Jana Šimíčková

Prišlo to ako blesk z jasného neba. Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal verejnosť s plnou vážnosťou informoval, že do Zimného štadióna Ondreja Nepelu, ktorého rekonštrukcia vyšla v rokoch 2009 až 2011 zhruba na sto miliónov eur, treba vraziť ďalších päť miliónov. Vraj kvôli oprave, aby sa na ňom mohli v roku 2019 konať MS v ľadovom hokeji. Suma potrebná na obnovu komplet obnoveného športového stánku, za ktorú by v menších mestách nanovo postavili štadióny aj štyri, vychádza podľa Nesrovnala z požiadaviek Slovenského zväzu ľadového hokeja.

A tie zas z akýchsi nariadení Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF). Nuž a zatiaľ čo bratislavský primátor sa búcha do pŕs, že na opravu nedá bez kontroly ani euro, hokejový zväz krúti hlavou. Dôrazne pritom odmieta, že by svoje požiadavky akokoľvek vyčísľoval a už vôbec nie na päť miliónov. Prostredníctvom svojho šéfa Martina Kohúta mestu odkazuje, že o štadión sa treba aj starať, nielen z neho ťažiť. No a tiež, že majstrovstvá sa pokojne môžu uskutočniť v inej krajine. Napokon, o takejto možnosti zväz už rokuje.

Rozhorčený primátor Bratislavy si v ten deň servítku pred ústa veru nedával. Kvôli potrebnej oprave zimného štadióna zvolal dokonca špeciálnu tlačovú besedu. Počas nej porozprával veci, z ktorých mnohým občanom poriadne vzkypela žlč. Nečudo. Každého obyčajného smrteľníka dopáli, keď sa dozvie, že do niečoho, na čo sa pred pár rokmi vynaložilo takmer sto miliónov eur, treba aktuálne naliať ďalších päť miliónov. Presne to je totiž suma, ktorá podľa primátora Iva Nesrovnala zahŕňa všelijaké opravy a výmeny všetkého, čo na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu nespĺňa nové, sprísnené kritériá Medzinárodnej hokejovej federácie.

„Táto situácia je o to šokujúcejšia, že mesto ešte stále spláca zimný štadión. Budúci rok nás čaká posledná splátka šesť miliónov z celkového dvadsaťdvamiliónového úveru a už sme konfrontovaní s potrebou jeho opravy,“ posťažoval sa primátor a dodal, že na športovisku vraj treba opraviť a repasovať chladiaci systém, vzduchotechniku, vetranie, chladenie i sušenie celého objektu. Pár miliónov treba vynaložiť aj na opravu bezpečnostného monitorovacieho systému, nákup kamier a výmenu informačných sietí. A kúpiť tiež treba stroj na opravu ľadu. To všetko pred majstrovstvami sveta, ktorých dejiskom by Slovensko malo byť v roku 2019.

Ivo Nesrovnal sa v tejto súvislosti dušoval, že mesto nezaplatí ani euro bez náležitého zistenia skutkového stavu vecí. Na štadión chce preto poslať kontrolóra. Ten bude pri svojej dôležitej práci informácie, paradoxne, čerpať práve od ľudí, ktorí sú za stav štadióna zodpovední. Sú nimi predstavitelia Správy telovýchovných a rekreačných zriadení (STaRZ), teda organizácie, ktorá športovú halu vo vlastníctve hlavného mesta prevádzkuje. Nuž a podľa všetkého to boli práve ony, kto potrebné opravy a výmeny vyčíslili na neuveriteľných päť miliónov eur. Ako sa k tejto sume dopracovali, sme sa však nedozvedeli. STaRZ nás s otázkami odkázal na magistrát a ten nám niekoľko dní po veľkolepej tlačovej konferencii primátora napísal, že „v súčasnosti by sme neradi komunikovali akékoľvek sumy v súvislosti so Zimným štadiónom Ondreja Nepelu v Bratislave“.

Viac sa k záležitosti nechcel alebo nevedel, ťažko povedať, vyjadriť ani samotný primátor, ktorý nás s očarujúcim úsmevom odkázal na svojich úradníkov.

Zástupcovia bratislavského metského zastupiteľstva už vyhlásili, že náklady na opravu štadióna by mal hradiť hokejový zväz alebo štát. Veď prečo by to malo odniesť len hlavné mesto? Stretli sa však so značným nepochopením, najmä zo strany Slovenského zväzu ľadového hokeja.

