Adam Valček

Dlho očakávaná výpoveď bývalého prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho v kľúčovej časti úplatkárskej aféry Mýtnik bola prekvapujúca. 

V utorok na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici síce potvrdil provízie pri obstarávaní informačných systémov, ale mnohé iné jeho vyjadrenia sú skôr v prospech šestice obžalovaných. 

Imrecze je kľúčovým spolupracujúcim svedkom špeciálnej prokuratúry proti vplyvným oligarchom z éry Smeru. Teraz na súde vypovedá proti Jozefovi Brhelovi staršiemu, jeho synovi Jozefovi a ďalším štyrom obžalovaným.

Výsluch bývalého šéfa daniarov trval vyše šesť hodín. Bolo zrejmé, že keď odpovedal na otázky prokurátora, obhajcov i súdu, vážil slová. Niekoľkokrát sa nakrátko odmlčal, aby sa rozpamätal alebo odpoveď premyslel. V podvečer už pôsobil vyčerpane. 

Najneskôr 1.decembra začne vypovedať podnikateľ s informačno-komunikačnými technológiami Michal Suchoba, ktorého firma Allexis získala utajené zákazky na kontrolné a analytické informačné systémy pre finančnú správu. Úspešne fungujú dodnes. Aj Suchoba je spolupracujúci svedok.

Obžaloba viní Brhela st. a bývalého riaditeľa sekcie informatiky finančnej správy Milana Gregu, že sa spolčili a nekonali ako dobrí hospodári, keď došlo k utajeným obstarávaniam informačných systémov od Allexis. Grega však počas výpovede v októbri povedal, že Brhela st. videl prvýkrát na chodbe pred pojednávaním a nikdy s ním nekomunikoval.

Utajenie zákaziek bolo podľa prokuratúry protiprávne s cieľom vyhnúť sa verejnej súťaži. Finančná správa využila výnimku, podľa ktorej je možné citlivé zákazky zadať priamo. Môže ísť o nákup napríklad odpočúvacieho systému.

Imrecze si k tomu ako prezident finančnej správy vyžiadal stanovisko Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO). Vtedajší podpredseda a niekdajší vplyvný činovník Smeru Andrej Holák mu napísal, že utajený nákup analytických a kontrolných systémov na potieranie daňových podvodov je v poriadku.

Imrecze v utorok vysvetľoval, že nechcel obísť zákon o verejnom obstarávaní. „Nechcel som ho porušiť. Nežiadal som si stanovisko od ÚVO, aby som sa vopred kryl. Rozhodnutie, že budeme postupovať v utajenom režime, nebolo vopred dané. Ak by ÚVO dalo stanovisko, že sa to v utajenom režime riešiť nedá, tak by sme tak nepostupovali,“ povedal Imrecze.

Priznal však, že od začiatku sa tento spôsob obstarávania preferoval. Podľa neho nie v snahe protežovať Allexis, ale preto, že už predtým sa takto nakupoval informačný systém pre kontrolné výkazy DPH od inej softvérovej firmy. Ide o veľmi chúlostivé dáta, vo výkazoch sú totiž údaje o konkrétnych obchodných transakciách medzi jednotlivými podnikateľmi. „Tento systém slúžil na ten istý účel, na boj proti daňovým podvodom,“ vysvetľoval, prečo potom nemal problém ani s utajením zákaziek pre Allexis.

V podstate to isté tvrdil počas výpovede v októbri obžalovaný Grega: „Nemal som a dodnes nemám žiadnu pochybnosť o tom, že systém bol obstarávaný v utajenom režime.“ Vysvetľoval to rovnako ako Imrecze – predchádzajúcimi skúsenosťami s nákupom citlivých systémov cez utajený režim.

Imrecze v utorok vykresľoval zapojenie ÚVO do procesu ako úprimnú snahu zistiť, či môže zákazky pre Allexis zadať bez súťaže. Hovoril, že boli na troch až piatich metodických stretnutiach na ÚVO, aby to vyriešili. 

