venuje sa  hlavne súdnictvu a slovenskej mafii

Ľudmila Lacková

Pred dvanástimi rokmi z nej spravili vdovu. Každý nasledujúci deň sa snažila zabudnúť na to, ako vo vlastnom dome sedela s prelepenými ústami, držala za ruku osemročnú dcérku a jej muža zatiaľ surovo mlátili v kuchyni. Veľmi chcela dostať z hlavy jeho krik i zlovestné puknutie pištole s tlmičom. Sústredila sa na svoje tri deti, kráčala dopredu, chcela žiť obyčajný život s obyčajnými starosťami. Lenže dráma pokračuje. Polícia práve vyšetruje objednávku vraždy Márie Sihelskej, vdovy po zavraždenom Jánovi Kubašiakovi.

Buď ju zmárniš, alebo skončíš v rybárskej sieti: „Dnes máš lepšie niekoho zraziť autom, ako ho zastreliť. Za auto dostaneš päť rokov, za zastrelenie dvadsať alebo aj výnimočný trest. Hovorím ti to preto, lebo som sa v podobnej veci už spálil.“

„Igor, vôbec nechápem, o čom to hovoríš.“

„O tej suke Kubašiačke. Chcem, aby dopadla rovnako ako Jano. Zaplatím ti päťdesiattisíc eur alebo ti môžem postaviť dom.“

„Igor, ty si sa zbláznil. Veď to je vražda! Na takúto vec ma ťažko nahovoríš.“

„Môžeš si vybrať. Alebo päťdesiattisíc, alebo skončíš v rybárskej sieti ako Laco Matovič z Trnavy. Nechápem, čoho sa bojíš. Maximálne ti zoberú vodičák, vyviazneš s podmienkou. O to sa postarám.“

Rozhovor tohto znenia odznel podľa Miroslava Suchého medzi ním a Igorom Šajgalom ešte v čase, keď sa Šajgal nemusel pred zákonom skrývať, európsky zatykač na neho vydali až neskôr.

Recidivista Suchý patrí k pešiakom kriminálnej scény, momentálne si vo väznici odpykáva trest za vydieranie starostu horehronskej obce Heľpa. Suchý tvrdí, že pre Šajgala pracoval zhruba od roku 2003. Raz, dvakrát do týždňa prišiel do Brezna, vyfasoval auto a pokyny, kam má ísť a čo má vybaviť. Časom si ho Šajgal obľúbil a zasväcoval ho do svojich špinavostí. Povedal mu, ako a odkiaľ dováža vykurovací olej a ako ho po prekročení poľských hraníc „premieňa“ na motorovú naftu. Raz sa ho Šajgal pýtal, či náhodou nepozná vyšetrovateľa Róberta Petluša, lebo Petluš, rovnako ako Suchý, pochádzal z Novej Bane. Suchý nebol s Petlušom práve kamarát, ale poznali sa od detstva. Suchý poskytol Šajgalovi Petlušovo telefónne číslo a Petlušovi zase povedal, že Šajgal mu bude volať. Čo z tohto kontaktu vzniklo, je všeobecne známe. Petluš s dvomi členmi policajného gangu vtrhli do domu Kubašiakovcov a zavraždili Šajgalovho spoločníka Jána Kubašiaka.

Šajgal bol obžalovaný z objednávky lúpežného prepadnutia a vydierania Kubašiakovcov a zároveň na súdoch prebiehalo okolo tridsať obchodných sporov medzi Šajgalom a vdovou Kubašiakovou o majetok zo spoločných firiem. Suchý tvrdí, že zhruba v roku 2012 ho Šajgal poveril, aby sa infiltroval do vdovinej firmy. Pokúšal sa teda u nej zamestnať, ale vdova ho odbila, že nemá žiadne voľné miesto. Vtedy Šajgal vraj prišiel s chorým nápadom, aby Suchý zinscenoval dopravnú nehodu, pri ktorej by Kubašiaková zomrela. Údajne vyfasoval desaťtisíc eur, kúpil si staršiu Škodu Octavia a dostal aj firemnú Kiu Sportage. Raz za čas mu Šajgal zavolal, občas sa s ním či so Šajgalovým synom stretli a oni sa pýtali, ako pokročil so „sukou Kubašiakovou“. Suchý sa vždy na čosi vyhovoril a Šajgal strácal trpezlivosť. Aj hromžil, vyhrážal sa, aj sa pýtal, či by sa nenašiel niekto iný, kto by „Kubašiačku“ odpratal namiesto Suchého.

