zahraničie, zahraničná politika, život v zahraničí, zaujímavosti zo zahraničia
dlhé roky sa venuje zahraničnej politike, začínala v denníku, pokračovala v elektronických médiách, pracovala ako spravodajkyňa Rádia Slovensko v Poľsku

Zuzana Kohútková

Každé dievča môže byť očarujúce, stačí len stáť a vyzerať hlúpo. To povedala na margo svojej filmovej kariéry. Ale povedala aj to, že „mozgy ľudí sú oveľa zaujímavejšie než ich vzhľad“. Na herectvo hľadela veľmi triezvo, aj keď to bol jej splnený sen. Ako prvá zahrala vo filme orgazmus. Kým však jej hollywodske kolegyne po filmovačkách vymetali večierky, ona vo svojom karavane v prestávkach medzi scénami vylepšovala semafory, tvar krídiel lietadla alebo vymyslela nápoj v kocke. Bola veľakrát vydatá a milencov striedala ako ponožky. Hedy Lamarrová, pre ktorú hrať, ale aj „niečo vynájsť“ bolo veľmi jednoduché.

Narodila sa 9. novembra 1914 vo Viedni vo veľmi bohatej židovskej rodine ako Hedwiga Eva Maria Kieslerová. Otec bol bankár, mama pôvodne klaviristka. Jedináčik Hedwiga žila v&nbsp;luxuse, mala francúzske pestúnky, guvernantku, poníka, chodila do súkromných škôl vo Viedni i&nbsp;v&nbsp;Luzerne, brala hodiny baletu i&nbsp;hry na klavíri, hovorila štyrmi jazykmi. Otec ju vzdelával aj v&nbsp;technických odboroch. Ako 16-ročná v&nbsp;roku 1930 nechala školu a&nbsp;išla za svojím snom do Berlína študovať herectvo na škole Maxa Reinhardta. Práve on prvý raz vyslovil vetu, ktorá sa s&nbsp;ňou vliekla dlhé roky: „Hedy Kieslerová je najkrajšia žena na svete.“ Hneď v&nbsp;prvý rok štúdia získala aj prvú filmovú rolu vo filme Geld auf der Straße, neskôr ďalšie, ale do povedomia sveta sa dostala ako Eva v&nbsp;prevratnom filme Extáza z&nbsp;roku 1933 československého režiséra Gustava Machatého.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/prva-pornohviezda-herecka-diva-hedy-lamarrova-ma-konte-prevratne-objavy-zomrela-zabudnuta" target="_blank" rel="noopener">V GALÉRII si pozrite Hedy v prvom porne aj to, ako dopadla jedna z jej plastických operácií&gt;&gt;</a>

Extáza vyvolala celosvetový škandál. Hedy hrá nahá, i­šl­o o&nbsp;prvý prípad nahoty v&nbsp;„normálnom“, nie pornografickom filme. Machatý však šiel ešte ďalej, v jednej z milostných scén Hedy simuluje orgazmus a po sexuálnom akte si pôžitkársky zapaľuje cigaretu. A kým v Paríži boli kinosály nabité 22 týždňov, v USA film zakázali. Na viedenskej premiére museli herečkini rodičia vyjsť zo sály ešte pred záverom filmu. Film odsúdil pápež Pius XI. i Adolf Hitler, ktorý ho v Nemecku zakázal tiež. Ale tu zohral úlohu aj fakt, že Hedy bola Židovka.

Hedy sa vrátila do Viedne a&nbsp;hrala v&nbsp;divadle, kde si ju všimol jeden z&nbsp;najbohatších mužov Rakúska Friedrich Mandl. Majetok získal na predaji zbraní fašistom a&nbsp;židovský pôvod Hedy mu neprekážal. Bol ňou posadnutý, až prijala žiadosť o&nbsp;ruku. Novopečenú pani Mandlovú manžel zahŕňal luxusom, zaplatila však za to krutú daň. Boháč bol chorobne žiarlivý, musela sa herectva vzdať. Pri myšlienke, že by niekto iný videl vnady jeho ženy, sa snažil vykúpiť všetky kópie Extázy. Ale napríklad Benito Mussolini tú svoju nechcel predať za žiadne peniaze. Slobodná duša Hedy však nevydržala, a&nbsp;tak si raz zašila šperky do podšívky a&nbsp;od Mandla ušl­a na bicykli.