Ale keď potom Holáka požiadal, nech mu k tomu spíšu metodické usmernenie, stalo sa podľa Imreczeho čosi „veľmi divné“ – Holák sa vyhovoril, že usmernenie by trvalo pridlho, tak utajený režim mu odobril on sám ako podpredseda ÚVO. List však podľa Imreczeho neposlal štandardnou poštou, ale doniesol mu ho vodič z ÚVO.

V súvislosti s protežovaním Allexis zas bývalý šéf daniarov vysvetľoval, že pred podpisom zmluvy nechal spraviť analýzu od konzultačnej firmy IQUAP. „Výsledkom bolo zistenie, že žiadne iné takéto riešenia na trhu nie sú a najrýchlejšie sa dajú nasadiť práve tie od Allexis.“ Priznal však, že to pre neho nebolo až také prekvapenie, keďže s IQUAP komunikoval aj Suchoba.

Obžaloba tiež tvrdí, že systémy od Allexis boli predražené o asi 45 miliónov eur. Výpočet škody stojí na znaleckom posudku. Obhajcovia majú iné, ktoré túto výšku spochybňujú.

Medzi obžalovanými je aj syn Jozefa Brhela st. Jozef, ktorý bol spolumajiteľom Suchobovej firmy Allexis. Prokuratúra ho preto viní, že platby Allexis za rôzne licenčné poplatky medzi firmami vo vlastníckej štruktúre sú v skutočnosti legalizácia príjmov z trestnej činnosti.

„Otvorene hovorím, že v tom čase som nevnímal, že ide o predražené ceny. Riešenia od Allexis som považoval za dobré. Bol som presvedčený, že zvýšia výber daní,“ vypovedal v utorok Imrezce. To isté tvrdia Grega i Brhel ml.

Imreczeho predpoklad sa nakoniec potvrdil. Keď v roku 2012 nastúpil na finančnú správu, medzera vo výbere DPH bola podľa neho 40 percent. Keď končil, bolo to okolo 25 percent. Na súde povedal, že výraznú zásluhu na tom mali analytické a kontrolné systémy od Allexis.

Imrecze pred nástupom na finančnú správu šéfoval slovenskej pobočke softvérovej spoločnosti SAP. Obhajcovia to využili, aby sa vyjadril, či slovenská pobočka tiež platila licenčné poplatky svojej matke – podobne ako to robil Allexis. „Áno, tak to bol štandard na trhu,“ potvrdil Imrecze.

Imrecze dokonca aj v momente, kedy usvedčoval Brhela st. z nelegitímneho vplyvu na finančnú správu, prehodil poznámku, ktorá narúša jeden z obrazov obžaloby.

Niekdajší prezident finančnej správy na súde zopakoval, že Brhel st. mu dával ročne 200-tisíc eur v hotovosti, aby mu tak dorovnal oficiálny štátny plat na úroveň, na ktorú bol zvyknutý zo súkromného sektora.

Obhajca Brhela st. Lukáš Trojan to v utorok odmietol ako lož. Ilustroval to otázkami, ako Imrecze tieto peniaze míňal – on odpovedal, že najmä na drahšie zahraničné dovolenky, ale na iné hodnotnejšie výdavky si nepamätal.

Keď Imrecze hovoril o vplyve Brhela st., okrem dorovnávania platu spomenul diskusiu s vtedajším ministrom financií Kažimírom. Mal mu povedať, že s Brhelom st. sa stýkať môže, ale má byť pritom opatrný. „To sú dosť jasné signály, že sa s Brhelom st. mám zlaďovať a umožniť mu presadiť vplyv na finančnú správu,“ povedal Imrecze.

Ibaže o niekoľko desiatok minút neskôr bol konfrontovaný s otázkami na vplyv Brhela st. na konkrétne obstarávania. Obžaloba vychádza z predpokladu, že Brhel st. si na finančnú správu dosadil kľúčových ľudí, ktorí potom poslušne plnili jeho priania. Prokuratúra z toho viní napríklad spomínaného bývalého šéfa sekcie informatiky Gregu.

„Nebolo to tak, že niekto tam nasadil nejaký projekt a oni sa s tým mali vysporiadať. Ak oni povedali, že toto sa nedá, tak sa to nedalo,“ vysvetľoval Imrezce, že jeho kolegovia boli nezávislí.