Suchý ďalej rozpráva, že ho len pár hodín po tom, ako Šajgala odsúdili na osem rokov za mrežami a on pred zákonom ušiel, kontaktoval Šajgalov syn. Odovzdal mu odkaz, aby nezabudol, čo prisľúbil, na objednávke sa vraj nič nemení, len nech pekne vykoná, na čom sa dohodli. Vo februári 2017 dostal od Šajgalovho syna pokyn, aby vycestoval do Chorvátska, kde ho na pumpe pred Trogirom vyzdvihol nejaký Čech a zaviedol ho na neďalekú ovčiu farmu. Tam sa Suchý stretol so Šajgalom, trochu zmeneným a krívajúcim, a nátlak na likvidáciu vdovy stúpol.

Suchý zdôrazňuje, že on nikdy ani len nepomyslel na to, že by vdove po Kubašiakovi skutočne nejako ublížil, skôr naopak. Snažil sa Kubašiakovú pred nebezpečenstvom vystríhať a vykonal aj kroky, aby sa o neho ako o Šajgalovho človeka začala zaujímať autorka tohto článku a redaktorka PLUS 7 DNÍ Ľudmila Lacková. Zo Šajgala začínal mať Suchý strach, jeho vyhrážky bral vážne, ale v tom čase ešte neuvažoval, že by sa obrátil na políciu. Vraj vedel, ako by to asi dopadlo, lebo Šajgal má na polícii svojich ľudí. Z vykonania vraždy sa Suchý načisto vy­vliekol len vďaka tomu, že ho zavreli, ale nie je vylúčené, že si Šajgal na túto prácu medzičasom najal niekoho iného.

O Šajgalovej nenávisti voči Kubašiakovcom niet pochýb. Dva dni po vražde Jána Kubašiaka našim redaktorom na diktafón povedal: „Ja som mal na vraždu najväčší motív, ja som Jana nenávidel.“ Aj vzťah k Márii Kubašiakovej vtedy jasne definoval slovami: „Tej ja ruku nikdy nepodám.“ Napriek týmto skutočnostiam rozprávanie Miroslava Suchého vyzerá na prvý pohľad ako fantazmagória zúfalca, ktorý sa snaží splietaním väčších či menších poloprávd rýchlejšie dostať spoza mreží. Lenže niektoré skutočnosti naznačujú, že Suchý vôbec nemusí byť klamár.

Začiatkom januára 2016 sme do redakcie PLUS 7 DNÍ dostali e-mail podpísaný ženským menom. Uvádzalo sa v ňom: „Chcem vám dať echo na jednu osobu blízku Igorovi Šajgalovi, ktorá prebrala všetko, čo Šajgalovci vlastnili a poprepisovali na kadekoho. Ide o meno Miroslav S. Tento muž údajne v roku 2005 zoznámil Igora Šajgala a Róberta Petluša, ako sa stal ten brutálny čin v Polomke.“ Neskôr nám autor týchto viet poslal fotografiu Miroslava Suchého a tvrdil, že Šajgal sa skrýva v Chorvátsku. Ďalej v komunikácii nepokračoval.

Sestra zavraždeného Kubašiaka Mária Štulajterová si spomína, že v rovnakom období aj ju nejaký Suchý kontaktoval. „Dostala som esemesku, že dotyčný sa potrebuje spojiť s mojou švagrinou. Navrhla som mu, že ak niečo chce, môže to riešiť cezo mňa a ja Majke jeho odkaz odovzdám. Ďalej sme komunikovali cez Pokec. Poslal mi prefotené písomnosti, už si presne nespomínam, čo v nich bolo, nejaká komunikácia medzi ním a Šajgalovým synom a fotografie kľúčov od áut. Nevedeli sme, čo to má znamenať. Ten človek nepísal nič konkrétne. Bolo jasné, že upozorňuje na Šajgalovcov, ale viac sa z toho pochopiť nedalo. Komu by napadlo, že kľúče od auta majú byť výstrahou? Len vzhľadom na predchádzajúce udalosti sme nič ne­chceli podceniť a celú korešpondenciu sme odovzdali vyšetrovateľovi Národnej kriminálnej agentúry, ktorý riešil iný prípad so Šajgalom. Či s tým niečo policajti robili, nevieme, ale neozvali sa nám, takže asi nie.“

Z uvedeného vyplýva, že Suchý nevyrukoval s obviňovaním Šajgala len tak zrazu, z ničoho nič, ale už pred dva a pol rokom (!) vysielal signály, že pri Šajgalovi znova treba zbystriť pozornosť.

