Ivana Mandáková

Niektorí o ňom hovoria ako o Hitlerovom Jamesovi Bondovi. Znie to síce dobre, je to však veľmi nadsadené prirovnanie. Nacistickému führerovi Otto Skozeny istý čas oddane slúžil, no k filmovému agentovi 007 mal ďaleko. Počas druhej svetovej vojny aj neskôr. Lepšie ho vystihne prívlastok - odvážny, predajný a bezcharakterný hrdlorez. A vojnový zločinec. Nerešpektoval žiadne pravidlá vrátane ženevských konvencií, neštítil sa bezohľadne vraždiť zajatcov ani civilistov a po vojne nemal žiadne predsudky pracovať pre kohokoľvek, kto zaplatí. Dokonca ani pre Izrael. V službách Mossadu pripravoval veterán jednotiek Waffen SS vraždy svojich krajanov a niekdajších spolubojovníkov, ktorí sa dali do služieb Egypta. Práve absencia charakteru a bezohľadnosť boli hlavné dôvody, prečo si ho Hitler vybral. Posielal ho do akcií, kde sa nemohol spoliehať na obyčajných vojakov.

Otto Skorzeny sa narodil 12. júna 1908 vo Viedni ako druhý syn do stredostavovskej rakúsko- uhorskej rodiny. Otec Anton mal korene v Čechách, matka Flora na Slovensku. Počas štúdia na technickej univerzite sa venoval šermu a v rituálnych súbojoch bol viackrát zranený. Po jednom z nich mu zostala na pamiatku hlboká výrazná jazva na líci, podľa ktorej mu neskôr Američania dali prezývku Scarface, teda Zjazvená tvár. Ako čerstvému strojnému inžinierovi sa mu po skončení štúdia nepodarilo rozbehnúť vlastnú firmu ani dostať sa k letectvu. Vďaka známosti s prominentným nacistom Ernstom Kaltenbrunnerom, neskorším nástupcom šéfa Hlavného úradu ríšskej bezpečnosti Reinharda Heydricha, začal budovať kariéru v SS. A rovno v elitnej jednotke Lieberstandarte SS Adolf Hitler.

Bojoval na východnom fronte, kde ho počas bojov o Moskvu zranili. Vyslúžil si Železný kríž za statočnosť. Po vyliečení ho führer poveril vybudovaním špeciálnej záškodníckej jednotky podľa vzoru britskej SOE. Úlohu Skorzeny splnil, no nádeje vkladané do jeho komanda sa spočiatku nenapĺňali. Skorzenyho chvíľa prišla až v roku 1943, po tom, čo talianska Veľká fašistická rada, nespokojná s priebehom vojny, zbavila Benita Mussoliniho moci. Kráľ Viktor Emanuel dosadil na duceho miesto maršala Pietra Badoglia, ktorý vzápätí rozpustil fašistickú stranu. Mussoliniho posadili za mreže a miesto jeho väzenia z bezpečnostných dôvodov menili.

Tak znel rozkaz, ktorý dal Hitler Skorzenymu krátko po tom, čo sa dozvedel o situácii v Taliansku. Skorzeny nelenil, no prvá akcia, uniesť väzňa z vily na ostrove La Maddalena neďaleko Sardínie, mu nevyšla. Sám pritom len- -len že nezahynul, keď jeho lietadlo zostrelili. Posádku zachránil taliansky torpédoborec. Mussoliniho krátko nato opäť premiestnili. Nacistická tajná služba zistila, že ho držia v hoteli Campo Imperatore v lyžiarskom stredisku Gran Sasso v Apeninách. Dvanásteho septembra 1943 pristálo na ťažko prístupnej náhornej plošine v nadmorskej výške 2 200 metrov desať bezmotorových klzákov s výsadkármi.

