Pochádzal z&nbsp;mestečka Marousi neďaleko Atén, kde sa narodil 12. januára 1873. Priniesol do rodiny šťastie, keďže po štyroch dcérach sa rodičia mohli tešiť zo syna. Už od detstva musel pomáhať otcovi, ktorý – aby uživil rodinu – si okrem obrábania skromných políčok privyrábal vozením vody do Atén. Nečudo, že malý Spyridon na školu nemal veľa času. Okrem iného robil čističa topánok a poslíčka.

Počas dvojročnej vojenčiny si ho všimol major s&nbsp;ťažko vysloviteľným menom Papadiamantop Papadiamantopulos. Prevelil ho do svojho útvaru a&nbsp;vytvoril mu priestor na atletický tréning. V&nbsp;kvalifikačnom behu však skončil tretí od konca. Napriek tomu major ako člen organizačného výboru prvých novodobých olympijských hier v&nbsp;apríli 1896 nestratil k&nbsp;nemu dôveru a&nbsp;zariadil, aby sa mohol postaviť na štart maratónskeho behu. Odôvodnil to tým, že pri kvalifikačnom behu bolo zlé počasie.

Jeho deň D prišiel v&nbsp;piatok 10.&nbsp;apríla 1896, keď v&nbsp;Maratóne odštartovali zrejme najnáročnejšiu atletickú disciplínu. Celkovo bolo na štarte sedemnásť vytrvalcov z&nbsp;piatich krajín, z&nbsp;nich až trinásť reprezentovalo usporiadateľskú krajinu Grécko. Niektorí z&nbsp;nich už mali medaily z&nbsp;kratších behov, ale usporiadatelia ešte neoslavovali žiadneho svojho víťaza. Za najväčšieho favorita považovali Austrálčana Edwina Flacka, víťaza v&nbsp;behu na 800 i&nbsp;1 500 m. Štartérom nebol nik iný ako spomínaný major Papadiamantopulos.

Posledné metre s&nbsp;ním bežali princovia

Trať dlhá vyše 40 kilometrov viedla prašnými cestami a&nbsp;nádejní adepti na víťazstvo sa usadili od začiatku na čele. Spyridon Luis sa nenechal strhnúť vysokým tempom, postupne sa však prepracovával dopredu a&nbsp;údajne si dovolil aj „doping“ – pohár vína v&nbsp;krčmičke pri ceste, ktorú vlastnil jeho budúci svokor. Podľa jeho vnuka rovnakého mena nešlo o&nbsp;víno, ale o&nbsp;pohárik koňaku a&nbsp;pomaranč. Favoriti jeden po druhom odpadávali a&nbsp;na 37. kilometri už kraľoval Spyridon, ktorého sa snažil dobehnúť jeho krajan Chari­laos Vasilakos. Na štadión pricválal na koni major Papadiamantopulos a&nbsp;60-tisíc divákom oznámil, že sa do cieľa blíži jeho chránenec.

V&nbsp;bráne borcov ho čakali korunný princ Konštantín a&nbsp;jeho brat Juraj a&nbsp;pred nadšenými divákmi s&nbsp;ním zabehli posledné metre po atletickej dráhe. Čas víťaza 2:58:50 by dnes síce nestačil na popredné umiestnenie, no v&nbsp;tom čase a&nbsp;v&nbsp;tých podmienkach bol pozoruhodný a&nbsp;predovšetkým víťazný. Aj druhé a&nbsp;tretie miesto obsadili grécki vytrvalci. Ukázalo sa však, že Spyridon Velokas sa kúsok zviezol v&nbsp;koči a diskvalifikovali ho. Tretí tak skončil Gyula Kellner reprezentujúci Uhorsko. Pochybnosti o&nbsp;regulárnosti Luisovho víťazstva vyjadril druhý v&nbsp;cieli Charilaos Vasilakos, ktorý si údajne nevšimol, kedy ho jeho sok predbehol. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Tak sa Spyridon Luis navždy zapísal do športovej a&nbsp;olympijskej histórie. Samozrejme, že sa stal národným hrdinom. Už na štadióne mu diváci ponúkli víno, pivo, mlieko, pomarančový džús... Dostal množstvo cien, nad ktorými by sa dnešní olympijskí víťazi zrejme iba pousmiali. Na otázku kráľa Juraja, čo by si prial, vraj povedal, že „somárika, ktorý by mu pomohol rozvážať vodu“. Či napokon dostal len tento povoz alebo koč, ako tvrdia iné zdroje, nevieme, ale obdarovali ho aj šperkami, hodinkami a&nbsp;získal doživotnú bezplatnú službu u&nbsp;holiča. Bankár Averof, jeden zo sponzorov olympiády, mu dokonca ponúkol dcéru za ženu s&nbsp;venom milión drachiem. Túto cenu však musel odmietnuť. Doma naňho čakala manželka a&nbsp;dve deti.

Luis počas svojho života zabehol len dva maratóny – nevydarený kvalifikačný a&nbsp;víťazný olympijský. Do konca života dostával skromnú rentu. Prišli naňho aj ťažké chvíle, keď ho v&nbsp;roku 1926 obvinili z&nbsp;falšovania úradných dokumentov. Vyše roka sa díval na svet spoza mreží, ale napokon ho súd uznal za nevinného. Žil utiahnuto v&nbsp;rodnom mestečku, roľníčil na zdedených políčkach a&nbsp;bol i&nbsp;policajtom a&nbsp;poštárom. Na verejnosti sa naposledy objavil v&nbsp;roku 1936 na olympiáde v&nbsp;Berlíne ako čestný hosť a&nbsp;vlajkonosič gréckej výpravy. Obliekol sa do národného kostýmu s&nbsp;bielou sukňou a&nbsp;tmavou vestou, ktoré sú dnes vystavené v&nbsp;Národnom historickom múzeu v&nbsp;Aténach. Spyridon Luis zomrel 26.&nbsp;marca 1940. Jeho hrob zdobí mramorový náhrobok s&nbsp;piatimi olympijskými kruhmi. Nuž a&nbsp;Gréci si na podobný úspech museli počkať takmer celé storočie. Až v&nbsp;roku 1992 sa stala nečakanou olympijskou víťazkou v&nbsp;behu na 100&nbsp;metrov cez prekážky Paraskevi Patuliduová. Po Luisovi pomenovali štadión v&nbsp;Aténach, kde sa konali hry letnej olympiády v&nbsp;roku 2004. Dokonca jeho meno sa dostalo i&nbsp;do príslovia „Stať sa Luisom“ – rýchlo zmiznúť. Strieborný pohár, ktorý dostal za víťazstvo, vydražili v&nbsp;Londýne 18. apríla 2012 za 541 250 libier a&nbsp;dnes je vystavený v&nbsp;Kultúrnom centre nadácie miliardára Stavrosa Niarchosa. Text: Jozef Sliacky

Skromný hrdina: Prvý víťaz maratónu odmietol bankárovu dcéru, radšej žil ako chudobný roľník

Výber pre vás