Old Bailey, hlavná budova súdu v&nbsp;Londýne, nikdy nezažil šou, akú priniesli procesy so slávnym literátom. Na jar 1895 uchvátili Anglicko a&nbsp;väčšinu literárneho sveta. Nie div, veď išlo o&nbsp;známu osobnosť, sex, vtipné dialógy, politické pletky, prekvapivé zvraty a&nbsp;dôležité otázky umenia či&nbsp;morálky.

Udalosti, ktoré priviedli populárneho autora írskeho pôvodu do Old Bailey, sa rozbehli počas leta, štyri roky pred jeho zdrvujúcim pádom. Vtedy tridsaťosemročný Oscar stretol nádejného dvadsaťdvaročného básnika lorda Alfreda Douglasa na čajovej párty a&nbsp;obaja sa čoskoro zblížili. Ženatý Wilde, ktorý bol už vtedy oceňovanou postavou literárneho sveta, prejavoval mladému lordovi mimoriadnu priazeň, Douglas mu ju vrátil vyhlásením, že je jeho „najgalantnejším priateľom na svete“. Spisovateľ videl v&nbsp;básnikovi nielen živý intelekt, ale aj muža s&nbsp;výzorom Adonisa. Svoj záujem dával jasne najavo, čoho dôkazom sú neskoršie Douglasove slová: „Neustále ma žiadal, aby sme spolu obedovali a&nbsp;večerali, posielal mi listy, poznámky, telegramy.“ Nechýbalo ani množstvo darčekov, spoločné chvíle v&nbsp;hoteloch či na výletoch. Prvý vážny problém pre Wilda, vyplývajúci z&nbsp;jeho vzťahu k&nbsp;vtedy ešte študentovi na Oxforde, nastal, keď Douglas daroval svoj starý oblek kamarátovi menom Alfred Wood. Nápaditý mládenec však objavil vo vrecku spisovateľove listy, ktoré sa dali nazvať milostnými. Nelenil a&nbsp;za kompromitujúce písomnosti si od literáta vypýtal 35 libier. Ten neskôr sumu označil za dar, ktorý mal Woodovi umožniť začiatok nového života v&nbsp;Amerike.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/zvrhly-dramatik-zenaty-oscar-wilde-zamiloval-adonisa" target="_blank">FOTO milenca Oscara Wilda v GALÉRII</a>

O&nbsp;Wildov smutný koniec sa však nepričinili vydierači, ale otec jeho vyvoleného – John Sholto Douglas, markíz z&nbsp;Queens­berry. Mal neblahú povesť pre svoju hrubú povahu i&nbsp;otvorený ateizmus. Bol známy aj ako propagátor boxu. Po niekoľkých stretnutiach so slávnym dramatikom nadobudol presvedčenie, že je homosexuál, a&nbsp;žiadal syna, aby s&nbsp;ním prerušil kontakty. „Tvoj intímny vzťah s&nbsp;týmto mužom sa musí buď skončiť, alebo sa ťa zrieknem a&nbsp;zastavím ti prísun peňazí,“ napísal mu v&nbsp;apríli 1894. Markíz z&nbsp;Queensberry pohrozil manažérom reštaurácií a&nbsp;hotelov bitkou, ak spisovateľa s&nbsp;jeho Alfredom ubytujú. Neskôr sa pokúsil narušiť premiéru Wildovej hry v&nbsp;Londýne, objavil sa dokonca v&nbsp;jeho dome v&nbsp;Chelsei. Po tom, čo mu markíz zanechal v&nbsp;klube odkaz, že je sodomita, došla dramatikovi trpezlivosť a&nbsp;rozhodol sa zažalovať ho za urážku na cti. „Nevidím iné východisko ako žalobu. Ten človek mi zničil celý život. Na vežu zo slonovej kosti útočí špina. Môj život sa rozlial v&nbsp;piesku. Neviem, čo robiť,“ zdôveril sa svojmu priateľovi Robertovi&nbsp;Rossovi.

Od súdu literáta odrádzali priatelia i&nbsp;známi, medzi nimi George Bernard Shaw či Frank Harris. Nabádali ho, aby radšej odišiel z&nbsp;krajiny a&nbsp;pokračoval v&nbsp;písaní v&nbsp;zahraničí, azda v&nbsp;tolerantnejšom Francúzsku. Oscar však na nich nedal a&nbsp;3.&nbsp;apríla 1895 sa začalo prvé z&nbsp;pojednávaní. Nevedel však, že markízovi známi pozháňali celý rad svedkov proti nemu, niektorých z&nbsp;nich i&nbsp;podplatili. John Sholto Douglas predložil sudcom Wildov list synovi, z&nbsp;ktorého bolo možné vycítiť homosexuálny vzťah. Spisovateľov právny zástupca pripustil, že je trochu extravagantný, no upozornil, že jeho klient je umelec a&nbsp;list by sa mal vnímať ako „vyjadrenie pravdivého poetického cítenia“. Markízovi obhajcovia však mali v&nbsp;talóne viac ostrých nábojov. Sústredili sa na dve roviny. Literárnu časť, keď označili Wildove diela, hlavne Portrét Doriana Graya, za nemorálne, dotýkajúce sa homosexuálnej témy. Rovnako spochybnili spisovateľov kredit a&nbsp;zamerali sa na jeho minulé&nbsp;vzťahy. Porotu ohromilo, keď predložili dary od exkluzívnych šiat po vtedy módne vychádzkové paličky, ktoré venoval svojim spoločníkom. Ako zdôraznili, neboli to žiadni intelektuáli, ale predavači novín, hoteloví zamestnanci alebo nezamestnaní, v&nbsp;niektorých prípadoch ledva gramotní. Keď vo finále prehlásili, že môžu predvolať mladých mužov, s&nbsp;ktorými dramatika spájal sexuálny vzťah, jeho právny zástupca pochopil, že je koniec. Vtedy platný trestný zákonník totiž kriminalizoval sexuálne aktivity medzi osobami rovnakého pohlavia.

