Jana Šimíčková

Známy slovenský podnikateľ a multiotec Boris Kollár, ktorý má desať detí s deviatimi ženami, dokáže už istý čas zaujať aj niečím iným ako svojimi sexuálnymi avantúrami. Po marcových parlamentných voľbách v roku 2016 sa totiž dostal do parlamentu so sloganom, že nie je politik a robí veci inak. Taký, ktorý to so slovenským národom myslí naozaj dobre. Lebo, ako tvrdí, jeho hnutie Sme rodina odmieta v politike kradnúť, klamať a podvádzať. Naopak, chce, aby z ekonomického hľadiska Slovensko fungovalo ako úspešná rodinná firma. Nuž, aby dokázal, že to myslí vážne, konať začal krátko po voľbách. Presnejšie, okamžite po tom, ako jeho hnutie zinkasovalo od štátu dotáciu za dosiahnutý výsledok. Sme rodina sa rozhodlo získané peniaze investovať skutočne zmysluplne. Za viac ako milión eur si kúpilo priestory. Od firmy svojho šéfa. Dva roky po voľbách sa teda zdá, že sa z neho stal politik tradičného strihu.

Borisa Kollára verejnosti predstavovať netreba. Už niekoľko rokov sa úspešne zviditeľňuje najmä v súvislosti so zástupom svojich mileniek. A tiež počtom detí, ktoré s nimi splodil. Jedného pekného dňa si však tento multiotec zrejme povedal, že množenie nie je všetko, a rozhodol sa seriózne venovať politike. To síce už skúšal v minulosti, lenže až spojenie so známym organizátorom takzvaných gorilích protestov Petrom Pčolinským a s Milanom Krajniakom, teda mužom, ktorý si hovorí Posledný križiak, zožal Boris Kollár na politickom poli úspech.

Spoločnými silami na kandidátke hnutia Sme rodina sa v marci 2016 tak trochu prekvapujúco prekrúžkovali do parlamentu. Podarilo sa im to aj vďaka umne zvoleným populistickým predvolebným témam ako tuhý boj proti migrantom či proti oligarchom, ktorým štátne milióny posielajú do vreciek prehnité tradičné politické subjekty. Kollárovci sa kasali, že budú úplne iní, pretože im leží na srdci osud a blaho práve tých päť miliónov obyčajných Slovákov, na ktorých politici doteraz zvysoka kašľali. Sľubovali, že oni takí určite nebudú, pretože ich považujú za svoju veľkú rodinu.

Možno práve heslom Komu, ak nie rodine sa hnutie Borisa Kollára riadilo už krátko po voľbách, v ktorých ho podporilo 172 860 voličov. Získalo tak 6,62 percenta hlasov, čím prekročilo povinnú päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do Národnej rady. Do jej lavíc sa následne posadilo jedenásť poslancov zastupujúcich farby Sme rodina. Okrem šéfa hnutia či spomínaného Petra Pčolinského a Milana Krajniaka to bola známa exmoderátorka Martina Šimkovičová, Kollárov brat Ľudovít Goga, matka jedného z Kollárových detí a žena v minulosti známa najmä vzťahmi s mafiánmi Petra Krištúf­ková či švagriná Petra Pčolinského Adriana.

Hnutiu Borisa Kollára sa zároveň pootvorila štátna kasa, z ktorej začalo, rovnako ako iné úspešné strany, inkasovať peniaze vo forme niekoľkých finančných príspevkov. Už vo volebnom roku 2016 poslalo ministerstvo financií na účet Sme rodina viac ako 1,86 milióna eur. No a Kollárovci veľmi rýchlo našli spôsob ich využitia. Zrejme v očakávaní skvelej a dlhoročnej budúcnosti na politickom výslní investovali peniaze získané od štátu do kúpy vlastných priestorov.

Z dostupných údajov vyplýva, že s hľadaním priestorov sa dlho nezaťažovali. Zobrali tie, ktoré mali poruke. V objekte na lukratívnej adrese v širšom centre hlavného mesta. Presnejšie, v budove na Leškovej ulici, ktorú si najmä Bratislavčania spájajú so sídlom známeho komerčného rádia patriaceho Borisovi Kollárovi.

Už vo výročnej správe za rok 2016 hnutie priznalo, že zmluvu o budúcej zmluve na kúpu nebytových priestorov za 1 359 715 eur podpísalo 1. júla toho istého roku, teda necelé štyri mesiace po voľbách. V roku 2016 pritom preddavkovo zaplatilo čiastku 1 230 000 eur.

