Aktuálne kauzy a reportáže.
Za publicistiku niekoľkokrát získala ocenenie Literárneho fondu, sekcie žurnalistiky.

Henrieta Ďurovová

Keď v roku 2010 spotrebné družstvo COOP Jednota v Trenčíne uzavrelo zmluvy o diele s firmou ASO plus, s. r. o., na základe ktorých sa začali rekonštruovať predajne v okolí Trenčína, nikto zo zainteresovaných neočakával, že raz budú spomínané spoločnosti medzi sebou komunikovať výhradne prostredníctvom právnikov. Práce sa začali v roku 2009, Ľuboš Mieris, dnes už zo zaniknutej firmy ASO plus, s. r. o., vykonával práce ako subdodávateľ pre spoločnosť BARTOLOMEI, s. r. o., so sídlom v Ilave, ktorá v tom čase družstvu rekonštruovala prevádzky v Beluši, Čachticiach, Trenčianskych Stankovciach, Skalke nad Váhom a iných obciach.

„Pôvodná spoločnosť, presnejšie jej konateľ Dacan Mitič, občan Srbska, sa však z neznámych dôvodov napokon zo Slovenska vyparil a mne zostali nezaplatené práce. V tom čase ma oslovilo vtedajšie vedenie trenčianskej Jednoty, či by som rekonštrukčné práce nedokončil, dohodli sme sa, podpísali sme zmluvy, konkrétne na rekonštrukciu prevádzok v Mníchovej Lehote a v Bzinciach pod Javorinou,“ trpko spomína Mieris na zákazky, ktoré mu doslova zničili život. „Išlo o dve prevádzky, ktoré sa riadne dokončili, odovzdali, skolaudovali, všetko bolo v poriadku,“ spomína na začiatky spolupráce s trenčianskym družstvom Ľuboš Mieris z ASO plus.

„Moja firma práce riadne priebežne fakturovala, všetko sa zdalo v najlepšom poriadku. Zlom nastal po voľbách vo vedení družstva, predsedom predstavenstva sa namiesto dovtedajšieho predsedu Jozefa Čaňa stal Igor Matejov a s ním prišli prvé problémy. Jednoducho, prestal platiť. Namiesto toho mi začali chodiť reklamácie práce, samé nezmysly. Samozrejme, čo som uznal, som aj opravil, od všetkého mám protokoly. Stále nám sľubovali, že keď odstránime chyby, všetko riadne zaplatia. Čakali sme však zbytočne. Dokonca tvrdili mojim dodávateľom, že ma vyplatili. Dodnes som však žiadne peniaze nevidel, naopak, dostal som sa do situácie, že som musel firmu zatvoriť. Napriek tomu, že som Jednotu žaloval a súd vyhral, peniaze sú stále v nedohľadne. Predseda predstavenstva Matejov jednoducho vyhlásil, že mi nič nezaplatí a hotovo. Aby ste boli v obraze, jediný dlžník, ktorého mala moja firma, bola práve COOP Jednota Trenčín. Podával som trestné oznámenia, nepomohlo mi nič. Ocitol som sa v druhotnej platobnej neschopnosti, čo sa odrazilo na mojich podlžnostiach voči daňovému úradu, Sociálnej poisťovni a podobne. Už som nemal silu ani financie, aby som v tom pokračoval, povedali si, že ma zničia, aj sa im to podarilo. Vtedy som sa rozhodol pohľadávku vo výške tristoosemnásťtisíc eur, ktorá sa s úrokmi vyšplhala na pol milióna, radšej odpredať. Pohľadávka na COOP Jednota Trenčín, s. d., sa teda ocitla v rukách škótskej spoločnosti FACTORING GROUP LP. Zatiaľ sa zdá, že hoci súčasný veriteľ má v rukách právoplatné rozsudky a všetky relevantné dokumenty, ťahá za kratší koniec. A to preto, že predseda predstavenstva zbytočne riskuje majetok členov družstva a jednoducho si robí, čo chce. Napokon, viete, koľko muselo stáť právne zastúpenie týchto sporov? Predpokladám, že predseda Matejov právnikov a ich služby neplatí z vlastnej peňaženky. O to by sa mali začať členovia družstva COOP Jednota Trenčín zaujímať, ako sa v skutočnosti v družstve hospodári,“ hovorí Ľuboš Mieris.