„Primátor Bratislavy nie je výnimka v tom, ako sa k štadiónom stavajú primátori iných miest na Slovensku. Rozdiel je možno ten, že tento štadión je akoby postavený nanovo, ale ak to takto pôjde ďalej, bude vyzerať ako väčšina štadiónov. Bude zdevastovaný, pretože doň neinvestujú. A to napriek tomu, že je postavený ako multifunkčné športové centrum, ktoré má schopnosť zarábať na seba. Aj keď je hala zisková a je dosť zdrojov na to, aby dokázali investovať do obnovy, nedeje sa tak. Veď keby ste dnes videli tie šatne… Myslím si, že požiadavky na ich vymaľovanie a výmenu podlahových gúm sú legitímne,“ pustil sa do správcu štadióna prezident hokejového zväzu Martin Kohút, ktorý vylúčil, že by svoje požiadavky na opravu pred svetovým šampionátom akokoľvek vyčísľovali. Zdôraznil zároveň, že zväz nemá dôvod investovať na tieto účely akékoľvek prostriedky, keďže nie je vlastníkom športoviska. „My si štadión len prenajímame a musíme tak urobiť aj na majstrovstvá sveta. Preto očakávame, že bude všetko fungovať, ako má,“ hovorí Martin Kohút. Prekvapujúco pritom dodal, že vzhľadom na vývoj situácie už rozbehol rokovania o možnej zmene dejiska majstrovstiev sveta v roku 2019.

Kompletná rekonštrukcia Zimného štadióna Ondreja Nepelu v Bratislave v rokoch 2009 až 2011 bola opradená kadečím. Možno preto, že obnova prebiehala v čase, keď slovenskému hokeju šéfoval známy oligarcha Juraj Široký. V súvislosti s jeho menom sa dokonca spomínal hotel, ktorý počas rekonštrukcie vyrástol v tesnej blízkosti športovej haly. Podľa vtipkárov došlo k takmer stopercentnému nárastu pôvodne plánovanej sumy preto, že si z nej známy pán podnikateľ postavil aj onen hotel. Možno aj pre takéto nemiestne reči Národná rada SR v júli 2011 poverila Najvyšší kontrolný úrad, aby vykonal finančnú kontrolu rekonštrukcie. Tu sú jeho zistenia v kocke:

V máji 2006 IIHF rozhodla o usporiadaní majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji v roku 2011 na Slovensku. Podľa pôvodného zámeru sa v Bratislave mali hrať v novej multifunkčnej hale.

Výber vhodnej lokality na jej výstavbu trval neuveriteľných 26 mesiacov. Aj tak sa žiadna nenašla.

V júli 2008 bratislavské mestské zastupiteľstvo prijalo rozhodnutie, že sa bude rekonštruovať Zimný štadión Ondreja Nepelu.

Projekt na obnovu štadióna vypracovala dodávateľská firma v štyroch alternatívach. Zastupiteľstvo rozhodlo, že sa bude realizovať návrh číslo dva vo výške zhruba 40,5 milióna eur bez DPH.

Napriek tomu bola v zmluve o diele na rekonštrukciu zimného štadióna stanovená cena takmer 75 miliónov eur bez DPH.

Kontrola zistila, že obnova bola napokon rozšírená aj o vybrané položky z 3. a 4. alternatívy, ba dokonca aj o také, ktoré neboli zahrnuté v žiadnom z predložených projektov.

Stalo sa, že k 31. augustu 2011 boli za rekonštrukciu vyfakturované práce v celkovej sume niečo menej ako 97 miliónov eur, z toho 40 miliónov poskytol štát.

Kontrolou teda zistila, že cena sa oproti pôvodnému plánu už v zmluve o diele zvýšila o 65 percent, pričom v konečnej fáze predstavovalo zvýšenie až 90,6 percenta.

Odborníci z Najvyššieho kontrolného úradu skonštatovali, že pri obnove Zimného štadióna Ondreja Nepelu bol viackrát porušený zákon o rozpočtových pravidlách, o účtovníctve, nebola zabezpečená hospodárnosť pri používaní verejných financií. Mesto Bratislava tiež porušilo zákon o obecnom zriadení.

V niekoľkých prípadoch však nebolo nehospodárne konanie možné jednoznačne vyčísliť. Stalo sa tak napríklad v súvislosti s vybudovaním prístupových a obslužných komunikácií či rôznych prípojok,  okrem iných aj kanalizačných. V plnej výške ich hradilo hlavné mesto, zistilo sa však, že predmetom  ich užívania sa stal aj novopostavený blízko stojaci hotel. K finančnému vyrovnaniu nedošlo.

Podivné kšefty s rekonštrukciou hokejového štadióna: Nikto netuší, odkiaľ sa vlastne vzala suma 5 miliónov eur

Výber pre vás