Túto sumu Sme rodina nalialo do súkromnej firmy FUNSERVER, ktorú dlhé roky spoluvlastnil samotný šéf hnutia Boris Kollár. Spoločníkom v nej bol aj v čase, keď jeho politický subjekt uzatvoril s FUNSERVER zmluvu o budúcej zmluve. Zhrnuté a podčiarknuté, firma Borisa Kollára podpisovala papiere so stranou Borisa Kollára, na základe ktorých odtieklo do jeho spoločnosti vyše milióna eur zo štátnej kasy.

Priznalo to aj samotné hnutie Sme rodina, ktoré nám napísalo, že „od spoločnosti FUNSERVER, s. r. o., toho času zlúčenej s GOIMPEX BRATISLAVA, a. s., sme kúpili priestory v budove na Leškovej 5 s celkovou rozlohou 490 štvorcových metrov za priemernú cenu 2 220 eur za štvorcový meter. V súlade so zákonom sme na kúpu týchto priestorov použili prostriedky zo štátneho príspevku na činnosť politických strán“.

Len pre úplnosť dodajme, že jediným akcionárom spomínanej firmy GOIMPEX BRATISLAVA je Boris Kollár a v jej dozornej rade sedí aj Dušan Grňo, ktorý okrem toho pracuje v kancelárii hnutia Sme rodina a zároveň je asistentom poslankyne Zuzany Šebovej.

Na tomto mieste sa žiada pozastaviť i nad priemernou cenou, za ktorú Sme rodina vraj nebytové priestory získalo. Oslovení realitní makléri uvedenú priemernú sumu 2 220 eur za štvorcový meter síce považujú za výhodnú, v údajoch poskytnutých samotným hnutím však čosi nesedí. Ak správne počítame, podľa týchto informácií zaplatilo Sme rodina za priestory len niečo vyše 1 080 000 eur. Vo výročnej správe za rok 2016 však priznalo, že cena bude takmer 1,36 milióna eur, čo by znamenalo 2 775 eur za štvorcový meter. A to by už možno až taká dobrá kúpa nebola. Iste by sa dali zohnať aj lacnejšie priestory. Ak nie priamo v širšom centre Bratislavy, tak v iných lokalitách hlavného mesta určite. K týmto nezrovnalostiam sa už hnutie Sme rodina nevyjadrilo. Ani k otázke, akým spôsobom si priestory pre svoju centrálu vyberalo.

Hnutie Sme rodina svojím konaním, samozrejme, žiadny zákon neporušilo. Riaditeľ organizácie Transparency international Slovensko Gabriel Šípoš však upozorňuje, že obchody, aké ohľadom kúpy priestorov zrealizovala strana Borisa Kollára, sú vždy ošemetné, „lebo nie je jasné, či pomáha svojmu súkromného biznisu za peniaze od štátu, určené na politické účely. Strana by mala nielen svojim voličom ukázať, či naozaj za tie peniaze nie sú na trhu lepšie priestory a či tá kúpa je naozaj za trhovú cenu. Napríklad ukázaním znaleckých posudkov. Druhá vec je, že kúpené priestory by sa mali používať na stranícke účely. To, ako strany využívajú štátne dotácie, dobre ilustruje, aký majú skutočný vzťah k politike. Či chcú krajinu meniť k lepšiemu, alebo je politika len nástrojom pre vlastný biznis“, myslí si Gabriel Šípoš.

Natému kúpy nebytových priestorov sme sa rozprávali so samotným šéfom hnutia Sme rodina Borisom Kollárom.

Ako by ste verejnosti vysvetlili investíciu hnutia Sme rodina do kúpy vlastných priestorov?

Keď sme vstúpili do politiky, pred voľbami som strane Sme rodina umožnil registrovať sa na adrese Leškova 5. Po úspešných voľbách, keď sme sa dostali do parlamentu, sme na predsedníctve riešili aj problém s priestormi. Boli dve možnosti - buď sa pozrieme inde, alebo zostaneme na pôvodnej adrese. Začali sme hľadať. Boli buď drahšie, alebo nám nevyhovovalo miesto pre problémy s parkovaním. Potom zostala druhá možnosť, kúpiť tie, kde sme registrovaní.

A hnutiu ako vyhovujúcejšia vyšla tá možnosť, že zaplatí firme, ktorá je prepojená priamo na vás.

Áno, Sme rodina kúpila tieto priestory od spoločnosti FUNSERVER, teda od osoby prepojenej, za obvyklú cenu na trhu, a to časť za 1 990 eur a časť za 2 500 eur za štvorcový meter. Každý, kto sa vyzná v realitách, vám potvrdí, že táto cena je na danú lokalitu primeraná. Každá politická strana podľa zákona má právo, aby si kúpila vlastné priestory, a teda tak, ako to urobili iné strany, sme to urobili aj my. Uvedené prepojenie osôb sme nezamlčovali, ale riadne oznámili a uviedli do výročnej správy a rovnako do auditu. Teda sme v ničom neporušili zákon.