Od trenčianskej Jednoty začala dlžné peniaze vymáhať faktoringová spoločnosť so sídlom v zahraničí a hoci predpokladala, že k peniazom sa dostane, nestalo sa. „Namiesto toho sme sa dozvedeli, že trenčianska Jednota pre potreby započítania svojho dlhu na svojho veriteľa v roku 2016 vyrobila dve fiktívne pohľadávky v celkovej hodnote 400-tisíc eur. Prekvapujúce je, že výška vymyslených pohľadávok bola podobná s výškou dlhu, ktorý malo družstvo za neuhradené stavebné práce. Jednu pohľadávku svojmu veriteľovi trenčianska Jednota vyfakturovala za údajnú nemajetkovú ujmu a druhú ako náhradu škody spôsobenej chybami a nedorobkami. Je zaujímavé, že COOP Jednota Trenčín tieto pohľadávky svojmu veriteľovi záhadne vyfakturovala až v roku 2016, po piatich rokoch od kolaudácie a po zániku záručnej lehoty diela. Otázka znie - bola to náhoda alebo účel? Uvedené pohľadávky si spotrebné družstvo už mesiac po ich vystavení uplatňovalo cestou konkurzného konania v ASO plus, s. r. o., čiže na svojho veriteľa, kde sa s pohľadávkami prihlásilo ako druhý veriteľ v rade.

Aj tak sa dá na Slovensku jednoducho zbaviť svojho veriteľa. Vystavíte mu faktúry a pripojíte sa k podanému návrhu na konkurz. Našťastie, konkurzný súd tieto pohľadávky neuznal, pretože COOP Jednota Trenčín, s. d., nevedela preukázať oprávnenosť týchto pohľadávok,“ hovorí zástupca spoločnosti FACTORING GROUP LP Jan Jelínek. „Údajnú pohľadávku sa trenčianska COOP Jednota snažila uplatniť aj cestou rozhodcovského konania začiatkom tohto roka. Oslovila rozhodcovský súd Royal Development, ktorý sídli v neoznačenom dome v malej obci Hruboňovo v časti Suľany. V zastúpení rozhodcu ad hoc Miloša Valacha vydal uznesenie o začatí rozhodcovského konania o žalobe, ktorú prijal rozhodcovský súd v januári. Spoločnosť LC Invest, právny nástupca ASO plus, mala právo vyjadriť sa k žalobe do pätnástich dní. Zásielka, ktorú však tento súd spoločnosti LC Invest poslal, mala úložnú lehotu päť dní, v takom krátkom čase ju nebolo možné ani prevziať, ani sa oboznámiť s obsahom žaloby. Rozhodcovský súd, čo je mimochodom, obyčajné záujmové združenie právnických osôb, rozhodoval mimoriadne rýchlo. Už šiesteho februára vydal rozsudok, ktorým žalobe trenčianskej Jednoty vyhovel a zaviazal spoločnosť, ktorú zastupujem, spomínaný dlh zaplatiť aj s úrokmi, trovami právneho zastúpenia a poplatkom za rozhodcovské konanie, len pre zaujímavosť, vo výške dvadsaťštyritisíc eur! Spoločnosť COOP Jednota Trenčín si túto pohľadávku priznanú rozhodcovským rozsudkom započítala voči spoločnosti FACTORING GROUP LP zo Škótska, ktorá vymáha pôvodný dlh družstva voči ASO plus,“ pokračuje Jelínek. „Každý však dobre vie, že rozhodca potrebuje mať rozhodcovskú doložku podpísanú jednak na strane žalobcu, ale, pochopiteľne, aj na strane žalovaného, čo nemá. Oznámenie o začatí rozhodcovského konania žalovanému doručili s krátkou odbernou lehotou a žalovaný opätovne nemal dostatočný časový priestor na vyzdvihnutie zásielky. Tento fakt si rozhodca vyložil tak, že žalovaný prejavuje vôľu, že súhlasí, aby ho riešil rozhodcovský súd. Rozhodcovský súd vydal rozsudok a, samozrejme, že dal odbernú lehotu opätovne päť dní. Takže takto ľahko sa ničnetušiaci ľudia alebo firmy stanú obeťou nekalých praktík rozhodcovského súdu a potom sa môžeme čudovať, ako jednoducho sa hocikto ocitne v exekúcii. Informáciu o rozsudku sme sa dozvedeli náhodou, napadli sme ho na klasickom súde. Na základe plnej moci som tiež vycestoval do Hruboňova a žiadal som rozhodcu, aby mi ako oprávnenému vydal všetku poštu, ktorá sa vrátila ako nedoručená, že si urobím kópiu celého spisu. Bol som šokovaný, nechcel mi nič poskytnúť. Zrejme si uvedomoval, že máme ešte zákonnú lehotu na zvrátenie právoplatnosti jeho rozsudku, ale aj to, že konanie rozhodcovského súdu sa ukáže ako neoprávnené, keďže neexistuje rozhodcovská doložka podpísaná žalovaným. Skončilo sa to tak, že som napokon v prítomnosti Miloša Valacha, teda rozhodcu ad hoc, zavolal 158 a vyžiadal som si asistenciu polície pri vydaní poštových zásielok. Po telefonáte s políciou sa pán Valach zľakol a rozhodol sa, že mi nakoniec dokumenty vydá.“ Jan Jelínek dodáva, že podľa jeho názoru išlo opäť o snahu nekalo použiť spomínané účelové pohľadávky z roku 2016 v celkovej hodnote 400-tisíc eur. Tentoraz na započítanie s dlhom, ktorý sa už rieši cestou exekúcie. Ak chce takýto dlh exekvovaný dlžník započítať so svojou pohľadávkou, môže tak urobiť, ale treba mať v rukách exekučný titul. Práve ním chcel žalobca, teda trenčianska Jednota, uplatniť zápočet na spor, ktorý už prehrala a je v exekúcii. Tak sa chcela vyhnúť plateniu prehratého sporu, ktorý sa vlečie od roku 2013.

