobu. Neštíti sa zverejniť záber tela nacistického dôstojníka, ktorý pláva v&nbsp;kanáli alebo s&nbsp;dierou v&nbsp;hlave leží vo svojej pracovni. Zachytáva súd s&nbsp;dohola ostrihanými Francúzkami, kolaborantkami, i&nbsp;časti odtrhnutých končatín vojakov na pláži. Opäť ju však zomelie láska. V&nbsp;armáde Millerová spoznáva ďalšieho zo svojich milencov – fotografa magazínu Life Davida Schermana. Koniec vojny tandem zastihne v&nbsp;Mníchove, kde objavia napohľad skromný <a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/zahranicie/auto-pre-sedliaka" target="_blank">Hitlerov</a> dom. Ni­kto ho nestráži, a&nbsp;tak doň vlezú. Z&nbsp;ničoho nič sa ocitnú v&nbsp;sú­kromí jedného z&nbsp;najväčších vojnových zločincov.

„Obklopoval nás porcelán s&nbsp;hákovými krížmi a&nbsp;čiary so svastikou,“ neskôr zaloví v&nbsp;pamäti fotografka. Podľa Lee bytu chýba vkus. Sochy a&nbsp;obrazy sú len priemerné, knižnica ponúka nezaujímavé diela. V&nbsp;pracovni je rozladený klavír, v&nbsp;susednej miestnosti stále cítiť akési napätie. Práve tam si svet delili najsilnejší diktátori tých čias, Španiel Franco a&nbsp;Talian Mussolini, tam s&nbsp;Hitlerom rokoval aj Brit Chamberlain. Lee Miller ostane s&nbsp;Davidom Schermanom v&nbsp;dome vodcu tri dni. Používa Hitlerove osobné veci, dokonca si vyzuje kanady a&nbsp;okúpe sa v&nbsp;jeho vani. Snímky, ktoré urobil Scherman, o&nbsp;pár dní obletia svet. Tá z&nbsp;kúpeľne sa zaradí medzi najikonickejšie zábery vojny. Pár zamieri aj do opustenej vily Hitlerovej milenky Evy Braunovej o&nbsp;pár blokov ďalej. Lee si zdriemne v&nbsp;jej posteli a&nbsp;skúša použiť telefón s&nbsp;nápisom „Berlín“. V&nbsp;máji 1945 sa však jej éra vojnovej spravodajkyne končí. Rozíde sa s&nbsp;fotografom Schermanom a&nbsp;vracia sa k&nbsp;Rolandovi Penrosovi do Anglicka. Odtiaľ v&nbsp;roku 1946 spolu cestujú do Spojených štátov, kde však Millerová stretáva aj svoju lásku Radnitzkého.

Živočíšna príťažlivosť opäť zaúraduje a&nbsp;Lee zistí, že je tehotná. Napriek tomu sa vydá za Penrosa. Syn Anthony sa manželom narodí štyri mesiace po svadbe. Kúpia si farmu na juhu Anglicka, na ktorú pozývajú svojich bohémskych priateľov vrátane Radnitzkého. Kým Roland sa s&nbsp;ním zakaždým priateľsky vyobjíma, Lee trápia depresie. Spomienky na znásilnenie, milenecké aféry i&nbsp;hrôzu po vylodení v&nbsp;Normandii utápa v&nbsp;alkohole. Pre <a rel="noopener" href="https://plus.rozhlas.cz/kdyz-posttraumatickou-stresovou-poruchu-nezhoji-cas-pomuze-virtualni-realita-8813590" target="_blank">posttraumatický syndróm</a> sa lieči na psychiatrii. Keď prestane piť, pestuje zeleninu a&nbsp;stará sa o&nbsp;rodinu.

Ani najbližší susedia nevedia, že lady Penrose je jediná oficiálne akreditovaná ženská fotografka druhej svetovej vojny. Až po jej smrti v&nbsp;roku 1977 objaví syn Anthony na povale usadlosti v&nbsp;Sussexe škatule od topánok. Je v&nbsp;nich obrovské množstvo zápiskov a&nbsp;negatívov a&nbsp;na každom z&nbsp;nich smutný ľudský príbeh.

Vlani o živote Lee Millerovej natočili v opustenom letovisku neďaleko Dubrovníka film Lee, kde si jej príbeh zahrala Kate Winslet. Počas scény, keď beží cez zbombardované Saint­-Malo, spadla tak nešťastne, že produkciu museli na týždeň zastaviť. Aj ďalšie dni pokračovala herečka len so sebazaprením...

Smútok utopila v alkohole: Slávnu vojnovú fotografku preslávil záber, ktorý urobil jej milenec

Súvisiace články

Hrozívé spomienky súdneho lekára: "Nadránom sa z hory ozvala rana, otec školáčok sa zastrelil"

V chatách z čias Jacka Londona túži prespať každý: Nechýba luxus ani nálada Divokého západu

Márnotratná kultúra: „Je pre mňa šok, čo sa za 30 rokov stalo s Bojnicami a s ich hradom"

Blesk udrel v Bystrom sedle: Svadobnú cestu manželov v Tatrách prerušila búrka, muž ju neprežil

V lete sa aj dvakrát zaľúbil: Roman Pomajbo nám prezradil, prečo najviac miloval detské tábory

Výber pre vás