V čom ste však iní ako ostatné politické strany, ktorým vyčítate prelievanie štátnych peňazí rôznym spriazneným podnikateľom?

No v tom, že sme to nekupovali za trojnásobok či päťnásobok sumy na trhu a že sme v audite a vo výročnej správe riadne uviedli a upozornili na prepojenie, a tým sme splnili zákonom predpísanú povinnosť a nič sme nezamlčovali. Navyše, uvedenou kúpou nehnuteľnosti má naša strana zabezpečené financovanie do budúcnosti mimo štátneho rozpočtu, lebo časť priestorov prenajímame za vysoké nájomné - 10 eur za meter, a ak sa zmení zákon, prípadne sa štát nebude v budúcnosti podieľať na platení politických strán, my budeme mať na činnosť a nebudeme odkázaní v politike kradnúť alebo na oligarchov, sponzorov a iných podvodníkov.

Niekoľko dní po voľbách v marci 2016 akýsi anonym poslal do médií veľmi zaujímavé fotografie. Zhotovené vraj boli približne v roku 2006 na Kube, kde si dovolenku užíval nielen Boris Kollár, ale aj istý Juraj Ondrejčák, alias Piťo, neskôr známy ako šéf jednej z bratislavských mafiánskych skupín. Politik Kollár na margo zaujímavej fotodokumentácie uviedol, že ide o náhodu a na Kube bol nie s Piťom, ale s priateľkou. „Ja som nevedel, že je známy mafián. Ale aj keby bol známy mafián, mne je to úplne jedno. Nie sú však moji priatelia, nestretávam sa s nimi, nekamarátim sa s nimi. Som v mafiánskych zoznamoch? Nie som. Tak potom čo?“ povedal Boris Kollár.

O tom, že politika nie je prechádzka ružovou záhradou, sa Boris Kollár presvedčil už krátko po parlamentných voľbách. Začiatkom júna 2016 poslanecký klub Sme rodina vylúčil zo svojich radov troch členov, medzi nimi exmoderátorku Martinu Šimkovičovú, Petra Marčeka a Rastislava Holúbka. Dôvodom bol ich údajný nezáujem o prácu klubu. Šéf Kollár im tiež vyčítal, že veľakrát hlasovali inak ako zvyšok strany. Trojica poslancov zostala rozhodnutím Borisa Kollára zaskočená. Minimálne Peter Marček uviedol, že do poslednej chvíle neveril, že by čosi také spravil. Napokon pripustil, že mu prekážalo Kollárovo „vulgárne a primitívne vyjadrovanie“, ale aj to, že stranu podľa neho v skutočnosti riadi Milan Krajniak, ktorého Marček označil za „skúseného manipulátora“.

V súvislosti s Borisom Kollárom pred časom iste zaujala informácia, podľa ktorej sa už od roku 1990 pohyboval okolo bratislavského mafiána Petra Steinhübela, prezývaného Žaluď. Šéf hnutia Sme rodina síce viackrát pripustil, že Steinhübela poznal od detstva, no spájanie svojho mena s mafiou jednoznačne odmietal. Podľa archívov Ústavu pamäti národa však začiatkom deväťdesiatych rokov pašoval do bývalého Československa heroín v zaváracích pohároch.

Na jeseň 2016 začala polícia vyšetrovať čudnú investíciu štátu do Kollárovho Fun rádia. Došlo k nej ešte v roku 2009 prostredníctvom Slovenského rozvojového fondu, ktorý za 2,6 milióna eur získal 26 percent akcií spomenutého rádia. O sedem rokov fond svoje akcie predal naspäť Kollárovi, ktorý za ne zaplatil 800-tisíc eur. Štát však za celý čas, čo akcie vlastnil, nedostal žiadne dividendy a jeho strata na investícii sa vyšplhala na 1,8 milióna eur. Národná kriminálna agentúra preto začala skúmať, či došlo k trestnému činu, či rádio tunelovali, pričom bol poškodený aj štát, alebo štát prerobil na akciách pre niečo iné. V tejto súvislosti vyšetrovala nielen Borisa Kollára, ale aj bývalého spolumajiteľa Fun rádia Petra Struhára.

Kšefty s vlastnou stranou: Politik Kollár zaplatil podnikateľovi Kollárovi za nehnuteľnosť vyše milióna eur

Výber pre vás