Ako príklad uviedol, že Suchoba sa veľmi snažil o to, aby sa kontrolný systém Aladin od Allexis zaviedol aj pri výkone riadnych daňových kontrol, nielen pri miestnom zisťovaní. Generálny riaditeľ daňovej a colnej sekcie Daniel Čech a riaditeľka sekcie daňových úradov Lenka Wittenbergerová však podľa Imreczeho povedali, že to je nezmysel a preto sa to Suchobovi presadiť nepodarilo.

Z Imreczeho výpovede vyplýva, že kľúčový bude výsluch jeho kamaráta Suchobu. Práve on bol podľa slov bývalého prezidenta finančnej správy priamym aktérom údajných úplatkárskych dohôd, o ktorých Imrecze vedel iba z jeho rozprávania. 

V utorok na súde zopakoval známy príbeh o údajnej dohode medzi Suchobom a Brhelom o delení výnosov z verejných zákaziek.

Systémy na potieranie daňových podvodov mal Suchoba ponúknuť Imreczemu už krátko po nástupe do funkcie v roku 2012, ale po obstaraní prvého z nich sa mal ozvať Brhel st. „Pýtal sa, ako je možné, že prebiehalo obstarávanie bez dohody s ním. Po vysvetlení pochopil význam riešení od Allexis a považoval ich za zmysluplné. V tom čase mi povedal, že Kažimír nemá Suchobu rád a nechce, aby dodával systémy na finančnú správu,“ vypovedal Imrezce.

Tento príbeh je známy, odkedy ho Suchoba s Imreczem povedali na polícii. Brhel st. si vraj zavolal Suchobu, dohodol sa s ním, že si vezme polovicu firmy Allexis a za to vybaví, aby Kažimír neblokoval tieto IT zákazky. Imrezce povedal, že postoj Kažimíra k riešeniam od Allexis sa naozaj v tom čase zmenil.

Pri Kažimírovi sa ešte oplatí ostať. Niekdajší šéf daniarov ho totiž na súde nepriamo vykreslil v súvislosti s jednou zákazkou Allexis ako výpalníka. Išlo o nákup systému eKasa, teda online evidencie tržieb.

Táto časť výpovede vysvetľuje, prečo je v prípade obžalovaný Kažimírov kamarát architekt Miroslav Slahučka. Kažimír i Slahučka podozrenia z korupcie odmietajú.

Systémy od Allexisu sa nakupovali tak, že minister financií musel podpísať takzvané rozpočtové opatrenie, aby ich bolo z čoho zaplatiť.

V prípade systému eKasa sa však Imreczemu podľa vlastných slov najprv ozval Slahučka. „Informoval ma, že Kažimír opatrenie na eKasu neschváli bez toho, aby dostal päť percent z hodnoty zákazky. Vysvetlil mi to tak, že dohody s Brhelom nefungujú, ako by mali,“ vypovedal Imrecze. Išlo asi o 200-tisíc eur.

Keď o tom informoval Suchobu, ten mu peniaze odmietol vyplatiť. Neskôr na nesúvisiacom stretnutí na ministerstve financií vraj Kažimír Imreczemu mával listom o odmietnutí rozpočtového opatrenia na eKasu. 

„Ja som o tom informoval Suchobu. Paralelne s tým sa mi ozval Slahučka, hovoril v šifrách, ale pochopil som, čo sa pýta. Opätovne som išiel za Suchobom, informoval som ho o tom a bol vtedy už oveľa otvorenejší platiť. Pýtal sa, či by bolo možné tú cenu zjednať,“ rozprával Imrecze. So Slahučkom vraj nakoniec vyjednal 150-tisícovú províziu, ktorá mu podľa Imreczeho bola aj odovzdaná.