Vo Viedni spoznala spoluzakladateľa spoločnosti Metro-‑Gold­wyn-Mayer MGM Louisa B. Mayera a&nbsp;keď sa v&nbsp;roku 1937 konečne rozviedla s&nbsp;Mandlom, išl­a za Mayerom do Londýna. Hľadal totiž v&nbsp;Európe nové talenty a&nbsp;hoci ju pre Extázu najskôr nechcel, krása zapôsobila a&nbsp;nakoniec dostala sedemročný kontrakt i&nbsp;lístok do USA.

Na zaoceánskom parníku spolu vymysleli jej nové umelecké meno. Priezvisko Lamarrová malo byť holdom inej krásnej herečke, Barare La Marrovej. Médiá ju spočiatku zatracovali - pre Extázu. Ale Hedy sa už v&nbsp;roku 1938 objavila vo filme Alžír a&nbsp;onedlho hrala po boku najväčších amantov Hollywoodu ako Clark Gable, Spencer Tracy či William Po­well. Stala sa ideálom krásy i&nbsp;akousi vtedajšou influencerkou. Vďaka nej sa stali napríklad módnymi turbany, ženy sa maľovali podľa nej. Zarábala pre spoločnosť milióny a&nbsp;oni superhviezde splnili každé želanie a&nbsp;prepáčili jej i&nbsp;silný rakúsky prízvuk v&nbsp;angličtine.

Patrila k&nbsp;najlepšie zarábajúcim hviezdam Hollywoodu, vojnové časy boli pre ňu najplodnejšie, v&nbsp;rokoch 1939 - 1945 si zahrala v&nbsp;14 filmoch. Navyše jazdila aj za vojakmi, podobne ako Marilyn Monroe, aby ich povzbudila. A&nbsp;hoci robila to, čo vždy chcela, vedela, že nevyužila sto percent svojho potenciálu. Pre život jej nestačila len pekná tvárička. Po filmovaní začala „objavovať“. A&nbsp;keďže sa poznala s&nbsp;vplyvnými mužmi ako John F. Kennedy či magnát Howard Hughes, dostávala od nich podporu pre svoje experimenty.

Jej objavy sa začali od hnedých tabletiek, ktoré sa vo vode rozpustia na šumivý nápoj pripomínajúci kokakolu. Lamarrová však mala v&nbsp;hlave ďalšie nápady a&nbsp;pracovala na ich rozvoji. Jeden z&nbsp;nich sa zapísal do histórie technológií. Začalo sa to tým, že v&nbsp;septembri 1940 nemecká ponorka zaútočila na britský parník SS City of Benares, kde bolo takmer sto detí, prežilo len dvanásť. Otrasená Hedy vtedy vyhlásila Nemcom svoju súkromnú vojnu. Paradoxne jej pri tom pomohli večierky s&nbsp;nacistickými pohlavármi, Hitlerom, Mussolinim, u&nbsp;jej prvého muža Mandla. Veľa sa tam dozvedela o&nbsp;fungovaní zbraní.

Herečka prišla na to, ako ovládať torpéda pomocou rádiových vĺn. Navádzací systém by umožnil zameranie a&nbsp;zničenie nepriateľskej ponorky. Problém bol v&nbsp;tom, že nemecký rádiotelegrafista by sa mohol naladiť na signál, prevziať kontrolu nad torpédom alebo prerušiť komunikáciu.

V Hollywoode spoznala avantgardného skladateľa Georgea Antheila, ktorý ešte v Paríži vymyslel systém synchronizácie a riadenia hudobných nástrojov pomocou perforovanej papierovej pásky so záznamom frekvencie a trvania zvukov. Jeho znalosti boli chýbajúcim ohnivkom v Hedinej koncepcii. Antheil jej poradil, aby valčeky s páskami, takými, čo synchronizovali jeho nástroje, umiestnila do torpéda. To umožnilo v rádiovej komunikácii preskakovať z jednej frekvencie na druhú a&nbsp;zabrániť nepriateľovi zachytiť signál.