Nad tým, čo sa deje v trenčianskom družstve Jednota, krútia hlavou aj jeho členovia. Ukázalo sa totiž, že pán predseda Matejov sa pred štyrmi rokmi zatiaľ nešpecifikovaným spôsobom zaplietol do kauzy, ktorú česká polícia prezentovala v médiách ako mimoriadny úspech. Tovar v hodnote dvadsaťpäť až tridsať miliónov českých korún mal slúžiť ako daňový nosič, ktorý sa nikdy nemal dostať ku konkrétnym zákazníkom. Špeciálny policajný útvar Kobra odhalil daňový únik pri obchodovaní s toaletným papierom a papierovými obrúskami. Polícia tovar, asi 3,7 milióna kusov, zadržala. Tento tovar fiktívne „cestoval“ zo Slovenska do Česka a späť. Políciu upútalo množstvo kamiónov, ktoré denne prekračovali hranice oboch štátov, za tri dni ich bolo viac ako štyridsať. Pracovníci finančného úradu začali daňovú kontrolu vo dvoch uher­skohradištských firmách, kam tovar zo Slovenska putoval, a zistili, že odtiaľ sa toaletný papier obratom vrátil na Slovensko do firmy, ktorá má rovnakého konateľa ako obe české spoločnosti. Ide o Jozefa Kováča z Nitry a jeho dve firmy Caaracool, s. r. o., a pôvodne Rentiss Group, s. r. o., z ktorej sa neskôr stala spoločnosť V.O.J.E.T.A.M. Je to možno vec náhody, že keď si tento názov firmy prečítate od konca, objaví sa meno MATEJOV, zhodou okolností rovnaké, aké mal objednávateľ tohto tovaru na Slovensku.