Po krátkej prestrelke obsadili hotel a oslobodili prominentného väzňa. Skorzeny s Mussolinim nastúpili do malého motorového lietadla typu Storch, ktoré pristálo na vrchole hneď po klzákoch, a odleteli. Zvyšok oslobodzovacej jednotky nechal Skorzeny napospas osudu. Operácia s krycím názvom Eiche (Dub) sa skončila úspechom. Hauptsturmführera Skorzenyho vyznamenal Hitler Rytierskym krížom a povýšil na sturmbannführera. Z kapitána SS sa stal major SS.

To bola ďalšia úloha pre führerovho dvorného vraha Skorzenyho. Dostala krycie meno Rösselsprung, Rytiersky ťah. Partizánska armáda Josipa Broza Tita s viac ako 800-tisíc bojovníkmi bola totiž pre Wehrmacht tvrdým orieškom od začiatku bojov na Balkánskom polostrove. Postupne svojpomocne oslobodila podstatnú časť krajiny a prostredníctvom ľudových výborov tam nastoľovala komunistickú moc. Pokusov zlikvidovať legendárneho partizánskeho veliteľa bolo viac. Žiaden nevyšiel. Tito Nemcom unikol počas operácie Weiss na jar 1943 aj počas operácie Schwarz v lete toho istého roku. Skorzenyho Rytiersky ťah sa začal 25. mája 1944 útokom na bosnianske mesto Drvar, kde sídlil Titov štáb a tiež zahraničné spojenecké misie.

Luftwaffe najskôr bombardovala mesto a vzápätí zhodila do jeho okolia stovky výsadkárov. Zároveň zaútočili na Drvar pozemné jednotky Wehrmachtu. Na operácii sa na nemeckej strane zúčastnilo okolo 20-tisíc vojakov. Napriek tomu, že Skorzenyho výsadkári mali početnú prevahu a obkľúčili jaskyňu nad mestom, kde sídlil hlavný partizánsky štáb, podarilo sa Titovi a jeho druhom opäť uniknúť. Neúspech Skorzenyho povesti u Hitlera vôbec neublížil. Najmä keď sa v Berlíne vehementne pustil do zatýkania pučistov na čele s Clausom von Stauffenberg, ktorí 20. júla 1944 spáchali na führera atentát.

Už o pár týždňov poveril Hitler svojho hrdloreza ďalšou dôležitou úlohou. Dostala krycie meno Panzerfaust, Pancierová päsť. S blížiacou sa porážkou Tretej ríše opúšťali nacistov dovtedy verné bábkové režimy vo viacerých európskych krajinách. V auguste 1944 v Rumunsku zvrhli diktátora Antonesca a pridali sa na stranu Spojencov. Povstanie proti Tisovmu prohitlerovskému režimu vypuklo o pár dní na Slovensku. A zdupkať z koalície s führerom sa pokúsil v októbri 1944 maďarský regent admirál Miklós Horthy. Pätnásteho októbra 1944 v rozhlasovom prejave oznámil koniec vojny. Vodca sa vyplašil. Kapitulácia Maďarska by odrezala ešte stále bojujúce nemecké jednotky na Balkáne.

Hitler poslal do Budapešti v ten istý deň komando SS vedené Skorzenym. Ozbrojené len štyrmi tankmi prešlo mestom, obsadilo Budínsky hrad a priamo z rokovaní o kapitulácii v kancelárii riaditeľa dunajského prístavu uniesli Horthyho syna Miklósa. Zabaleného v koberci ho previezli lietadlom do Viedne a neskôr do koncentračného tábora Mauthausen. Admirála Horthyho donútili dementovať vyhlásenie o skončení vojny a abdikovať v prospech maďarského fašistu Ferenca Szálasiho. O dva dni Skorzeny osobne eskortoval maďarského regenta do domáceho väzenia na hrad Hirschberg v Bavorsku.