Ukázalo sa tiež, že Šajgalovci Miroslava Suchého poznajú. Šajgalov syn sa so Suchým určite stretol aj v čase, keď na starého Šajgala vydali európsky zatýkací rozkaz. Z neznámych dôvodov sa osobne prišiel pozrieť na súdne pojednávanie so Suchým. Spolu s dvorným právnikom Šajgalovcov Azorom si sadli na miesto určené pre verejnosť a po pojednávaní odišli zo súdu preč so Suchým, dokonca jeho autom. Hummer, na ktorom sa mladý Šajgal doviezol na súd, ostal zatiaľ stáť na parkovisku. Po skončení schôdzky tejto zvláštnej trojice doviezla Šajgalovho syna k Hummeru zaparkovanom pri súde jeho sestra, teda Šajgalova dcéra.

Tieto súvislosti nabádajú na re­špekt pred Suchého tvrdeniami, no polícia ich dlho ignorovala. Národná kriminálna agentúra sa vyšetrovania chopila až na pokyn Generálnej prokuratúry a, zdá sa, že pracuje vyslovene slimačím tempom. Šajgalovho syna ako svedka vypočuli v novembri 2017 a vdovu Kubašiakovú predvolali na prvý výsluch až v máji tohto roku.

„Vyšetrovateľ mi oznámil, že riešia podozrenie z objednávky mojej vraždy. Ostala som taká šokovaná, že som vôbec nebola schopná vypovedať, požiadala som o preloženie termínu. Ako poškodená mám právo oboznámiť sa so spisom, ale doposiaľ som nenašla silu, aby som si prečítala všetky výpovede. Potrebujem čas, aby som sa s tým nejako vyrovnala. Celá naša rodina to prežíva veľmi ťažko. Neustále kontrolujú, či som v poriadku. Nakazujú mi, aby som nikam nechodila sama, aby som nechodila pešo. Ale či sa to dá? Nechápem, ako je možné, že polícia nevie chytiť starého Šajgala, a už vôbec nie, že nezatkli aspoň mladého Šajgala. Suchého nepoznám, neviem, čo je to za človeka, ale som presvedčená, že Šajgalovci sú schopní všetkého. Igor Šajgal sa už našej rodine vyhrážal a skončilo sa to zavraždením môjho muža. Vlastne neskončilo. Ešte stále sa to neskončilo a ja už chvíľami naozaj nevládzem,“ hovorí zjavne rozrušená vdova po Kubašiakovi.

Kým Kubašiakovci žijú v každodennom strachu a neistote, Šajgalovci si užívajú vo vlastnom prímorskom letovisku. V historickom mestečku Trogir, v úchvatnej tichej zátoke s malou plážou kúpili vilu už pred pätnástimi rokmi, oficiálne je napísaná na mladého Šajgala. Spodné podlažia Šajgalovci prenajímajú, ich súčasťou je malá kaviareň, a vrchné poschodie s veľkou terasou otočenou k moru si ponechali pre seba.

Na Slovensku sa hovorí, že v tejto vile Šajgal hostil mafiánske esá ako Borbély a Bališ zo skupiny sýkorovci a, ako sme zistili, nedobrá povesť sprevádza Šajgala aj v Chorvátsku. Šajgalove susedky pošepky klebetia, že sa zaplietol do biznisu s drogami, preto mu ktosi potopil loď. O devätnásťmetrovú jachtu v hodnote osem miliónov slovenských korún Šajgal skutočne prišiel, v roku 2007 ju pobrežná polícia Splitu našla v trinásťmetrovej hĺbke. Zlé reči sa zjavne aj na Jadrane rýchlo šíria, o to zvláštnejšie je, že v Trogire akoby nikto ani netušil, že na Šajgala bol vydaný európsky zatykač. Domáci nevideli policajtov v okolí vily Šajgalovcov celé mesiace a sú ochotní dať krk na to, že dovnútra domu muži zákona ani nenazreli. Na miestnej policajnej stanici si službukonajúci policajt nechal niekoľkokrát zopakovať, na akého muža sa pýtame, meno Šajgal sme mu museli vyhláskovať a on, policajt, sa nás novinárov pýtal, prečo je vlastne tento Slovák stíhaný.

Isteže, Šajgal by musel byť mimoriadne trúfalý, keby sa ukrýval práve vo svojom penzióne, ale aj tak je čudné, že rodinné letovisko, hoci len pre istotu, nikto ani raz neprehľadal. Veď Šajgalova rodina si v Trogire spokojne hovie. Vo dvore parkuje biely Mercedes Šajgalovej dcéry, v zátoke sa opaľuje Šajgalova švagriná a po zaklopaní otvára dvere Šajgalova žena. Odchýli ich len tak trošku, aby nebolo dovnútra vidieť, a keď zistí, že na prahu stoja novinári, rýchlo dvere zaplesne.

Objednávka vraždy vdovy Kubašiakovej: "Buď ju zmárniš, alebo skončíš v rybárskej sieti"

Autor článku

Ľudmila Lacková

Výber pre vás