Áno, ide o predsedu trenčianskeho družstva COOP Jednota Igora Matejova, ktorý si toaletný papier objednával u Kováča cez slovenskú firmu Allioth, s. r. o., a vzápätí cez Jednotu predával do Česka spoločnosti Caara­cool, s. r. o., a tá zasa Rentiss Group, neskôr V.O.J.E.T.A.M. Za tovar platila Jednota faktúry faktoringovej firme, pričom jej zostala napokon dlžná osemstotisíc eur. Faktoringová firma prišla o peniaze a teraz sa o vyplatenie tejto sumy s COOP Jednota Trenčín súdi. Podľa polície sa podvodníci snažili takto dosiahnuť oslobodenie od povinnosti platby DPH a uplatniť si vzápätí jej nezákonný odpočet. V súčasnosti majú niektorí členovia družstva strach, že môžu prísť o majetok, ktorý vraj v družstve za celú existenciu vôbec nie je zanedbateľný. Predseda Matejov sa totiž snaží českú spoločnosť V.O.J.E.T.A.M. dostať do konkurzu, pretože potom by si COOP Jednota Trenčín mohla dať celú spomínanú pohľadávku asi 2,6 milióna eur do odpisu. Jozef Kováč sa k celej záležitosti odmietol vyjadriť, rovnako ako Matejov, ktorého sme sa e-mailom pýtali, či členovia družstva vedia o daných skutočnostiach a kedy a ako o nich boli informovaní. Zaujímali sme sa tiež o to, ako sa Jednota dostala k spomínanému rozhodcovskému súdu, a tiež o to, či prostredníctvom neho štandardne rieši aj iné spory. Na otázky sme žiadnu reakciu nedostali, hoci sme telefonicky o ich pretlmočenie požiadali aj Jozefa Poláčka, člena trenčianskeho predstavenstva družstva. Celý prípad, ktorý vyšetrovala česká strana, sa ocitol na Slovensku. Zatiaľ sa začalo vyšetrovanie vo veci, ni­kto nie je obvinený.

Dotknuté strany a osoby sa obávajú toho, že predseda družstva má bohaté a silné väzby na „správnych“ ľudí v regióne, čím sa vraj Matejov ani netají. „Na Národnú kriminálnu agentúru, protikorupčnú jednotku, sme podali dokonca trestné oznámenie, v ktorom upozorňujeme na možné korupčné správanie trenčianskych sudcov, no vyšetrovateľ ho odmietol. Podľa neho totiž trestný čin má presne vymedzené znaky, ktoré musia byť naplnené súčasne, inak o trestný čin nejde, aj keby skutočne šlo o protiprávne konanie,“ zacitoval nám z uznesenia vyšetrovateľa bývalý predseda predstavenstva Jozef Čaňo. „Absurdné.“

Igor Matejov, podľa bývalého predsedu, rozhoduje o činnosti družstva a jeho hospodárení neprofesionálne. Jozef Čaňo otvorene kritizuje jeho rozhodnutia, upozorňuje napríklad na nepochopiteľný prevod pozemkov pre Logistické centrum v Trenčíne, predaj nehnuteľností či likvidáciu pekárne Trenpek, v ktorej sa zbavil spolumajiteľa. Jeho slová potvrdzuje bývalá ekonómka družstva Iveta Devečková, ktorú v priestoroch COOP Jednota Trenčín fyzicky napadli. Nedá sa vylúčiť, že preto, že na všetky tieto podivné machinácie poukazovala a kládla nepríjemné otázky. Hoci bola na péenke viac ako dva mesiace a podala trestné oznámenie, aj tento prípad trenčianska polícia zamietla pod koberec. Matejov verejne vyhlasuje, že „všetko zariadim, nič sa nevyšetrí“. Nuž, asi je to pravda, pretože doterajšie skúsenosti a rozhodnutia štátnych orgánov nás v tom utvrdzujú. Možno berú Matejova tak, že je to „náš človek“. „A potom sa nemôžeme čudovať, že Slovensko sa dostalo na druhú priečku v indexe korupcie na svete,“ konštatuje Jozef Čaňo, ktorý v Jednote odrobil štyridsaťštyri rokov. Jeho slová potvrdzuje člen zhromaždenia delegátov Rudolf Kováčik. „Máme okolo šesťtisíc členov, málokto však rozumie tomu, ako to celé ekonomicky funguje. Ľudia nechápu, že všetko v družstve je spoločný majetok, o ktorý, žiaľ, môžu aj prísť. A najmä pre takéto rizikové riadenie spoločnosti.“

Nezmyselné reklamácie aj fiktívne pohľadávky: Čo je za dlhmi trenčianskej Jednoty?

Výber pre vás