Plus 7 dní

ESĽP tiež nastoľuje otázku, či v&nbsp;tomto prípade nešlo o zneužitie štátnej moci, t.j. či neboli obmedzenia práv Jaroslava Haščáka použité štátom na neprijateľné ciele, Výroku ESĽP konštatujúcemu takéto zneužitie moci doteraz čelili takmer výlučne krajiny&nbsp;s&nbsp;nízkou kvalitou demokracie," upozornili právnici Haščáka v tlačovej správe.

Slovenské aj zahraničné médiá podvečer 1. decembra 2020 zverejnili správy, že Jaroslav Haščák bol práve obvinený a&nbsp;zadržaný. Boli sprevádzané ohurujúcimi fotografiami a&nbsp;videami J. Haščáka v&nbsp;sprievode ozbrojených príslušníkov Útvaru osobitného určenia PPZ MV SR pri príchode do administratívneho komplexu Digital Park, kde má sídlo investičná skupina PENTA. V&nbsp;tom čase sa už za prítomnosti asi šesťdesiatich ozbrojených kukláčov v&nbsp;kanceláriách realizovala prehliadka.

Masívna bezpečnostná akcia, ako aj „pohotové“ informácie niektorých médií zároveň podporili naratív, šírený v&nbsp;tom čase viacerými politikmi, podľa ktorého „Haščák stratil nedotknuteľnosť“ a&nbsp;to v&nbsp;tom zmysle, že&nbsp;„si konečne poňho prišla spravodlivosť“. Veď prečo by bol inak teraz a takto demonštratívne zadržaný a&nbsp;predvedený a&nbsp;ako by mohli byť za iných okolností priestory Penty obsadené a&nbsp;prehľadávané spôsobom, ako keby v&nbsp;nich sídlil ozbrojený gang?

Otázky o skutočnom účele zásahu v&nbsp;Digital Parku sa začali objavovať hneď, ako sa rozplynula prvotná eufória spojená s touto demonštráciou sily štátu. J. Haščák bol prepustený z väzby, súd a neskôr tiež prokuratúra konštatovali, že jeho obvinenie bolo neodôvodnené. Tým stratila legitimitu aj samotná prehliadka. Postupne pribúdali dôkazy o závažných pochybeniach na strane bezpečnostných zložiek, vrátane zistenia, že médiá mali informácie o celej akcii skôr, než to právo dovoľuje.

Na rozdiel od väzby a obvinenia sa však za excesy pri zásahu v&nbsp;Digital Parku vláda SR J. Haščákovi nikdy neospravedlnila. Ústavný súd SR síce z iniciatívy skupiny PENTA a vlastníka komplexu Digital Park zrušil súhlas s prehliadkou (nálezom Ústavného súdu SR z 12. 1. 2023, sp. zn. III. ÚS 454/2022), avšak priebehom prehliadky, ktorý presiahol akceptovanú mieru, sa nezaoberal a zároveň odmietol aj dve súvisiace sťažnosti J. Haščáka.

Aj preto J. Haščák podal Európskemu súdu pre ľudské práva (ESĽP) dve sťažnosti, ktoré 15. mája 2023 ESĽP spojil a oznámil ich Slovenskej republike s výzvou, aby sa k nim&nbsp;do 20. septembra 2023 vyjadrila. ESĽP sa tak bude v rozsahu podľa článkov 8, 13 a 18 Dohovoru o&nbsp;ochrane ľudských práv a&nbsp;základných slobôd (Dohovor) zásahom v&nbsp;Digital Parku vecne zaoberať, a to v posilnenej a zrýchlenej procedúre. Predbežne totiž označil prípad J. Haščáka za impact case. Oznámenie prípadu bolo ESĽP <a target="_blank" rel="noopener noreferrer" href="https://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-225277">verejne publikované 5. júna 2023</a>.

Na základe oznámenia ESĽP a odkazov na použiteľnú judikatúru v ňom je možné predpokladať, že procesná diskusia ESĽP so slovenskou vládou a sťažovateľom bude najmä o zlyhaní štátu pri plnení pozitívneho záväzku štátu nevystavovať J. Haščáka únikom z vyšetrovania do médií vrátane nesplnenej povinnosti štátu tieto úniky riadne vyšetriť. &nbsp; J. Haščák sa pritom – z hľadiska účinných prostriedkov nápravy (čl. 13 Dohovoru) – „točí“ až doteraz v&nbsp;bludnom kruhu, keď ho napríklad ústavný súd odkazoval na konanie o jeho trestnom oznámení týkajúcom sa excesov pri razii v&nbsp;Digital Parku, avšak J. Haščák o prípadnom procesnom pokroku v tomto konaní, hoci je v ňom poškodeným, nemá ani po viac ako dvoch rokoch prakticky žiadne informácie. &nbsp; Ešte horšie dopadol J. Haščák pri vyšetrovaní únikov do médií, keďže trestné stíhanie je pre neschopnosť vyšetrujúcich orgánov zistiť zodpovednú osobu prerušené. Ako však vyplýva z odkazov na rozhodovaciu prax v otázkach, ktoré ESĽP Slovenskej republike predostrel, ak sa táto neschopnosť štátu vyšetriť úniky z vyšetrovania, ale aj zneužívanie moci pri razii potvrdí, iba to podporí dôvodnosť Haščákovej sťažnosti.&nbsp;

Osobitne významný je fakt, že ESĽP sťažnosti J. Haščáka vecne prejedná aj v rozsahu podľa čl. 18 Dohovoru. ESĽP tak totiž činí len v prípade doloženia odôvodneného podozrenia, že orgány štátu mohli obmedziť základné práva sťažovateľa z iných dôvodov, ako pripúšťa Dohovor. &nbsp; Účelom čl. 18 Dohovoru je chrániť pred zneužitím moci štátu. Môže ísť o&nbsp;situáciu, v&nbsp;ktorej by skutočným motívom zadržania J. Haščáka a prehliadky priestorov v&nbsp;komplexe Digital Park bolo napríklad poškodenie jeho povesti, neprípustný nátlak na J. Haščáka alebo politický účel v podobe manifestovania straty jeho „nedotknuteľnosti“. &nbsp; V minulosti ESĽP konštatoval porušenie čl. 18 Dohovoru takmer výlučne vo vzťahu k štátom, ktoré vykazovali alebo stále vykazujú problémy s&nbsp;kvalitou demokracie a&nbsp;inštitúcií, teda absenciou dobre fungujúceho systému vzájomných bŕzd a&nbsp;protiváh, ako Rusko, Moldavsko, Ukrajina, Azerbajdžan, Gruzínsko, či Turecko. Z krajín Európskej únie sa tak doteraz stalo iba v prípade Bulharska (prípad Todorova, 2021). &nbsp; Slovenská republika bude musieť ESĽP vysvetliť, aký účel v skutočnosti sledovala akcia, na ktorú boli namierené reflektory médií skôr, než sa informácie o tejto akcii mohli stať legálne dostupnými. Rovnako bude musieť preukázať, že zásah v&nbsp;komplexe Digital Park nebol len predstavením pre verejnosť, ale konaním, ktoré primeraným spôsobom sledovalo legálny a legitímny cieľ.

ESĽP skúma, či zásah v Digital Parku nebol iba teatrálnou demonštráciou moci

Výber pre vás