Ku koncu vojny stál Skorzeny za väčšinou špinavostí po celej Európe. Jeho „špecialisti“ na protipartizánsky boj krvavo potláčali Slovenské národné povstanie, vraždili v Juhoslávii, Poľsku i na Morave. Stíhacia skupina SS Slovensko, ktorá sa skladala z jednotiek Edelweiss, Schneewittchen a Josef, mala na svedomí mnoho hromadných popráv civilistov, okrem iného vypálenie obcí Ostrý Grúň a Kľak. V tom čase Skorzeny viedol svojich mužov prezlečených do spojeneckých rovnošiat v tyle inváznych jednotiek vo Francúzsku a v Belgicku. Počas nemeckej tankovej ofenzívy v Ardenách, do ktorej vkladal Hitler veľké nádeje, jeho diverzanti v anglických a amerických uniformách ničili v zázemí oporné body, telefónne spojenia, menili cestovné ukazovatele a značky, lákali jednotky do pascí, preberali ochranu nad mostami a inými strategickým miestami.

Zajatcov nebrali. Dostalo sa im však rovnakej odpovede. Asi z tritisíc Skorzenyho mužov prežilo operáciu Greif len zopár. Väčšinu diverzantov Spojenci zabili v boji alebo okamžite popravili. Hlavnému vinníkovi sa však podarilo ujsť. Na konci vojny Skorzeny osobne popravoval vojakov, ktorí dezertovali. Vtedy ho tiež posledný raz povýšili. Stal sa obersturmbannführerom, teda podplukovníkom SS, a dostal Rytiersky kríž s dubovou ratolesťou. Po kapitulácii Nemecka sa pár dní skrýval pod falošným menom, no so svojou tvárou poznačenou jazvou nemal veľké šance. V polovici mája 1945 sa preto vzdal Američanom. Uväznili ho v zajateckom tábore v Darmstadte, odkiaľ v júli 1948 ušiel s ďalšími tromi dôstojníkmi SS. Neskôr tvrdil, že im pri úteku pomáhala OOS, predchodkyňa dnešnej CIA. Esesáci totiž ušli prezlečení v rovnošatách americkej vojenskej polície.

Po úteku sa Skorzeny ukrýval istý čas v Bavorsku, na farme grófky Ilsy Lüthiovej, netere bývalého Hitlerovho ministra financií Hjalmara Schachta. Za pomoci tajnej organizácie Odessa, ktorá pomáhala nacistickým zločincom pri úteku do bezpečných krajín, sa dostal až do Argentíny. Tam sa dokonca stal poradcom prezidenta Peróna. Neskôr sa vrátil do Európy a žil v Španielsku pod ochranou Hitlerovho priateľa, diktátora generála Francisca Franca. Svojej bezcharakternosti zostal Skorzeny verný. Bol ochotný poskytovať svoje skúsenosti a služby každému, kto zaplatí. Istý čas cvičil špeciálne jednotky egyptskej armády a radil prezidentovi Džamálovi Násirovi, no keď mu ponúkli prácu Izraelčania, prijal aj ich ponuku.

Nešlo o nič menšie ako o zabíjanie. Obeťami pritom boli Skorzenyho bývalí kolegovia v zbrani, nemeckí raketoví odborníci z Peenemünde, ktorí pomáhali Egypťanom pri vývoji a výrobe balistických rakiet. Prominentný esesák nechcel vraj od Izraelčanov ako odmenu za svoju prácu peniaze, ale vyškrtnutie z Wiesenthalovho zoznamu hľadaných vojnových zločincov. To mu však Mossad nedokázal zariadiť, lebo legendárny lovec nacistov Simon Wiesenthal izraelských vyjednávačov vyhodil. Otto Skorzeny napokon aj vďaka izraelskej tajnej službe spravodlivosti unikol. Piateho júla 1975 ako šesťdesiatsedemročný podľahol v Madride rakovine pľúc. Urnu s popolom neskôr previezli do Viedne a uložili v rodinnej hrobke

Príbeh vraha: Bol Hitlerovým Jamesom Bondom či iba jeho hrdlorezom?

Výber pre vás