Kažimír podľa bývalého šéfa daniarov krátko nato rozhodol, že dá ministerským analytikom prepočítať zmysluplnosť eKasy a následne podpísal rozpočtové opatrenie na tento systém. „Vnímal som to ako krycí manéver, aby mohol neschválené opatrenie dodatočne schváliť. Vychádzam z toho, že predchádzajú projekty schválil bez takejto analýzy,“ dodal Imrezce

Imrezce v utorok vysvetľoval aj svoj vzťah so Suchobom. Obhajoba sa ho snaží vykresliť tak, že Suchoba v ňom bol dominantný, Imrecze preto plnil jeho želania a nie je pravda, že Brhel st. by bol na vrchole organizovanej skupine, ktorá mala ovplyvňovať zákazky pre Allexis.

Brhelovci preto navrhli, aby sa na súde prehrala nahrávka rozhovoru medzi odsúdeným zmenkovým falšovateľom Marianom Kočnerom a Suchobom zo septembra 2015. Zhotovil ju samotný Kočner, našla sa v jeho telefóne pri vyšetrovaní vraždy novinára Jána Kuciaka.

Suchoba podľa <a target="_blank" rel="noopener" href="https://dennikn.sk/1654148/kocner-na-dalsej-nahravke-o-tajnej-dohode-s-ficom-ak-budem-mat-pokoj-ty-budes-premier/">Denníka N</a> na nahrávke ponúka Kočnerovi, že za určitú cenu dokáže zariadiť, aby sa finančná správa nevenovala jeho daňovým kauzám. Senát sudcu Jána Hrubalu rozhodne neskôr, či sa nahrávka na pojednávaní pustí. Brhelovci chcú, aby si ju vypočul Suchoba a vyjadril sa k nej počas výsluchu tento týždeň. Prokurátor Ondrej Repa oponoval, že ak, tak by bolo dobré najprv vypočuť Kočnera, ktorý si ju nahral.

Narážka na vzťah Suchoba-Imrecze sa našla aj v Kočnerovej Threeme. Synovi majiteľa bezpečnostnej agentúry Bonul Norbertovi Bödörovi písal: „Tak čo keby sme Feriho stisli za vajcia? Za tie lóve, čo odtiaľ cez toho svojho koňa vyťahuje.“ Koňom podľa Denníka N myslel Suchobu a vyťahovaním zákazky pre jeho firmu Allexis.

Bývalý šéf finančnej správy v utorok na súde priznal, že sú so Suchobom kamaráti, poznajú sa asi 20 rokov a udržiavali „v podstate permanentný vzťah“ už v čase, keď Imrecze pôsobil v súkromnom sektore. Odmietol, že by mu Suchoba robil pokladníka a schovával peniaze.

Je vzťah so Suchobom rovnocenný alebo on je dominantný? - pýtali sa obhajcovia. „Pán Suchoba je dominantný a nátlakový človek, má nátlak k rýchlemu konaniu. Vnímal som to neustále. Ale ešte raz opakujem, ja som tie riešenia považoval za správne. Vzťah som vnímal ako rovnocenný, ale musím priznať, že ten jeho nátlak som znášal ťažko,“ povedal Imrecze.

Vyčítal vám niekto niekedy, že sa Suchobovi podriaďujete? - pýtali sa ďalej. „Relatívne ťažká otázka,“ odvetil Imrecze a nakrátko sa odmlčal. „Mal som diskusie so svojimi podriadenými o nátlaku Suchobu, ale nie tak, že by mi to niekto niekedy vyčítal.“

V utorok sa nepriamo opäť riešilo, či Imrecze za svedectvá proti oligarchom nedostáva od orgánov presadzovania práva neprimerané výhody. 

Bývalý šéf daniarov priznal, že za účasť na ovplyvňovaní obstarávaní zákaziek na finančnej správe je tiež trestne stíhaný, ale v samostatnom konaní. O rozdelení prípadov sa rozhodlo pred rokom.

Vykonali s vami odvtedy orgány činné v trestnom konaní nejaké úkony? - pýtali sa obhajcovia. „Myslím, že od vylúčenia mojej osoby na samostatné konanie so mnou neboli vykonané žiadne úkony,“ odpovedal.

Imrecze vypovedal na súde: Petra Kažimíra nepriamo vykreslil ako výpalníka

Výber pre vás