Pár si dal vynález v&nbsp;roku 1942 patentovať a&nbsp;americkému námorníctvu ho dal zadarmo. Hedy nepotrebovala peniaze, chcela pomáhať. Lenže objav predbehol svoju dobu, armáda nevytvorila ani jeden prototyp. Vynález, ktorý sa stal základom technológií označovaných dnes ako FHSS a&nbsp;využívaných v&nbsp;mobilnej a&nbsp;satelitnej komunikácii, na dlhé roky putoval „do šuplíka“. Znovu sa „objavil“ počas studenej vojny a&nbsp;po vypršaní patentovej ochrany sa technológia prvý raz použila počas kubánskej raketovej krízy v&nbsp;roku 1962. Skutočného záujmu sa jej dostalo až v&nbsp;80. rokoch, keď ju americká armáda odtajnila a&nbsp;prebrali ju ľudia vytvárajúci nové technológie a&nbsp;zakrátko ju už využíval celý svet.

Hedy zamestnávali nielen vynálezy, ale aj početné milostné romániky či manželstvá. Sama herečka tvrdila, že mala sto milencov, medzi nimi zrejme aj Johna Howarda, Ericha Mariu Remarqua, Spencera Tracyho, Clarka Gabla či Charlieho Chaplina. Klebetí sa, že s&nbsp;budúcim prezidentom Kennedym sexovala vo vani. Bola šesťkrát vydatá. S&nbsp;druhým mužom, scenáristom Genom Markeym adoptovala syna. Potom sa vydala za herca Johna Lodera a&nbsp;porodila mu syna Anthonyho a&nbsp;dcéru Denise. Rodinné šťastie netrvalo dlho, lebo na obzore sa objavil manžel číslo štyri, muzikant Teddy Stauffer. Toho nechala kvôli naftovému magnátovi Howardovi Leemu. Posledného, šiesteho manžela spoznala počas rozvodu s&nbsp;tým piatym. Bol to Lewis J. Boyes, právnik, ktorý ju v&nbsp;procese zastupoval.&nbsp;

Keď po vojne jej hviezda hasla, rozhodla sa v&nbsp;roku 1958 skončiť s&nbsp;herectvom.

Pád z&nbsp;hollywoodskeho olympu sa odrazil na jej psychike. Keď si uvedomila, že svet sa už okolo nej nekrúti a&nbsp;že čas zanechal na jej kráse stopy, zrútila sa. Ako aj iné herečky, dlhé roky užívala amfetamínové prostriedky, ktoré ju mali povzbudiť, alebo opiáty, ktoré ju mali po ťažkom dni utlmiť. Stala sa závislou. Roky luxusného života jej spôsobili prievan v&nbsp;peňaženke. Kedysi bohatá, začala predávať svoje umelecké diela - Picassa, Renoira, Rodina. Prijímala škodoradostné pozvania do talkshow, ktoré mali len ukázať jej úpadok.

Podrobila sa niekoľkým nevydareným plastickým operáciám, čo bola vďačná téma pre bulvár Jej „koníčkom“ sa stalo žalovanie tých, ktorí podľa nej znevážili jej dobré meno. A&nbsp;začala trpieť stihomamom a&nbsp;kleptomániou. Dokonca ju pre krádež i&nbsp;zavreli. Už aj jej najoddanejší fanúšikovia vedeli, že nad svojím životom nevládne. Zomrela zabudnutá 19. januára 2000 a&nbsp;jej popol, na jej želanie, pochovali v&nbsp;rodnej Viedni.

Zásluhy Lamarrovej a Antheila sa dočkali uznania až v roku 1997, keď dostali ocenenie Electronic Frontier Foundation Pioneer Award. V tom istom roku Hedy ako prvá žena v histórii dostala cenu Bulbie Gnass Spirit Of Achievement Award, čo je Oscar vynálezcov.

Prvá pornohviezda: Herecká diva Hedy Lamarrová má na konte prevratné objavy. Zomrela zabudnutá

Výber pre vás

Prvá pornohviezda: Herecká diva Hedy Lamarrová má na konte prevratné objavy. Zomrela zabudnutá

Súvisiace články

Hudobný génius: Na značke ABBA zarobil milióny! Čo pieseň, to hit

Krása niečo stojí, ale obyčajná smrteľníčka môže len snívať! Meghan na seba míňa tisícky eur

Hriešny noštek: Filmová Baby vliezla pod nôž, a nespoznali ju ani kolegovia! Vrátila by čas

Princezná rebelka: Amíra kašle na drahé kabelky, žiada vodičské preukazy pre ženy

Talentovaná mamička: Prešla si chorobami i psychickými problémami, dnes žije zdravo a šťastne

Výber pre vás