Oscar sa preto rozhodol žalobu stiahnuť, no už bolo neskoro. Karta sa obrátila a&nbsp;jemu samému hrozilo stíhanie. Keď markíz proces vyhral, jeho advokát kul železo zahorúca a&nbsp;predložil generálnemu prokurátorovi miestoprísažné vyhlásenia svedkov spisovateľových nemravných skutkov. Po porade s&nbsp;predstaviteľmi justície sa minister vnútra rozhodol vydať naňho zatykač. Jediná možnosť bolo zutekať na kontinent. Wilde však zmeškal vlak do Doveru, a&nbsp;tak sa v&nbsp;stave beznádeje uchýlil do hotela Cagodan, kde pil jeden pohár alkoholu za druhým. Keď ho prišla polícia zatknúť, bol v&nbsp;tvári bledý ako stena. Kauciu sudca nepovolil a&nbsp;umelec strávil noc v&nbsp;cele, kde ho navštívilo niekoľko reportérov. Reakcia verejnosti prišla rýchlo a&nbsp;bola šokujúca. Od Wilda sa odvrátili takmer všetci známi. Ľudia sa k&nbsp;nemu odmietali hlásiť, pálili listy, ničili všetko, čo ich s&nbsp;ním spájalo. Čoskoro jeho meno odstránili z&nbsp;plagátov propagujúcich najnovšiu hru Je dôležité mať Filipa v&nbsp;divadle St.&nbsp;James a&nbsp;na propagačných materiáloch hry Ideál­ny manžel ho prelepili. A&nbsp;to ešte nebol odsúdený.

Zatiaľ čo sedel za mrežami, veritelia sa začali domáhať splatenia pohľadávok, jeho majetok vydražili za mizivú sumu a&nbsp;budúcnosť sa javila veľmi čierno. Koncom apríla 1895 sa začal nový súd. Nielen proti Wildovi, ale aj proti istému Alfredovi Taylorovi, pasákovi, ktorý mu údajne dohadzoval známosti. Obaja čelili dvadsiatim piatim bodom žaloby z&nbsp;„obscénnosti“ a&nbsp;komplotu spáchať „obscénnosť“. Medzi svedkami bolo niekoľko mladíkov, ktorí opisovali, ako známemu autorovi pomáhali stvárniť jeho erotické fantázie. Hoci nebol stíhaný za sodomiu, proces sa tým smerom rozhodne uberal. Na štvrtý deň dostal dramatik konečne slovo. Odpovedal na otázky tichým hlasom a&nbsp;poprel všetky obvinenia z&nbsp;nemravnosti. Porota sa radila tri hodiny a&nbsp;nevedela sa dopracovať k&nbsp;verdiktu. Žalobca preto oznámil, že proces sa obnoví, čo naznačovalo, že minister a&nbsp;jeho právni poradcovia chceli odsúdenie za každú cenu dosiahnuť. Do ďalšieho konania prepustili Wilda na kauciu. Počas troch týždňov slobody ho známi, ktorí mu zostali, presviedčali, aby ušiel do cudziny, on však odmietol. A&nbsp;tak ho v&nbsp;máji 1895 súd uznal za vinného z&nbsp;„obscénnosti“, čo bol eufemizmus pre homosexualitu. Vymerali mu dva roky nútených prác.

Všetko, čo dosiahol, sa mu zosypalo. Rozviedol sa, bol finančne zruinovaný a&nbsp;v&nbsp;Británii nepublikovateľný. Prvých šesť mesiacov trestu strávil vo Wandsworthe v&nbsp;južnom Londýne a&nbsp;zvyšok v&nbsp;Readingu. Prepustili ho 19. mája 1897 a&nbsp;ihneď odcestoval do Francúzska. Býval najprv na severe v&nbsp;Dieppe, potom sa presťahoval do Paríža, kde žil z&nbsp;darov priateľov a&nbsp;z&nbsp;láskavosti hotelierov. Krátko pred smrťou poznamenal: „Mám sa nad svoje pomery.“

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/zvrhly-dramatik-zenaty-oscar-wilde-zamiloval-adonisa" target="_blank">Hrob Oscara Wilda v GALÉRII</a>

Zomrel vo francúzskej metropole 30. novembra 1900 vo veku 46 rokov a&nbsp;pochovali ho na náklady milenca lorda Alfreda na cintoríne Bagneux. V&nbsp;roku 1909 preniesli jeho telo na cintorín Pére Lachaise.

Zvrhlý dramatik: Ženatý Oscar Wilde sa zamiloval do "Adonisa"

Výber pre vás

Zvrhlý dramatik: Ženatý Oscar Wilde sa zamiloval do "Adonisa"

Súvisiace články

Ťažký osud: Ján Nepomuk Bobula staval Budapešť, problém s ním mali Slováci aj Maďari

Osamelý génius zneužitý nacistami: Nenávidel ženy? Kdeže! Nietzsche jednu beznádejne miloval

Nestihol sa oženiť: Volali ho obchodník so smrťou. Ako súvisia Nobelove ceny s jeho láskami?

Výber pre vás